Slovenské národné povstanie na Spiši vypuklo 29. augusta 1944. Spiš bol strategicky dôležitý región hraničiaci s obranným perimetrom dvoch východoslovenských divízií. Okrem štyroch vojenských posádok (Poprad, Kežmarok, Levoča, Spišská Nová Ves) sa na Spiši nachádzali vojenské letiská Poprad a Spišská Nová Ves a armádny sklad na Kvetnici. Na druhej strane na Spiši žila početná organizovaná nemecká menšina a na poľskom území bola dislokovaná nemecká armáda. K povstaniu sa 30. augusta pridali posádky v Poprade, Spišskej Novej Vsi, Levoči. V Kežmarku povstalecká akcia zlyhala a rovnako zlyhal aj pokus povstalcov dobyť Kežmarok 30. augusta náporom od Popradu a Levoče. Rozhodujúci bol príchod nemeckého úderného pluku 1. tankovej armády, ktorý 31. augusta zvrátil situáciu v Kežmarku a následne útokom obsadil 1. septembra Poprad. Levoču opustila kežmarskou porážkou demoralizovaná povstalecká posádka 1. septembra a Nemci ju obsadili 2. septembra bez boja. Armádny sklad na Kvetnici padol 3. septembra a izolovaná povstalecká enkláva v Spišskej Novej Vsi 5. septembra. Následne Nemci vyrazili na Telgárt (časť úderného pluku 1. tankovej armády) a na Liptov (skupina Schäfer). Pád Spiša a súbežné odzbrojenie dvoch východoslovenských divízií izolovali povstalecké územie od blížiaceho sa východného frontu.
Predohra Od leta 1943 pôsobil v Poprade ilegálny Revolučný okresný národný výbor (RONV). Koncom júla 1944 určilo ilegálne Vojenské ústredie veliteľov povstaleckých akcií v posádkach na Spiši, pplk. Jána Noščáka v Poprade a stotníka Bedricha Černického v Kežmarku. Povstalecké velenie ale podcenilo silu a organizovanosť nemeckej menšinyHeimatchutz-u v Kežmarku a neuvažovalo o obsadení a zaistení priesmykov a komunikácií na hraniciach s Generálnym gouvernementom v Tatranskej Javorine, Spišskej Starej Vsi a Mníšku nad Popradom.
Z dôvodu aktivizácie partizánov na strednom Slovensku vydal veliteľ Východoslovenskej armády generál Malár 25. augusta príkaz k presunu troch peších práporov Východoslovenskej armády z východného na stredné Slovensko. Pešie prápory stotníkov pechoty Oškvarka, Vitalaya a Jobáka dorazili na stredné Slovensko v čase vypuknutia povstania a namiesto zásahu proti partizánom sa do povstania zapojili. Rozkaz k presunu dostala aj 2. rota tankov pod velením npor. Achimského. 10 tankov LT vz. 38 sa 28. augusta začalo presúvať trasou GiraltovcePrešovBranisko, aby 29. augusta večer dorazili do Levoče.
Priebeh 26. august 26. augusta dostal veliteľ kežmarskej posádky stotník Bedrich Černický inštrukcie k vykonaniu príprav povstania v Kežmarku. Ešte v ten deň uviedol mužstvo posádkyNáhradného oddielu Delostreleckého pluku 12 v počte 160 mužov do stavu bojovej pohotovosti a dohodol so žandármi koordináciu v prípade akcie.
27. august Vzhľadom na malé množstvo delostreleckej munície v kežmarských kasárňach stotník Černický vyslal 3 nákladné autá do vojenského skladu Zbrojnice II v Kvetnici po delostrelecké a pechotné strelivo. Keďže medzitým sa v Kežmarku organizovali miestni Nemci, povstalci v Poprade predpokladali, že po strelivo vyslali Nemci, autá 29. augusta pri návrate zadržali a využili na iné účely.
28. august Poprad 28. augusta predseda ilegálneho RONV v Poprade zvolal schôdzu, na ktorej sa za prítomnosti pplk. Jána Noščáka zhodli, že nemožno čakať na heslo z Banskej Bystrice a rozhodli sa zabezpečiť posilu zo strany partizánov, ktorí už ovládali Ružomberok a Liptovský Mikuláš. Z Ružomberku boli vyslané dve roty partizánov brigády Za slobodu Slovanov, z Mikuláša rota vojakov, prichádzalo aj asi 7080 partizánov pod velením Jozefa Vetošku od partizánskej brigády Jánošík. Pomoc prisľúbil aj veliteľ popradskej žandárskej stanice vrchný strážmajster Ján Leštach.
Kežmarok V Kežmarku večer vyhlásil stotník Černický bojovú pohotovosť. O 20:00 ale prišli do kasární štyria nemeckí dôstojníci s ozbrojeným sprievodom a dali zvolať dôstojníkov. Nemecký kapitán žiadal od nich pomoc pri udržiavaní poriadku a nariadil im obranu kasární. Zároveň si vymohol na stotníkovi Černickom vydanie zbraní a munície, ktorým sa začal vyzbrojovať nemecký Heimatschutz. Heimatschutz mal už predtým k dispozícii dovezené nemecké zbrane, ktoré boli uskladnené v učňovskom dome. Do 29. augusta sa podarilo vyzbrojiť a vystrojiť 1500 mužov Heimatschutzu.
29. august Poprad 29. augusta popoludní vstúpili do Popradu partizáni a povstaleckí vojaci z Ružomberku a Liptovského Mikuláša, ktorí boli cestou nadšene pozdravovaní v Štrbe, Lučivnej a Svite. Moc v Poprade prevzal Revolučný okresný národný výbor a vysielal rozhlasom mobilizačné výzvy. K povstalcom sa pridali žandári a mužstvo Proviantného skladu č. 2 v Stráňach. Situácia v kasárňach Pod Gerlachom ostávala nejasná, partizáni tam vyslali parlamentárov pod velením Jaroslava Šolca. Večer dorazil do Popradu aj oddiel partizánskej brigády Jánošik pod velením slobodníka Vetešku. Zároveň sa aktivizovali miestni Nemci, ktorí sa pokúsili za pomoci kežmarského Heimatschutzu pokúsili zaútočiť na povstalcov a začali 21:00 ostreľovať od kúpaliska kasárne Pod Gerlachom. Povstalci ale po krátkom boji nemecký odpor zdolali a kúpalisko obsadili. Zároveň zadržali aj tri nákladné autá prepravujúce muníciu na do Kežmarku.
Kežmarok 29. augusta zhodili dve pozorovacie lietadlá na dvor kežmarských kasární v rýchlom slede dve správy od generála Malára o postupe partizánov z Liptova. Stotník Černický dal umiestniť jedno delo na južný okraj Kežmarku. Medzitým do kasární prišli autom traja povstaleckí dôstojníci, aby so stot. Černickým skoordinovali povstalecký útok na Kežmarok a nariadili mu odzbrojenie a zaistenie Nemcov. Stot. Černický odmietol rozkaz ako nesplniteľný z dôvodu nemeckej presily a viedol by ku krviprelievaniu a následne odišiel do Levoče na poradu s veliteľom tamojšej posádky. Popoludní vydalo nemecké velenie v meste rozkaz, že vojaci slovenskí kežmarskej posádky nesmú opustiť kasárne pod hrozbou zastrelenia.
30. august Levoča Levočská posádka (peší pluk č. 5) pod velením stotníka Jána Fedáka akceptovala výzvu pplk. Jána Goliana na zahájenie povstania a k povstalcom sa pripojila aj 2. rota tankov pod velením npor. Achimského, ktorá sa práve cez Levoču presúvala na stredné Slovensko. Do kasární ale prišiel 10:30 veliteľ 1. pešieho pluku Východoslovenskej armády plk. František Stojan s rozkazom na akciu proti „záškodníkom“ v Poprade. Snažil sa zvrátiť situáciu, keď prišiel od plk. Talského rozkaz, že akcia proti „záškodníkom“ sa odkladá a Stojan sa dostal do izolácie. Popoludní prišla do Levoče skupina partizánov z Popradu pod velením Jaroslava Šolca. V meste sa aktivizoval Revolučný národný výbor pod vedením sociálneho demokrata Michala Beláka. Popoludní prebehlo na námestí zhromaždenie občanov, Michal Belák prečítal proklamáciu o politickom prevrate, bola vztýčená československá zástava a odznela československá hymna. Rozhlas odvysielal mobilizačnú výzvu. Večer bol plk. Stojan internovaný a zároveň v noci bolo zaistených niekoľko miestnych fašistov prevažne nemeckej národnosti.
Spišská Nová Ves V Spišskej Novej Vsi sa chopil iniciatívy 30. augusta Revolučný národný výbor, ktorý kontaktoval veliteľa posádky majora Adamovského. Ten sa postavil za povstanie a na dvore kasární prečítal vojakom prvý rozkaz pplk. Jána Goliana. Následne na jeho príkaz hlásil rozhlas, že major Adamovský sa ako splnomocnený zástupca generála Malára ujíma moci nad mestom.
Poprad Na základe vyhlásenej mobilizácie nastupovali 30. augusta od rána do kasární Pod Gerlachom nastupovali muži a preberali zbrane a výstroj. Pplk. Noščák začal organizovať obranu mesta a vojaci postupne zaujímali postavenia na cestách vedúcich z Popradu.
V dopoludňajších hodinách sa v kasárňach zastavil generál Augustín Malár. Ten letel z Prešova do Bratislavy na stretnutie s ministrom obrany Čatlošom. Počas zastávky v Poprade dal na nádvorí kasární nastúpiť dôstojníkov a mužstvo a mal k nim prejav odrádzajúci od predčasného povstania. Skupina partizánov z oddielu partizánskej brigády Za slobodu Slovanov pod velením Jaroslava Šolca, sa pokúsila zajať generála, no zasiahla neskoro a Augustín Malár odletel do Bratislavy.
Kežmarok Ráno 30. augusta opustil stot. Černický kežmarskú posádku, odišiel údajne po ďalšie rozkazy. Ostatní dôstojníci nemali prístup do trezoru s rozkazmi a ostali dezorientovaní, pričom telefonátmi dostávali protichodné pokyny (plk. Bodický z Mikuláša im nariadil čakať na ďalšie rozkazy, pplk. Lavotha z Prešova nariadil obranu kasární). Por. Kardoš nechal rozmiestniť v oknách kasární guľomety. Miestne nemecké velenie sa dozvedelo o odchode stot. Černického a ustanovilo por. Kardoša veliteľom posádky.
Povstalecký útok na Kežmarok V Poprade bol vypracovaný plán pomoci kežmarskej posádke, ktorá sa dostala do obkľúčenia miestnymi Nemcami. V popoludňajších hodinách vyrazili povstalci (vojaci popradskej, mikulášskej, levočskej posádky, partizáni z brigád Za slobodu Slovanov a Jánošík a dobrovoľníci) v smere PopradMatejovceHuncovce a v smere LevočaRuskinovceĽubica. Kolóna z Popradu narazila na prvý odpor okolo 16:00 medzi Huncovcami a Kežmarkom, ale odpor miestnych Nemcov zdolali. Následne sa kolóna rozdelila. Pravé krídlo pod velením stot. Antona Takáča postupovalo po hlavnej ceste, ľavé krídlo stot. Jozefa Vraždu postupovalo po ľavom brehu rieky Poprad od Malého Slavkova. Kežmarskí Nemci vtrhli do kežmarských kasární, žiadali dôstojníkov, aby zahájili na povstalcov paľbu a keď títo odmietli, Nemci sami spustili paľbu z kanónov priamo z nádvoria kasární. Povstalecké kanóny strieľali z Huncoviec. Povstalcom sa v ten deň podarilo preniknúť len na okraj Kežmarku. Súčasne sa od Ľubice približovali vojaci levočskej posádky, ku ktorým sa v Ľubici pridali žandári zo stanice a 20 miestnych mužov. Boj o Kežmarok trval do večerných hodín. Nemcami vymenovaný veliteľ kežmarskej posádky por. Kardoš nechal večer nastúpiť mužstvo a vyzval dobrovoľníkov do boja proti povstalcom. Prihlásilo sa 100 mužov, ale jednotka nakoniec nebola nasadená.
31. august Kežmarok Ráno 5:00 začal ďalší povstalecký útok na Kežmarok. Napriek príchodu posíl z Levoče (2 pešie čaty pod velením por. Tomáša Zamišku a 3 ľahké tanky vz. 38 pod velením por. Krúpu) sa situácia stala pre povstalcov neudržateľnou, nakoľko do Kežmarku začali prenikať okolo 10. hodiny od Spišskej Belej sily nemeckého Úderného pluku 1. tankovej armády, ktorý postupoval z južného Poľska, a zvrátil pomer síl. Povstalci zvýšený tlak nevydržali a začali v panike ustupovať. Nemci obsadili celý Kežmarok a posádku odzbrojili, pričom mali straty 9 mŕtvych. Povstalecké straty boli 24 mŕtvych.
Levoča Rozprášené skupinky levočskej posádky sa vracali z Kežmarku do Levoče a vyvolávali paniku chýrmi o údajnom postupe Nemcov na Levoču, dokonca o dvoch nemeckých divíziách prichádzajúcich od Prešova. Večer začali masové dezercie. Veliteľ posádky stot. Ján Fedák nezvládol situáciu. Vyhlásenie bojového poplachu o 20:00 vyústilo do masovej paniky a úteku vojakov, zahadzovaniu zbraní. Velitelia a tanky utiekli na povstalecké územie, mesto opustili z obavy pred perzekúciou členovia RNV. Hlavným útočiskom sa stali Levočské vrchy, kde komunisti a členovia RNV vytvorili partizánsku skupinu, z ktorej neskôr vznikol levočský partizánsky oddiel. 1. septembra bola už Levoča mestom nikoho. Okresný náčelník zrušil všetky opatrenia RNV.
Spišská Nová Ves Po rozhlasových prejavoch prezidenta Jozefa Tisu a generála Augustína Malára večer 30. augusta povstalecký zápal v Spišskej Novej Vsi ochladol. 31. augusta telefonoval major Adamovský na veliteľstvo Východoslovenskej armády v Prešove, ale ozval sa mu už nemecký hlas z obsadenej telefónnej ústredne. Major Adamovský začal taktizovať, obmedzil spoluprácu s RNV a večer so svojou jednotkou opustil Spišskú Novú Ves smerom na Vondrišel. Členovia RNV chceli mesto udržať, vybrali sa aj po zbrane do Levoče, no v levočských kasárňach im odmietli vydať zbrane potrebné vraj pre obranu Levoče.
Nemecký útok na Spišskú Sobotu a Poprad