Marusia () je dramatická románová novela Hryhorija Kvitku-Osnovianenka, ktorú napísal v roku 1832 a bola publikovaná v roku 1834. Predstavuje prvú románovú novelu, respektíve román v ukrajinskej literatúre a hlavné dielo sentimentálnej tvorby Hryhorija Kvitku-Osnovianenka. Stala sa súčasťou prvého vydania zbierky Malorossijskije povesti, rasskazyvajemyje Gryckom Osnovjanenkom (po slovensky Maloruské poviedky, rozprávané Gryckom Osnovianenkom) z roku 1834. Témou je príbeh lásky Marusi a Vasyľa zobrazujúci ich zoznámenie, zbližovanie, prípravy na svadbu, prekonávanie prekážok až tragický koniec oboch snúbencov. Hlavnou postavou príbehu je mladé, krásne dievča Marusia, čo reprezentuje ideál ukrajinskej dievčiny.
Dielo zastáva významnú pozíciu v rámci historického vývoja ukrajinskej literatúry. Patrí medzi prvé diela napísané po ukrajinsky a predstavuje prvú románovú novelu v ukrajinskej literatúre, čím pri svojom publikovaní potvrdila umelecké možnosti ukrajinského jazyka. Do procesu vývoja priniesla určité novátorstvo, keď vyvrátila vtedajšie výroky o tom, že ukrajinčina je vhodná na písanie iba komických diel.
Dej Naum Drot a Nasťa prežívajú v manželstve harmonický vzťah – nikdy nemajú nezhody ani hádky. Každý deň v svojich modlitbách ďakujú Bohu za všetky milosti. Majú iba jeden dôvod na žiaľ – nemajú deti. Preto v modlitbách vyslovujú želanie, aby sa im narodilo dieťa. Želanie sa nakoniec splní – narodí sa im dcéra Marusia.
Zápletka sa začína, keď na Turíce ide Marusia na svadbu, kam bola pozvaná ako družička. Oproti družičkám sedia mládenci. Jedným z nich je Vasyľ. Keď rozdávajú jedlo, Vasyľ sa poohliadne a díva sa na družičky, kde skromne (až v dave neviditeľne) sedí Marusia. Hoci sa všetci vo veľkom zabávajú, oni dvaja ticho sedia a upriamujú vzájomne na seba pozornosť, a tak sa jeden do druhého okamžite zamilujú. Sú si neistí, boja sa a prežívajú dilemy, ako by sa mali zachovať v tejto situácii. Marusia začína rozmýšľať nad tým, či má odísť, ale pri pohľade na Vasyľa nakoniec zostane. Vasyľ rozmýšľa, či má Marusiu osloviť. Keď sa odváži, Marusia sa bojí, lebo nevie, čo má robiť alebo povedať. Vasyľ z nej však nemôže spustiť pohľad. Všetkých volajú na tancovačku, a tak Marusi v náročnej situácii odľahne. Vasyľ netancuje, namiesto toho sa Levka vypytuje na Marusiu. Marusia medzičasom odíde z miesta, kde sa tancuje. Prihovorí sa k nej Olena Kubrakivna, ktorú poprosí, aby jej čosi povedala o Vasyľovi. Po dlhšom čase Denys vtiahne Olenu do tanca. Marusia zostane smutne sedieť sama, lebo podľa kamarátkinho rozprávania by domáci pán chcel vydať svoju dcéru za Vasyľa. Aby zabudla na mládenca, ktorého úprimne miluje, rozhodne sa vrátiť domov a zamestnať sa, aby naňho mohla zabudnúť. Zhodou okolností za ňou stojí Vasyľ. Marusia spanikári, pomôže jej Olena, s ktorou sa zhodne, že je na čase ísť domov. Vasyľa nepríjemne prekvapí jej reakcia a na chvíľu si pomyslí, že oňho nemá záujem a na chvíľu verí klebetám o namyslenej Marusi. Marusia sa smutne vracia domov – premýšľa o Vasyľovi – nevyznal jej lásku, preto usúdi, že namiesto nej miluje pánovu dcéru.
Marusia sa na druhý deň vyberie so svojou priateľkou Olenou na trh. Marusia zahliadne Vasyľa, nehybne stojí, prejavia sa v nej city k nemu a zabudne na jeho zasnúbenie. Vasyľ sa ponúkne, že ich bude sprevádzať a ochráni ich pred akýmsi psom, čo behá po okolí. Cestou nazad sa Olena vracia do mesta, a tak pár na určitý čas zostane osamote. Sadnú si. Vasyľ urobí to, čo chcel spraviť ešte včera – vyzná Marusi lásku. Marusia sa najskôr bráni, ale zmení pohľad na vec a verí osudovej láske medzi nimi. Začnú sa bozkávať. Navzájom vyznajú city jeden druhému a v ten istý deň sa stretnú pri jazere.
Aby sa Marusia vyhla klamstvu, chce o vzťahu povedať rodičom. Vasyľ však nesúhlasí, a preto Marusia v snahe vyhnúť sa problémom odchádza a nechce, aby za ňou išiel. Obaja ťažko prežívajú toto odlúčenie. Vasyľ sa snaží vyhľadať Marusiu, ale až po týždni stretne starého muža, čo potrebuje pomôcť s opravou voza. Zhodou okolností starý muž je Naum Drot. Spolu prídu až k jeho domu, kde otca víta Marusia. Naum Drot pozve Vasyľa k nim zajtra na nedeľňajší obed. Naum Drot zavolá Marusiu, aby sa prišla rozlúčiť a vyprevadila Vasyľa. Marusia pociťuje veľké nadšenie, príde k ním rýchlo. Má zistiť, čo si rodičia myslia o Vasyľovi. Keď ho rodiča príjmu, zaviaže si červenú stužku na hlavu, pričom vrkoče odkryje. Ak by rodičia nesúhlasil, zaviaže si čiernu stužku na hlavu bez vrkoča. Vasyľ sa preto zajtra má prísť pozrieť.
Naum Drot, Nasťa Drot aj Marusia sa potrebujú pripraviť, lebo k nim idú pytači. Naum Drot sa modlí k Bohu, aby Marusia mala šťastie na dobrého muža. Za pytačmi prichádza Vasyľ. Vrhne sa k nohám Nauma Drota a prosí o dcérinu ruku. Pripojí sa aj Marusia s prosbou, aby mohla žiť s Vasyľom. Naum Drot však odmietne, nič ho nepresvedčí.
Na druhý deň dochádza k dôvernému rozhovoru medzi Naumom Drotom a Vasyľom. Naum Drot mu vysvetlí, prečo ho odmietol ako ženícha pre svoju dcéru. Marusia podľa jeho slov potrebuje muža, čo jej bude ako otec a bude ju ochraňovať. Nechce vystavovať dcéru riziku – Vasyľa ako sirotu čoskoro vezmú na vojnu. Vasyľ prichádza s riešením – najať za seba náhradníka, čo by namiesto neho vykonal vojenskú službu. Ak si Vasyľ na vykúpenie zarobí sám, Naum Drot bude súhlasiť, aby si vzal Marusiu za ženu. Vasyľ sa rozlúči a sľubuje, že sa vráti. Marusia za ním veľmi smúti a odmieta kohokoľvek iného.
Po odchode Vasyľa prejde dlhý čas. Keď sa však Naum Drot v čase Veľkej Noci modlí v kostole, uvidí ho tam. Prihovorí sa k nemu a pozve ho domov na obed. Pri príchode do domu sa mu potešia Marusia aj Nasťa. Vasyľ opisuje, čo robil po celý čas. Nauma Drota poteší správa, že sa vykúpil z vojenskej služby, a tak sa na jeseň môže uskutočniť svadba. Rituál s pytačmi sa zopakuje. Marusia tentoraz prinesie červenú hodvábnu šatku. Naum Drot im dá požehnanie, Marusia a Vasyľ sa pobozkajú. Nastáva hostina a postupne dochádza k veľkej veselici. Marusia a Vasyľ si užívajú spoločné chvíle – trávia spolu všetok čas.
Jedného dňa však domáci pán pošle voz po Vasyľa – Vasyľ plače, keď odchádza do Odesy. Marusia a Vasyľ plačú, sú smutní, ale utešujú sa navzájom, lebo veria, že sa čoskoro stretnú. Marusia však prepadáva veľkému smútku – plače, rozmýšľa, nič sa jej nechce robiť. Zvykne chodiť na hríby – jedného dňa sa brodí vodou, rozprší sa. Kým príde domov, veľmi zmokne a zmrzne. Rodičia sa jej snažia pomôcť. O polnoci príde Nasťa k Naumovi Drotovi – Marusia sa cíti čoraz horšie a kričí – všetko ju bolí, nevládze sa hýbať. Pod vplyvom beznádeje všetci traja plačú. Naum Drot rýchlo zháňa pomoc – zavolá susedku a privedie aj felčiara Kondrata Ivanovyča. Felčiar robí všetko, čo sa dá, ale má obavy z tragického konca. Marusia prežíva tri dni vo veľmi vážnom stave. Naum Drot zavolá aj farára, aby ju vyspovedal a dal jej posledné pomazanie, no Nasťa si myslí, že je na to ešte skoro. Marusia sa rozlúči s rodičmi a ďakuje im za všetko, ospravedlňuje sa im, keď ich dakedy nepočúvala, povzbudzuje ich, aby nesmútili. Prosí ich odovzdať Vasyľovi odkaz, aby sa netrápil, lebo aj oni sa čoskoro stretnú. Marusia zomrie. Naum Drot, Nasťa aj všetci, čo stoja pri nich, smútia a plačú. Prídu sa s ňou rozlúčiť susedia či kamarátky. Večer, keď prebiehajú prípravy na poslednú rozlúčku s Marusiou, sa vráti dôležitá osoba v jej živote – Vasyľ. Hoci prichádza s dobrými správami, prepadáva veľkému smútku.
Na pohrebe Naum Drot a Nasťa vyjadrujú veľký smútok nad skutočnosťou, že namiesto svadby sa koná pohreb ich milovanej dcéry. Zúčastní sa ho mnoho ľudí vrátane Vasyľa, ktorý však nepríde na kar a zmizne. Po dlhom čase, kedy nikto nič nevie o Vasyľovi, sa dozvedia, že pod vplyvom veľkého smútku vstúpil do monastiera, kde sa celý čas trápil, až nakoniec zomrel. Naum Drot dlho stojí nad jeho hrobom a rozlúči sa so slovami: „Daj, Hospodine milosrdný, aby si tam našiel svoju Marusiu.“.
Postavy
Marusia Marusia je nádherné, pracovité a pokorné mladé dievča a dcéra Nauma Drota, čo podľa autora predstavuje ideál ukrajinskej dievčiny.
Ako ideál ukrajinskej dievčiny vo veľkej miere v sebe zosobňuje a reprezentuje národnú, fyzickú a duševnú krásu.
Jej obraz vychádza z ľudovej tvorby: Marusia je vysoké a priame dievča s čiernymi vlasmi zapletenými do vrkočov dlhých až po kolená. Jej oči autor prirovnáva k lesným jahodám, červené líce sa podobajú na ruže v pánskom sade. Pery pripodobnil ku kvitnúcim kvetom, biely krk ku kriede a obočie sa opisuje tak, akoby viselo na šnúrke. Meno, výzor a povaha Marusie svedčia o tom, s akým nasadením a do akej miery sa Hryhorij Kvitka-Osnovianenko zaoberal ľudovou tvorbou a pri jej opise hlavne ľudovými predstavami o kráse a o pozitívnych vlastnostiach človeka. Zároveň je skromná – ku každému sa správa láskavo a zdvorilo, je pokojná a hlavne pracovitá bez ohľadu na to, že je dcérou bohatých rodičov: „Aj pre otca, aj pre mamu, aj pre seba pradie, šije, myje a všetko robí sama bez slúžky, varí aj pečie...“. Jazyk postavy sa vyznačuje poetickosťou ľudového jazyka prostredníctvom zdrobnenín, spoetizovaných otázok, citosloviec, prísloví čí prirovnaní.
Marusia je oblečená akoby v kroji: na hlave má šatku, na ktorej sú vyšité orly, nosí bielu tenkú košeľu s vyšitým červeným vzorom na rukávoch. Kroj tvorí tiež červená sukňa, pod ktorou Marusia všetko skrýva, aby nič nebolo vidno. Zástera je kockovaná a výrazne červená, pás má ušitý z kalamajky, ktorú nosila ešte jej mama. Vyčnieva spod nej výšivka s kvietkovaným vzorom. Má oblečené modré pančušky a obuté červené črievičky. vľavo|náhľad|Hryhorij Kvitka-Osnovianenko, autor diela Autor opisuje jej duševnú krásnu tým, že je múdra, tichá, pokojná a pokorná. Je veľmi plachá – všetkých sa bojí, nikde sa neukazuje – nevie sa, či je do takej veľkej miery pyšná alebo bojazlivá. Vonku chodí so sklonenou hlavou, nepozerá po nikom. Keď stretne staršieho človeka, úctivo sa pokloní. Zatiaľ nemá chlapca – keď dákeho stretne, neprehovorí a ide si svojou cestou (napríklad sa spočiatku hanbí za to, keď premýšľa o Vasyľovi). Je pracovitá, k svojim úlohám pristupuje svedomito. Ochotne spraví mnohé domáce práce do takej miery, si rodičia ušetrili prácu. Napríklad, keď jej mama navrhuje, aby išla von s dievčatami, odmieta to – radšej pôjde skôr spať a ráno skôr vstane, aby pomohla mame.
Charakteristickou vlastnosťou Marusie je bohabojnosť, pričom tento jej prístup tiež predstavuje súčasť ideálu ukrajinskej dievčiny: od mala už pozná Otčenáš, modlitbu k Bohorodičke a modlitbu k Svätému Bohu. Akonáhle začuje zvony, ponáhľa sa do kostola. Keď je tam, len sa modlí a pokloní sa, s nikým nerozpráva. Pamätá na otcove slová, že je potrebné sa hlavne modliť, ctiť si a vždy sa obracať k bohu.