náhľad|Konstantin Kryzhitsky. Chutor, 1884 Chutor (, ) označuje osamotenú usadlosť, vidiecke stavisko, dvor v niektorých krajinách východnej Európy.
Chutory sa vyskytovali v oblastiach osídlenými kozákmi, ktoré spadajú do územia dnešnej Ukrajiny, Kubáň a dolného povodia rieky Don, zatiaľ čo v regióne Kubáň a Don sa slovo chutor používalo aj na označenie nových osád (bez ohľadu na počet usadlostí v ňom). V niektorých kozáckych komunitách sa tieto typy osád označovali ako posyolok (rus. посёлок) alebo selyšče (ukr. селище). V Rusku sa používal aj výraz „выселки“ (vyselki, doslovne „tí, čo sa odsťahovali“). Chutor naďalej zostáva oficiálnym označením mnohých ruských dedín vo vyššie spomenutých regiónoch. náhľad|Počet chutorov podľa regiónov v Rusku Počas stolypinských reforiem v Ruskom impériu Peter Stolypin si predstavoval, že bohatí roľníci „sprivatizujú“ svoj podiel na spoločných pozemkoch (obščina () alebo tovarystvo (ukr.: товариство)), upúšťajúc od „obščiny“, ale usádzajúc sa v chutoroch na vlastnej pôde. Menej radikálnym konceptom bol takzvaný otrub (отруб) alebo vidrub: časť bývalej obščinskej pôdy, ktorej majiteľ obščinu opustil, no naďalej žil v dedine a na svoj pozemok dochádzal. Do roku 1910 sa podiel chutorov a otrubov medzi všetkými vidieckymi domácnosťami v európskej časti Ruska odhadoval na 10,5 %. Tie boli počas kolektivizácie v ZSSR prakticky odstránené.
Jazykový pôvod Pôvod slova nie je celkom jasný. Predpokladá sa však prevzatie z maďarčiny zo slova határ, čo po slovensky znamená „hranica“. V srbochorvátčine napríklad existuje slovo khȁtȃr, ktoré znamená „zem patriaca obci“. V slovenčine jestvuje slovo chotár, ktoré má rovnaký význam, t.j. územie patriace obci.
Podľa Maxa Vasmera sa slovo dostalo do východoslovanských jazykov zo starej hornej nemčiny.
V literatúre Prvé veľké dielo Nikolaja Gogoľa sa volá Večera na chutore bliz Dikanki ()
Kategória:Rurálna geografia