náhľad|Littera Florentina zobrazujúca D. 23,1,116 (Digesta Iustiniani, fragment De sponsalibus z dvadsiatej tretej knihy a prvého titulu, s prvými šestnástimi paragrafmi od právnikov Florentina, Ulpiana, Pomponia, Paula, Gaia, Iuliana a Modestina); dnes Biblioteca Medicea Laurenziana, Florencia
Digesta Iustiniani (iné názvy: Justiniánske Digesta, Pandekty, Digesty, Pandectae) sú najrozsiahlejšou časťou justiniánskej kodifikácie rímskeho práva, neskôr súhrnne nazvanej Corpus iuris civilis. Predstavujú najvýznamnejší prameň rímskeho práva. Ide o kompiláciu úryvkov (fragmentov) z diel prevažne klasických rímskych právnikov (výnimkou je napríklad poklasický právnik Hermogenianus).
Vznik
Na tvorbe Digesta sa podieľala sedemnásťčlenná komisia zriadená na pokyn byzantského (východorímskeho) cisára Justiniána I. Veľkého, ktorej činnosť sa začala 15. decembra 530 (konštitúcia Deo auctore). Dielo bolo promulgované 16. decembra 533 konštitúciou Tanta (gr. Dédoken) a nadobudlo účinnosť 30. decembra 533. Komisia preštudovala okolo 1 625 kníh s viac ako troma miliónmi riadkov, pričom mala právo prevzaté texty pozmeňovať (tzv. interpolovať), aby zodpovedali novým hospodárskym a sociálnym pomerom justiniánskej éry.
Členenie Digesta sa členia 50 kníh, ktoré sa ďalej (okrem kníh 30 až 32) členia na tituly s osobitnými rubrikami charakterizujúcimi ich predmet (432 titulov). Tituly sa ďalej členia na fragmenty z diel právnikov, pričom Justinián dbal na to, aby komisia vždy uviedla autora a názov diela, z ktorého fragment pochádza (9 142 fragmentov). Väčšie fragmenty pozostávajú z paragrafov.
Rukopisy Najhodnotnejším rukopisom je littera Florentina. Od 12. storočia sa nachádzala v Pise. V roku 1406 Pisu obsadili Florenťania a rukopis odniesli ako vzácnu korisť do Florencie. Vo Florencii sa najprv uschovával v Palazzo Vecchio, v roku 1786 bol prenesený do Biblioteca Medicea Laurenziana. Okrem Florentiny existuje viacero vulgátnych opisov.
Ukážka
Edície a preklady náhľad|Desaťzväzkové dvojjazyčné vydanie Digesta Iustiniani v latinčine a poľštine V rámci súčasnej právnej romanistiky sa pri práci s pôvodným znením vychádza spravidla z:
Staršie vydania alebo manuskripty sa používajú napríklad v prípade štúdie glos a historickej právnej vedy.
Najvýznamnejšie sú nemecké preklady (starší Das Corpus Juris Civilis od Karla Eduarda von Otta et al., novší neúplný Corpus iuris civilis IVI od Okka Behrendsa et al.) a taliansky preklad. Terminologicky menej presné sú anglické preklady. Existujú tiež rozsiahly ruský preklad, francúzsky a španielsky preklad.
Do slovenčiny bola Petrom Blahom a Jarmilou Vaňkovou preložená časť Digesta Iustiniani. Latinský text vychádzal z Krügerovho a Mommsenovho vydania (ed. stereotypa quarta decima, 1922). Preklad pôvodne vychádzal v rámci časopisu Justičná revue, neskôr vyšiel knižne. Slovenský preklad bol následne preložený do češtiny. Po smrti Petra Blaha pokračujú (2023) vo vydávaní slovenského prekladu vybraných fragmentov Digest do slovenčiny v časopise Justičná revue Peter Mach a Nicol Sipekiová. V češtine vyšiel ešte jeden zväzok vybraných fragmentov.
viaceré vybrané fragmenty na pokračovanie v časopise Justičná revue Čiastočné preklady vybraných fragmentov sa nachádzajú v rôznych článkoch, monografiách, učebniciach, cvičebniciach, výberoch klasických textov či zborníkoch. Právni romanisti, ktorí ovládajú latinčinu spravidla pracujú s vlastnými prekladmi jednotlivých fragmentov, nakoľko každý preklad je zároveň interpretáciou pôvodného prameňa.
Referencie
Ďalšia literatúra pozri pod heslami rímske právo a Corpus iuris civilis
Iné projekty
Externé odkazy Online Mommsenovo a Krügerovo vydanie (bez kritického aparátu) Online anglický preklad Digesta
Kategória:Pramene rímskeho práva Kategória:Právne predpisy v Byzantskej ríši Kategória:Vzniklo v 533