Liptovská župa bola župa v Česko-Slovensku, vytvorená z uhorskej Liptovskej župy. Existovala v rokoch 1918 – 1922, mala rozlohu 2 247 km² a jej správnym centrom bol Liptovský Svätý Mikuláš.
Historický vývoj Po vyhlásení Martinskej deklarácie dňa 30. októbra 1918, ktorou sa Slovensko vyčlenilo z Uhorska a pričlenilo k novo vzniknutému Česko-Slovensku, zostalo slovenské územie dočasne rozdelené na administratívne celky vytvorené Uhorskom. Jedným z týchto celkov bola aj Liptovská župa, ktorá vznikla z pôvodnej uhorskej Liptovskej župy. V čele župy stál vládou menovaný župan, ktorý disponoval všetkými právomocami, zatiaľ čo samosprávna funkcia župy bola potlačená.Volko–Kiš, s. 29. Sídlo župy sa nachádzalo v Liptovskom Svätom Mikuláši a župa existovala do 31. decembra 1922. K 1. januáru 1923 bolo na Slovensku vytvorené nové župné zriadenie, ktoré bolo pôvodne plánované pre celé Česko-Slovensko, no realizované bolo iba na Slovensku.Volko–Kiš, s. 37–38. Pri ňom bolo územie Liptova začlenené do Podtatranskej župy.
Geografia Liptovská župa sa nachádzala na severe stredného Slovenska, v regióne Liptova, v okolí rieky Váh. Na východe hraničila so Spišskou župou, na juhu s Gemersko-malohontskou a Zvolenskou župou, na západe s Turčianskou župou a na severe s Oravskou župou a Poľskom.Volko–Kiš, príloha 4.
Administratívne členenie V roku 1919 sa Liptovská župa členila na štyri slúžnovské okresy – Hrádok, Liptovský Svätý Mikuláš, Nemecká Ľupča a Ružomberok. Ružomberok ako mesto so zriadeným magistrátom bolo na úrovni okresu.
Referencie
Pozri aj Liptovská župa (Uhorsko) Podtatranská župa
Zdroj
Kategória:Župy v Česko-Slovensku