Heinz Fischer (* 9. október 1938, Graz, Nemecká ríša) je rakúsky politik, právnik a vysokoškolský pedagóg, v rokoch 2004 až 2016 bol spolkovým prezidentom Rakúska.
Životopis Heinz Fischer sa narodil v sociálnodemokratickej rodine. Jeho otec Rudolf bol v rokoch 1954–1956 štátnym tajomníkom ministerstva obchodu. Na Viedenskej univerzite vyštudoval v roku 1961 právo a získal titul doktora práv. Od roku 1978 pôsobil na Univerzite v Innsbrucku a vo Viedni, titul univerzitného profesora získal v roku 1993. Po absolvovaní súdnej praxe bol v rokoch 1963-75 tajomníkom klubu poslancov za Sociálnodemokratickú stranu Rakúska (SPÖ). V októbri 1971 sa stal za volebný obvod Viedeň poslancom Národnej rady. Predsedom parlamentnej frakcie SPÖ bol dvakrát, v novembri 1979 ho zvolili za podpredsedu SPÖ. V rokoch 1983-87 zastával Heinz Fischer post rakúskeho ministra pre vedu a výskum, v období od 5. novembra 1990 do decembra 2002 pôsobil ako predseda Národnej rady Rakúskej republiky.
Heinz Fischer patrí medzi významné osobnosti sociálnej demokracie nielen v Rakúsku, ale aj v Európe. V roku 1992 sa stal podpredsedom Strany európskych socialistov a v období 1993-99 bol predsedom Fóra Európy pre demokraciu a solidaritu.
V priamych prezidentských voľbách v apríli 2004, kandidoval za Sociálnodemokratickú stranu Rakúska a porazil Benitu Ferrerovú-Waldnerovú z Rakúskej ľudovej strany (ÖVP). Zvíťazil so ziskom vyše 52 percent hlasov voličov. Úradu hlavy štátu sa na šesťročné volebné obdobie ujal 8. júla 2004. Na poste hlavy štátu vystriedal Thomasa Klestila, ktorý umrel 6. júla večer, dva dni pred vypršaním mandátu. Bol prvým sociálnym demokrat po 30 rokoch, ktorý sa ujal prezidentského kresla. Vo prezidentských voľbách roku 2010 sa stal sa tak víťazom už po prvom kole volieb. Ďaleko za ním skončili kandidátka slobodných Barbara Rosenkranzová a mimoparlamentný kresťanský demokrat Rudolf Gehring. V júli 2016 ho v prezidentskom kresle vystriedal Alexander Van der Bellen, nakoľko Fischer po dvoch šesťročných funkčných obdobiach už znova nemohol kandidovať.
Kontroverzie V čase vrcholiaceho sporu medzi Brunom Kreiským a známym prenasledovateľom nacistov Simonom Wiesenthalom to bol práve Fischer, ktorý ako predseda poslaneckého klubu dal podnet na vytvorenie vyšetrovacej komisie proti Wiesenthalovi. Bývalý prezident sa dodnes skutočne neospravedlnil za tento krok, iba povedal, že mohol vtedy konať inak.
Zaujímavosti
jeho najväčším koníčkom je horská turistika a džez je dlhoročný predseda turistického zväzu Priatelia prírody Rakúska bol spoluvydavateľom periodík Časopis pre právnu politiku, Rakúsky časopis pre politické vedy a Budúcnosť stal sa viceprezidentom kuratória Inštitútu Karla Rennera je autorom desiatok štúdií z oblasti politológie a právnej vedy. jeho vzorom bol vždy kancelár Bruno Kreisky, na ktorého sa, tak ako mnohí iní socialistickí politici, často odvoláva.
Osobný život Je ženatý (manželka Margit), má syna a dcéru.
Iné projekty
Referencie
Kategória:Osobnosti z Grazu Kategória:Prezidenti Rakúska Kategória:Rakúski politici Kategória:Rakúski právnici Kategória:Rakúski vysokoškolskí pedagógovia Kategória:Rakúski ministri Kategória:Absolventi Viedenskej univerzity Kategória:Rytieri veľkokríža Radu za zásluhy Talianskej republiky Kategória:Nositelia Radu Vitolda Veľkého Kategória:Nositelia veľkokríža Radu čestnej légie Kategória:Rytieri veľkokríža Radu Izabely Katolíckej Kategória:Nositelia Radu Stará planina Kategória:Nositelia Radu za mimoriadne zásluhy Kategória:Nositelia Záslužného radu Maďarskej republiky Kategória:Nositelia Radu bielej ruže Kategória:Čestní občania Viedne Kategória:Čestní občania Grazu Kategória:Nositelia Radu svätého Olafa