William Everett Preston (* 2. september 1946 – † 6. jún 2006) bol americký hudobník, hráč na klávesové nástroje, spevák a skladateľ. Jeho tvorba zasahovala do mnohých hudobných žánrov od R&B, cez rock, soul, funk a gospel. Preston bol v 60. rokoch špičkovým klávesistom, ktorý sprevádzal Little Richarda, Sama Cookeho, Raya Charlesa, Reverenda Jamesa Clevelanda, kapely The Everly Brothers, The Beatles a The Rolling Stones. Pozornosť si získal aj ako sólový umelec hitovým singlami „That's the Way God Planned It“, cenou Grammy Award ocenenými piesňami „Outa-Space“, „Will It Go Round in Circles“, „Space Race“, „Nothing from Nothing“ a „With You I'm Born Again". Okrem toho, je Billy Preston autorom skladby „You Are So Beautiful“, ktorá sa stala rebríčkovým hitom č. 5 pre Joe Cockera.
Billy Preston je jedným z mála hudobníkov, ktorých meno je uvádzané pri autorstve na nahrávke kapely The Beatles. Singel tejto skupiny, „Get Back“ z roku 1969, je uvedený ako od „The Beatles s Billym Prestonom“. Po rozpade The Beatles nahrával Preston s Georgeom Harrisonom a s ďalšími umelcami ako napríklad s Ericom Claptonom. So skupinou The Rolling Stones počas 70. rokov spolupracoval na mnohých ich albumoch a na ich koncertných turné. Billyho Prestona v roku 2021 uviedli v kategórii Musical Excellence Award do Rokenrolovej sieni slávy.
Život a kariéra Začiatky Preston sa narodil 2. septembra 1946 v Houstone a ako dieťa sa so svojou matkou Robbie Lee Williamsovou presťahoval do Los Angeles. Preston bol zázračné dieťa, samouk, nikdy sa hudobne nevzdelával. Vo veku desiatich rokov hral na organe na pódiu sprevádzal gospelových spevákov, medzi inými aj Mahaliu Jacksonovú.. Ako jedenásťročný sa Preston predstavil v televíznej šou NBC, kde s Natom Kingom Coleom v jeho programe zaspieval hit Fatsa Domina „Blueberry Hill“. V roku 1958 hral spolu s Coleom v hlavnej úlohe vo filme St. Louis Blues. Film bol životopisom o otcovi blues W. C. Handym. Preston hral v tejto snímke Handyho v mladšom veku.
V roku 1962 sa Preston ako klávesista pripojil ku kapele Little Richarda a počas vystúpenia v Hamburgu sa stretol s kapelou The Beatles. V roku 1963 nahrával klávesy na albume Night Beat od Sama Cooka a pre Cookeove vydavateľstvo SAR vydal svoj debutový album 16 Yr. Old Soul. "16 Year Old Soul is an album of percolating organ-infused instrumentals that offers insight into the roots of one of the music world's most innovative and genre-busting stars who died at the age of 59, in 2006. With songs covering a broad spectrum of styles from country ('Born to Loose') to R&B ('Good News') to jazz ('God Bless The Child') with pop and blues undertones aplenty, 16 Year Old Soul is a preserved-in-amber glimpse of an artist whose musical maturity belied his years." V roku 1965 Billy Preston vydal album The Most Exciting Organ Ever a účinkoval v rokenrolovej šou Shindig!. V máji alebo júni 1965 mal v New Yorku stretnutie s Little Richardom a Jimim Hendrixom a na ňom vznikla soulová klasika „I Don't Know What You Got“. V roku 1967 sa Preston pripojil k sprievodnej skupine Raya Charlesa. Po takomto profesionálnom postupe začalo niekoľko ďalších hudobníkov Prestona žiadať, aby spolupracoval aj pri ich projektoch.
The Beatles Billy Preston patrí medzi tých, ktorí sú niekedy označovaní ako „Piaty Beatle“. Dobré vzťahy s touto skupinou mal už od roku 1962 a v januári 1969 sa k nim pripojil k stretnutiam pri nahrávaní albumu Let it Be (vtedy ešte prebiehalo pod názvom Get Back). V jednej chvíli John Lennon navrhoval, aby sa Preston ku kapele pridal ako riadny člen, no Paul McCartney namietol, že je dosť ťažké dosiahnuť, aby s takýmto návrhom súhlasili všetci štyria.The Beatles - A/B Road: The Complete Get back Sessions, January 24 Preston počas niekoľkých stretnutí nahrával organ a elektrický klavír. Niektoré z týchto relácií sú vo filme a na jeho sprievodnom albume, Let It Be. Zábery z ich spolupráce sú aj v dokumente The Beatles: Get Back z roku 2021, ktorý režíroval Peter Jackson. Preston sprevádzal skupinu na elektrickom klavíri aj na ich poslednom verejnom vystúpení skupiny, známom na koncerte na streche budovy firmy Apple Corps v Londýne. V apríli 1969 bol ich singel „Get Back“ pripísaný autorom „The Beatles with Billy Preston“, čo bol jediný raz, kedy bol iný umelec pripísaný ako spoluúčinkujúci na sólových nahrávkach (nie coververziách) v repertoári skupiny The Beatles. Kredit od The Beatles bol daný aby odrážal rozsah Prestonovej prítomnosti, lebo jeho elektrické piano je výrazné a hrá v skladbe rozšírené sólo. Preston s nimi tiež v obmedzenejšej forme spolupracoval aj na albume Abbey Road z roku 1969, kde prispel hrou na organ v skladbách „I Want You (She's So Heavy)“ a „Something“.
V roku 1978 účinkoval v postave Sgt. Peppera v hudobnom filme Roberta Stigwooda, Sgt. Pepper's Lonely Hearts Club Band, ktorý bol nakrútený podľa rovnomenného albumu skupiny The Beatles a tancoval na predposlednú pieseň filmu, ktorou bola skladba „Get Back“.
Sólová kariéra po Beatles
V roku 1969 Billy Preston podpísal zmluvu s Apple Records, vydavateľstvom založeným kapelou The Beatles, a nahral preň album That's the Way God Planned It. Producentom projektu bol George Harrison a titulná pieseň albumu sa stala v Británii hitom. Jeho spolupráca s Harrisonom pokračovala aj po rozpade The Beatles v roku 1970. Billy Preston bol prvým umelcom, ktorý nahral Harrisonov následný medzinárodný hit, „My Sweet Lord“, na jeho album Encouraging Words z roku 1970, ktorý s ním Harrison koprodukoval. Hral na niekoľkých Harrisonových sólových albumoch zo 70. rokov, počnúc All Things Must Pass. Billy Preston významne prispel pri realizácii prvého veľkého rockového benefičného koncertu, ktorý Harrison usporiadal 1. augusta, 1971 pod názvom The Concert for Bangladesh. Vystúpil s ex-Beatle na jeho turné v roku 1974 po Severnej Amerike a hral na koncerte na počesť Georgea, v roku 2002, ktorý sa konal po Harrisonovej smrti v Royal Albert Hall. Billy Preston pracoval aj na sólových projektoch Johna Lennona a aj Ringa Starra.
V roku 1971 Preston odišiel od Apple Records a podpísal zmluvu s A&M Records Herba Alperta. V predošlom roku prispel k ďalšiemu úspešnému singlu, keď Stephen Stills požiadal Prestona, aby mohol použiť frázu „if you can't be with the one you love, Love the One You're With“ („ak nemôžeš byť s tým, koho miluješ, miluj toho, s kým si“), z ktorej vznikla titulná pieseň na Stillsovom debutovom sólovom albume. Pieseň sa stala Stillsovým najväčším hitom a začiatkom roku 1971 sa umiestnila na 14. mieste v rebríčku Billboard Hot 100.
Po vydaní albumu I Wrote a Simple Song vo vydavateľstve A&M, Prestonova sólová kariéra vyvrcholila. Začalo to skladbou „Outa-Space“ z roku 1972, inštrumentálkou, ktorá vo funkovej hudbe spopularizovala zvuk klavinetu. Pieseň sa dostala na druhé miesto v americkom rebríčku Billboard Hot 100 a umiestnila sa na vrchole rebríčka R&B v časopise Billboard. Potom získala cenu Grammy za najlepší popový inštrumentálny výkon. Zo singlu „Outa-Space“ sa v Amerike predalo viac ako 1 milión kópií a v júni 1972 mu RIAA udelilo zlatú certifikáciu. Neskôr v tom istom roku Preston prispel titulnou piesňou k populárnemu filmu zo subžánru 70. rokov, blaxploitation (zameraný na podporu filmov pre Američanov tmavej pleti), Slaughter, s Jimom Brownom v hlavnej úlohe.
V priebehu nasledujúcich dvoch rokov Preston pokračoval singlovým hitom „Will It Go Round in Circles“, ktorý 7. júla 1973 na vrchole rebríčka amerických singlov vytlačil Harrisonovu „Give Me Love (Give Me Peace on Earth)“, „Nothing from Nothing“ a hit číslo 4, „Space Race“. Z každého z týchto troch singlov sa predalo viac ako jeden milión kópií. Hostiteľ a výkonný producent Dick Clark v americkom hudobno-tanečnom televíznom programe, American Bandstand, si singel „Space Race“ natoľko obľúbil, že jeho nahrávku používal na prestávku uprostred svojej show.
Od roku 1970 hral Preston niekedy aj po boku hudobníkov Nickyho Hopkinsa a Iana Stewarta na klávesy (klavír, organ, clavinet a rôzne syntetizátory) v skladbách kapely The Rolling Stones. Účinkuje na ich albumoch Sticky Fingers, Exile on Main St., Goats Head Soup, It's Only Rock 'n Roll a Black and Blue. Ako hlavný koncertný klávesák skupiny v rokoch 1973 až 1977 vystupoval ako predskokan so svojou vlastnou skupinou (vrátane Micka Taylora na gitare) na ich európskom turné v roku 1973. Mníchovské vystúpenie z tohto turné bolo zdokumentované na Prestonovom koncertnom albume Live European Tour 1973. V roku 1974 spolu s Bruceom Fisherom, jedným z jeho pravidelných spolupracovníkov pri komponovaní piesní v 70. rokoch, zložil jeden z najväčších hitov Joea Cockera, „You Are So Beautiful“. Dňa 11. októbra 1975 bol Billy Preston prvým hudobným hosťom premiérovej epizódy seriálu Saturday Night Live. Prestonova pieseň z roku 1973 „Do You Love Me“ bola základom pre skladbu Rolling Stones „Melody“, ktorú nahrali a vydali v roku 1976 na albume Black and Blue. V rokoch 1975 a 1976 sa dve z jeho piesní hrávali na koncertoch skupiny, no v roku 1977 sa, hlavne kvôli nezhodám ohľadom peňazí, Rolling Stones a Billy Preston rozišli. Preston potom pokračoval v hraní na sólových projektoch členov Rolling Stones, ako bol aj album Wandering Spirit Micka Jaggera. Neskôr so Stones spolupracoval na albumoch Tattoo You a Bridges to Babylon.
Po siedmich rokoch s A&M Billy Preston prestúpil k vydavateľstvu Motown. V roku 1979 si zahral duet so Syreetou Wrightovou v balade „With You I'm Born Again“, ktorá sa dostala na štvrté miesto rebríčka v USA. Prestonova kariéra stratila na sile v 80. rokoch, počas ktorých sa stal závislým od kokaínu a alkoholu. V roku 1984 opustil Motown a zameral sa na prácu pri nahrávaniach, pričom prispel k dielam umelcov ako Luther Vandross. Jeho organové sóla sú vo Vandrossovom hite z roku 1985 „Til My Baby Comes Home“. Nahrával aj s Whitney Houstonovou a s Patti LaBelle. Ako hudobný režisér pracoval pre americkú nočnú talkshow, Nightlife, ktorú moderoval David Brenner a ktorá trvala jednu sezónu: od roku 1986 do roku 1987.He worked again with Little Richard on the album Lifetime Friend and later jammed with him on the Brenner show, in 1986.
Billy Preston koncertoval aj na turné s Ericom Claptonom, nahrával s jedným zo spevákov jeho kapely z Los Angeles, Garym Walkerom, a spolupracoval so širokou škálou ďalších umelcov. Absolvoval turné s Ringom Starrom, ktoré Ringo vydal v roku 1990 na koncertnom albume, Ringo Starr and His All-Starr Band. Po smrti klavíristu Stana Szelesta ho v roku 1991 pozvali, aby sa stal členom zoskupenia The Band. Vystupoval s nimi na turné, no odsúdenie za jeho obvinenia z užívania kokaínu a sexuálneho napadnutia v roku 1991 ich spoluprácu ukončilo.
Neskoršie aktivity V roku 1997 Billy Preston v Taliansku spolu s kapelou Novecento nahral album You and I. Album produkovali Vaughn De Spenza a členovia Novecenta, Lino a Pino Nicolosiovci, ktorí v tom období založili produkčnú spoločnosť Nicolosi Productions. V roku 1998 Preston na organe sprevádzal zbory v komediálnej show televíznej spoločnosti UPN vysielanej pod titulom Good News. V tom istom roku spieval a hral na syntetizátore ako člen superskupiny Louisiana Gator Boys v hudobnom komediálnom filme Blues Brothers 2000.
Dňa 29. novembra 2001, počas turné a boja so svojimi vlastnými zdravotnými problémami, sa Preston dozvedel, že George Harrison po dlhej chorobe zomrel. Spolu s mnohými Harrisonovými dlhoročnými priateľmi v roku 2002 vystúpil na Koncerte pre Georgea, ktorý sa konal v Royal Albert Hall v Londýne. Uznanie kritiky si z tohto koncertu získala Prestonova interpretácia hitu „My Sweet Lord“. Okrem toho spieval pieseň „Is't It a Pity“ a vo väčšine ostatných piesní naspieval sprievodné vokály a hral na Hammondovom organe.
V roku 2002 Billy Preston bol pri nahrávaní albumu Johnnyho Casha, American IV: The Man Comes Around, kde hral na klavíri v skladbách „Personal Jesus“ a „Tear-Stained Letter“.