Karosa ŠL 11 je model československého diaľkového medzimestského autobusu, vyrábaného národným podnikom Karosa v 60. a 70. rokoch 20. storočia. Vozidlo ŠD 11 bolo nástupcom diaľkovej verzie autobusu Škoda 706 RTO LUX. Po ukončení výroby bolo nahradené typom Karosa LC 735.
Konštrukcia náhľad|vľavo|Interiér autobusu Autobus Karosa ŠD 11 (Škoda – výrobca motora – diaľkový, číslo 11 označuje dĺžku vozidla v metroch) je štandardný dvojnápravový autobus, ktorý konštrukčne vychádza z mestského prevedenia ŠM 11. Vozidlo má samonosnú karosériu panelovej konštrukcie, ktorej tvarové riešenie okopíroval výrobca z francúzskeho autobusu Berliet PH 80. Motor je umiestnený medzi nápravami pod podlahou. Na rozdiel od iných verzií má toto vozidlo iba jedny, kľučkou ovládané dvere v prednej časti pred prednou nápravou. Niektoré vozidlá boli vybavené aj druhými dverami, ktoré boli za zadnou nápravou. Sedadlá pre cestujúcich boli vzhľadom na určenie pre diaľkovú dopravu pohodlnejšie, rozmiestnené 2 + 2 po celej dĺžke vozidla.
Pre prvé autobusy ŠD 11 (označované ako „Europabusy“) boli vyrobené obytné prívesy, tzv. rotely LP 30, ktoré mali 30 lôžok, umyváreň, šatňu a splachovací záchod.
Tiež bol vyrobený jeden prototyp vozidla ŠD 11.2050 (označovaný ako ŠD 11 Lux), ktorý mal celkom odlišný dizajn. Bol postavený na rovnakom podvozku, no mal odlišnú karosériu, ktorá obsahovala napr. pomocné reflektory, natáčajúce sa v smere jazdy. Tento model získal na medzinárodnej autobusovej výstave vo francúzskom Nice druhé miesto. Bol zošrotovaný začiatkom 90. rokov.
Výroba a prevádzka náhľad|Zadné čelo autobusu ŠD 11 „Europabus“ Funkčný kus autobusu ŠD 11 bol vyrobený už v roku 1963, prototyp vznikol v roku 1967, unikátny model ŠD 11.2050 o rok neskôr. V rokoch 1968 a 1969 bolo vyrobených sto jednodverových autobusov ŠD 11 „Europabus“ (niektoré i s rotelom). Vzhľadam na zaostávanie tuzemských dodávateľov, bol vybavený zahraničnými prevodovkami, nápravami, pneumatikami a niektoré mali aj iné motory. Preto bola výroba ukončená a vý robca sa prioritne venoval ŠL 11, kde stačila prevodovka Praga a pneumatiky Barum. Sériová výroba dvojdverových verzií bola zahájená až v roku 1974 (motor Liaz, prevodovka Praga a delené čelné a zadné sklá) a trvala do konca výroby tejto rady v roku 1981. Typ ŠD 11 bol v tomto období vyrábaný v dvoch prevedeniach: so stropným panelom nad sedadlami (výrobca ho označoval ako kanál núteného rozvodu vzduchu a individuálneho osvetlenia) alebo s odkladacím priestorom pre batožinu nad sedadlami (podobne ako Karosa ŠL 11). Celkom Karosa vyrobila viac ako 2800 autobusov ŠD 11.
Autobusy ŠD 11 boli vyraďované najmä v 80. rokoch, posledné kusy dosluhovali na regionálnych autobusových linkách ČSAD.
Historické vozidlá
Veterán Bus Diamant, Košice (1 kus, EČV KE-H061, predtým KE-459IA) KHA Bratislava (1 kus, verzia Europabus)
Referencie
Literatúra Martin Harák: Encyklopedie československých autobusů a trolejbusů, II. díl. Nakladatelství Corona, Praha 2005. ISBN 80-86116-31-X
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Autobusy Karosa