Karolína Matilda Hannoverská (Weir, s. 285, * 22. júl 1751 – † 10. máj 1775) bola rodom britská princezná a sobášom kráľovnou Dánska a Nórska v rokoch 1766 až 1772 ako manželka kráľa Kristiána VII.
Karolína Matilda bola najmladšou dcérou Frederika, princa z Walesu a Augusty Sasko-Gothajskej. Bola vychovávaná v odľahlej rodinnej atmosfére mimo kráľovského dvora. Ako pätnásťročná sa vydala za svojho bratranca, dánskeho a nórskeho kráľa Kristiána VII., ktorý trpel duševnou chorobou a počas celého ich manželstva bol ku Karolíne Matilde odmeraný. Spolu mali dve deti, budúceho kráľa Kristiána VI. a Lujzu Augustu, ktorej biologický otec mohol byť nemecký lekár Johann Friedrich Struensee.
V roku 1769 vstúpil Struensee do služieb dánskeho kráľa. Spočiatku sa k nemu Karolína Matilda správala chladno, ale rýchlo si získal jej srdce a zamilovali sa do seba. Struensee si postupom času získaval čoraz väčšiu moc a zaviedol sériu reforiem, ktoré Karolína Matilda podporovala. Jeho reformy a románik s kráľovnou vytvorili proti nemu nepriateľov, medzi ktorých patrila kráľovná vdova Juliana Mária a jej syn princ Frederik. V roku 1772, Juliana Mária zorganizovala prevrat na odstránenie Struenseeho a kráľovnej od moci. Struensee bol popravený a Karolína Matilda sa musela rozviesť s Frederikom, a ešte k tomu bola vyhnaná do Celle, kde zomrela ako dvadsaťtriročná na šarlach v roku 1775.
Život
Narodenie a skorý život vľavo|náhľad|Karolína Matilda v náručí svojej matky, detail zo skupinového portrétu Georga Knaptona z roku 1751. Karolína Matilda sa narodila 22. júla 1751Hat, s. 282 ako deviate a najmladšie dieťa Frederika, princa z Walesu a Augusty Sasko-Gothajskej.Weir, s. 282Beatty, s. 142 Jej otec náhle zomrel tri mesiace pred jej narodením, 31. marca 1751 a bola teda pohrobkom.Ward, s. 145Bregnsbo, s. 350 Narodila sa v Leicester House v Londýne, vo veľkom aristokratickom mestskom dome v City of Westminster, kde žili jej rodičia, odkedy kráľ Juraj II. v roku 1737 vyhnal svojho syna z dvora. Princezná bola pokrstená desať dní po svojom narodení 1. augusta biskupom z Norwichu Thomasom Hayterom. Jej krstnými rodičmi boli jej brat Juraj, jej teta Karolína a sestra Augusta. náhľad|Karolína Matilda vo veku 3 rokov. Pastel od Jeana-Étienna Liotarda, 1754. Karolína Matilda vyrastala vo veľkej skupine súrodencov a počas posledných rokov vlády Juraja II. sa jej matka Augusta rozhodla žiť v ústraní so svojimi deťmi, venovala sa ich starostlivosti a vychovávala ich ďaleko od britského kráľovského dvora.Jensen, s. 541 V dôsledku toho bola Augusta kritizovaná za spôsob výchovy svojich detí, pretože ich izolovala od vonkajšieho sveta a málokedy sa Karolína Matilda stretávala s ľuďmi mimo svojej rodiny. Väčšinu svojho detstva v Leicester House, ale počas prázdnin sa presťahovali do Kew Palace. Označovali ju za temperamentnú, ale prirodzenú a neformálnu a preto ju v dospelosti politika a dvorné intrigy nezaujímali. Užívala si jazdu na koni a bola opísaná ako inteligentná. Dokonca bola aj hudobne nadaná, hrala na čembalo a vedela prekrásne spievať. Okrem toho rada čítala a okrem angličtiny hovorila troma jazykmi: taliansky, francúzsky a nemecky.
Manželstvo vľavo|náhľad|Karolína Matilda stojí vedľa svojej sestry, Lujzy Anny od Francisa Cotesa, 1767. V roku 1764 bol navrhnutý sobáš medzi dánskym korunným princom Kristiánom z rodu Oldenburgovcov a jednou z britských princezien. Dánsky korunný princ bol najstarším žijúcim synom kráľa Frederika V. a jeho prvej manželky Lujzy Hannoverskej, ktorá bola dcérou Juraja II. Manželstvo bolo považované za veľmi vhodné, pretože britská a dánska kráľovská rodina boli protestantské. Navyše, zosnulá kráľovná Lujza bola v Dánsku veľmi populárna. Pôvodne sa mala manželkou korunného princa stať Karolíny Matildy staršia sestra, Lujza Anna, ale potom čo dánsky zástupca v Londýne, gróf von Bothmer bol informovaný o jej chatrnom stave a miesto nej bola vybraná Karolína Matilda ako vhodná manželka pre Kristiána. Vo veku 13 rokov bola Karolína Matilda bez jej vedomia zasnúbená s korunným princom Kristiánom, ktorý bol od nej o dva roky starší. Oficiálne zasnúbenie bolo oznámené 10. januára 1765. náhľad|Odchod Karolíny Matildy z Harwichu do Rotterdamu 3. októbra 1766. Olejomaľba od Robert Wilkinsa, 17661767. 14. januára 1766, uprostred príprav na svadbu, kráľ Frederik V. zomrel a jeho 17-ročný syn sa stal kráľom Kristiánom VII. Dňa 1. októbra toho istého roku sa konal sobáš v St. James’s Palace (podľa iných zdrojov v Carlton House). Kristián bol zastúpený nevestiným bratom Eduardom, vojvodom z Yorku a Albany. O dva neskôr odišla Karolína Matilda z Harwichu do Rotterdamu a o tri týždne prekročila rieku Labe a dorazila do Altony, ktoré sa nachádzalo na dánskom území. Tam opustila svoj britský sprievod a privítali ju dánski dvorania. O 12 dní neskôr prišla Karolína Matilda do Roskilde, kde sa po prvýkrát stretla so svojím manželom. Oficiálny vstup do Kodane sa uskutočnil 8. novembra za veľkého jasotu obyvateľstva. Neskôr v ten istý deň sa v kráľovskej kaplnke paláca Christianborg v Kodani konal druhý svadobný už s prítomným ženíchom. Manželské oslavy a plesy trvali ešte mesiac. 1. mája 1767 boli Kristián VII. a Karolína Matilda korunovaní za kráľa Dánska a Nórska v kaplnke paláca Christianborg.
Kráľovná Dánska a Nórska Mladá kráľovná bola na dánskom kráľovskom dvore opísaná ako mimoriadne temperamentná, živá a očarujúca. Kráľovná však nebola populárna na prísnom dánskom kráľovskom dvore aj napriek tomu, že bola vrelo privítaná. Slabý a duševne chorý Kristián VII. bol ku svojej manželke chladný a neponáhľal sa dovŕšiť manželstvo.Moderní lekári veria, že Kristián VII. trpel schizofréniou. Dôvodom tohto postoja mohlo byť to, že kráľa ku sobášu donútil kráľovský dvor, ktorý veril, že manželstvo povedie k zlepšeniu jeho psychických problémov a okrem toho mala časť kráľovského dvora pocit, že Kristián uprednostňuje spoločnosť mužov pred ženami. Napriek fámam o homosexualite mal kráľ milenku, s ktorou nadviazal vzťah v Holštajnsku v lete 1766 a často navštevoval kurtizány v Kodani, z ktorých bola najznámejšia Anna Katrina Bentgagenová.Ward, s. 146 náhľad|Rytina Karolíny Matildy po pôrode budúceho kráľa Frederika VI. Karolína Matilda sa zblížila so svojou vrchnou dvornou dámou Louise von Plessenová, ktorá považovala kráľových priateľov za nemorálnych a konala tak, aby izolovala Karolínu Matildu od svojho manžela. Nebolo to ťažké, keďže ju Kristián VII. nemal rád. Dvojica sa ešte viac odcudzila, keď Louise poradila Karolíne Matilde, aby tvrdila, že je indisponovaná, keď kráľ vyjadril želanie po pohlavnom styku, s myšlienkou, že odlúčenie spôsobí, že kráľ bude horlivejší, namiesto toho ho to však len urobilo viac neochotným.Fjelstrup August (1909), Damerne ved Karoline Mathildes Hof Nakoniec ho presvedčil Élie Salomon François Reverdil a kráľovná 28. januára 1768 porodila korunného princa Frederika, obrátil svoj záujem na bordely v Kodani.
Hoci sa Karolína Matilda nezaujímala o politiku, po narodení dediča začala hrať kľúčovú rolu na dvore.Bregnsbo, s. 351 Jej nechuť k obľúbencom kráľa sa ešte zvýšila, keď sa podarilo jednému z nich vyhnať Louise von Plessenovú, čím sa kráľovná ešte viac izolovala. Odmietla prijať von Plessenovú nástupkyňu Annu Sofiu von Bercketinovú, o ktorej mala podozrenie, že sa tiež podieľala na sprisahaní s cieľom vyhnať von Plessenovú. Nakoniec sa tohto postu ujala Margrethe von der Lühe.
V máji 1768, Kristián podnikol dlhé turné po Európe, vrátane pobytov v Altone, Paríži a Londýne. Počas jeho neprítomnosti sa Karolína Matilda starala o svojho syna a vzbudzovala pozornosť na prechádzkach po Kodani, keďže to bolo považované za škandalózne, pretože kráľovské a šľachtické dámy cestovali po meste kočom. Karolína Matilda strávila leto na zámku Frederiksborg so svojím synom a na jeseň sa vrátila do Kodane. Počas neprítomností kráľa sa šuškalo o afére kráľovnej s istým La Tourom, pekným hercom a spevákom z francúzskeho divadla Hofteatret. La Tour bol milencom jej dvornej dámy Elisabet von Eybenová, ale bolo známe, že dostával dary z „vyššej ruky“. Tvrdenie o tejto afére kráľovnej s La Tourom sa nepovažuje za pravdivé, ale La Tour bol po návrate kráľa vyhostený, možno preto, že táto fáma bola veľmi škodlivá. Okrem von Eybenovej sa Karolína Matilda spriatelila s Christine Sophie von Gählerovou, Annou Sofiou Bülowovou a Amalie Sophie Holsteinovou, ktoré boli známe svojimi milostnými aférami. Podľa listu Luise Grammovej, kráľovnú povzbudili, aby sa viac zapájala do spoločenského života, tancovania a flirtovania.
Aféra a škandál vľavo|náhľad|Kráľovský lekár Johann Friedrich Struensee. Kráľ sa vrátil do Kodane 12. januára 1769 a priviedol so sebou Johanna Friedricha Struenseeho ako nového kráľovského lekára. Kráľ sa s ním stretol v Altone na začiatku svojej cesty.Bregnsbo, s. 351 - 352 Počas roku 1769 sa kráľovo duševné zdravie zhoršilo, ale Struensee zrejme dokázal zvládnuť kráľove duševné výkyvy a Kristián VII. si uňho vytvoril veľkú dôveru. V roku 1769 Struensee povzbudzoval kráľa v jeho náklonnosti ku Birgitte Sofii Gabelovej, údajne preto, že vzťah s inteligentnou ženou urobí kráľa duševne stabilnejším, ale tento pokus zlyhal a Karolína Matilda začala byť nepriateľská k Struenseemu.
Struensee potom povzbudil kráľa, aby zlepšil svoj vzťah s Karolínou Matildou a Kristián VII. jej ukázal svoju veľkorysosť na trojdňovej oslave narodenín 22. júla 1769 a kráľovná si bola dobre vedomá toho, že Struensee stojí za zlepšeným správaním jej manžela. V lete 1769 dostala Karolína Matilda opuch a na naliehanie svojho manžela sa obrátila na Struenseeho. Poradil kráľovnej, že cvičenie je najlepším liekom. Táto rada zabrala a Struensee si získal dôveru u kráľovnej. Táto dôvera bola ešte viac posilnená, keď Struensee úspešne zaočkoval malého korunného princa Frederika proti kiahňam. V januári 1770 dostal Struensee svoje vlastné izby v paláci Christianborg. Medzitým sa kráľ stával čoraz pasívnejším, izolovanejším a nezúčastňoval sa na vládnutí, keďže sa jeho duševné zdravie zhoršovalo. Čoraz viac každodenných štátnych záležitostí zveroval Struenseemu, keďže už mu dôveroval. náhľad|Karolína Matilda, Francis Cotes, 1770. Na jar roku 1770 sa Struensee stal kráľovniným milencom. Neskôr, počas rozvodového konania medzi Karolínou Matildou a Kristiánom VII., dvorania, ktorí v tom čase sprevádzali kráľovnú uviedli, že mali podozrenie na aféru prinajmenšom od konca roku 1769. Zvesti prinútili kráľovnú, aby nachvíľu ukončila svoju aféru so Struensee. V lete 1770 bolo známe, že Karolína Matilda a Strueensee majú k sebe veľmi blízko a začali sa šíriť klebety, že majú medzi sebou pomer. S pomocou Karolíny Matildy sa Struenseemu podarilo vyhnať z kráľovského dvora Konrada Holcka, kráľovho obľúbenca. Vyhnal aj ďalších politických nepriateľov vrátane Margrethe von der Lühe, Holckovej sestry a kráľovninej dvornej dámy.
V lete roku 1770 navštívila Nemecko matka Karolíny Matildy, princezná z Walesu, ktorá z rôznych dôvodov sa chcela stretnúť so svojou dcérou. Stretnutie bolo najprv naplánované v Braunschweigu, ale neskôr bolo presunuté do Lüneburgu, kde sa Karolína Matilda stretla so svojou matkou. Bolo to ich posledné stretnutie. Počas tohto stretnutia bol Struensee neustále po boku kráľovnej, takže sa s ňou princezná z Walesu nemohla súkromne porozprávať a mohla len inštruovať Woodforda, britského ministra Saskoa-Lauenberska, aby varoval Karolínu Matildu pred Struenseem. Tento zámer sa napokon nepodaril Woodfordovi ani vojvodovi z Gloucesteru a Edinburghu, ktorý navštívil svoju sestru v Kodani toho istého roku.