náhľad| Pamätná doska pripomínajúca podpis Pekinskej konvencie v roku 1860. Pekinská konvencia alebo prvá pekingská konvencia (, ) z roku 1860 je súbor troch zmlúv uzavretých medzi Čínou (ríšou Čching) na jednej strane a Spojeným kráľovstvom, Francúzskom a Ruskom na druhej strane. Je jednou z takzvaných „nerovných zmlúv“.
Pozadie V októbri 1860 kulminovala druhá ópiová vojna, keď britská a francúzska armáda vtrhli do Zakázaného mesta v Pekingu. Po rozhodujúcej porážke čchingských vojsk bol knieža Kung nútený v mene čchingskej vlády podpísať dve zmluvy s lordom Elginom a barónom Grosom, ktorí reprezentovali Spojené kráľovstvo a Francúzsko.
Pôvodným plánom Britov a Francúzov bolo vypáliť Zakázané mesto ako trest za zlé zaobchádzanie s anglo-francúzskymi zajatcami zo strany Čchingov. Pretože by to mohlo ohroziť podpísanie zmluvy, plán sa zmenil na vypálenie Starého letného paláca a Letného paláca. Zmluvy s Francúzskom a Britániou boli podpísané 24. októbra 1860 v budove ministerstva obradov, južne od Zakázaného mesta.
Rusko sa nezúčastnilo britsko-francúzskej vojny proti čchingskej Číne a ruskí zástupcovia preto pôsobili pri rokovaniach v Tiencine roku 1858 ako prostredníci medzi Čchingmi a Britmi/Francúzmi. Ruskému vyslancovi grófovi Nikolajovi Ignatievovi, ktorý mal za úlohu zabezpečiť ratifikáciu čchingsko-ruských dohôd z roku 1858 uzavretých v Ajgune (Ajgunská zmluva) a Tiencine, sa roku 1860 opäť podarilo zaujať pozíciu prostredníka medzi Západom a čchingskou vládou a zároveň vzbudiť na čchingskej strane dojem, že západné štáty podporujú ruské požiadavky. Knieža Kung s ním preto 14. novembra 1860 podpísal čchingsko-ruskú zmluvu. náhľad| Červenou farbou je vyznačené územie postúpené Ríšou Čching Rusku podľa Ajgunskej zmluvy z roku 1858 a Pekinskej konvencie z roku 1860.
Obsah zmlúv Podľa britsko-čchingskej zmluvy ratifikoval čchingský cisár Sien-feng Tiencinskú zmluvu z roku 1858, pričom sa kontribúcia stanovená tiencinskou zmluvou zdvojnásobila na 8 miliónov liangov. Tiencin bol zaradený medzi otvorené prístavy a územie Hongkongu prenajaté Britmi v marci 1860 (polostrov Kowloon) bolo Britom trvalo odstúpené. (V druhej pekinskej konvencii v roku 1898 si Briti ku ostrovu Hongkongu a Kowloonu na 99 rokov prenajali aj Nové teritória).
Zmluva s Francúzskom dávala Francúzsku rovnakú kontribúciu, ako si vymohli Briti, a stanovovala, že náboženské a charitatívne stavby zabavené kresťanom budú vrátené ich majiteľom prostredníctvom francúzskeho zástupcu.
Zmluva s Ruskom postúpila Rusku celú oblasť medzi Japonským morom a Amurom, na juhu ohraničenú riekou Tuman a na východe riekami Ussuri a Sungari (to znamená celý dnešný Prímorský kraj a juhovýchodná časť Chabarovského kraja), dala čchingským poddaným právo zostať na odstúpených územiach pod vládou Ruska, povolila bezcolný obchod pozdĺž celej rusko-mandžuskej hranice, povolila obchod aj v Kašgare, Ili a Tarbagataji a otvorenie ruských konzulátov v Urge a Kašgare.
Referencie
Pozri aj
Sovietsko-japonský pakt o neútočení
Iné projekty
Zdroj
Kategória:1860 Kategória:Čínsko-ruské vzťahy Kategória:Dejiny Hongkongu Kategória:Dejiny Číny