Zemplínska župa bola župa v Česko-Slovensku, vytvorená z uhorskej Zemplínskej župy. Existovala v rokoch 1918 – 1922, mala rozlohu 5 666 km² a jej správnym centrom boli Michalovce.
Historický vývoj Po vyhlásení Martinskej deklarácie dňa 30. októbra 1918, ktorou sa Slovensko vyčlenilo z Uhorska a pričlenilo k novo vzniknutému Česko-Slovensku, zostalo slovenské územie dočasne rozdelené na administratívne celky vytvorené Uhorskom. Jedným z týchto celkov bola aj Zemplínska župa, ktorá vznikla z pôvodnej uhorskej Zemplínskej župy. V roku 1919 bola k Zemplínskej župe pričlenená aj západná časť pôvodnej Užskej župy (slúžnovské okresy Sobrance a Veľké Kapušany), zatiaľ čo jej východná časť vytvorila Užhorodskú župu na Podkarpatskej Rusi. V čele župy stál vládou menovaný župan, ktorý disponoval všetkými právomocami, zatiaľ čo samosprávna funkcia župy bola potlačená.Volko–Kiš, s. 29. Sídlom pôvodnej župy bolo Nové Mesto pod Šiatrom, ktoré po vzniku republiky bolo na maďarskom území, a tak sa novým sídlom župy stali Michalovce. Župa existovala do 31. decembra 1922, pretože k 1. januáru 1923 bolo na Slovensku vytvorené nové župné zriadenie, ktoré bolo pôvodne plánované pre celé Česko-Slovensko, no realizované bolo iba na Slovensku.Volko–Kiš, s. 37–38. Pri ňom bolo územie Zemplína začlenené do Košickej župy.
Geografia Zemplínska župa sa nachádzala na východe Slovenska, v regióne Zemplín, v okolí rieky Bodrog a jej prítokov. Na západe hraničila s Abovsko-turnianskou a Šarišskou župou, na severe s Poľskom, na východe s Podkarpatskou Rusou a na juhu s Maďarskom.Volko–Kiš, príloha 4.
Administratívne členenie V roku 1919 sa Zemplínska župa členila na jedenásť slúžnovských okresov – Bodrog, Humenné, Kapušany, Medzilaborce, Michalovce, Sečovce, Slovenské Nové Mesto, Snina, Sobrance, Stropkov a Vranov nad Topľou.
Referencie
Pozri aj Zemplínska župa (Uhorsko) Košická župa (Česko-Slovensko, 1923 – 1928)
Zdroj
Kategória:Župy v Česko-Slovensku