Pierre Marcel Poilievre (* 3. jún 1979, Calgary, Kanada) je kanadský politik, ktorý od roku 2022 pôsobí ako predseda Konzervatívnej strany Kanady a predseda oficiálnej opozície. Od roku 2004 do roku 2025 bol poslancom parlamentu, kde zastupoval volebný obvod Carleton.
Raný život
Pozadie a detstvo Poilievre sa narodil 3. júna 1979 v Calgary v Alberte 16-ročnej stredoškoláčke Jacqueline Farrellovej, ktorej krátko predtým zomrela matka. Farrellová, ktorá má írsko-kanadský pôvod z otcovej strany, mu plánovala dať meno Jeff, ak by ho nedala na adopciu. Krátko po narodení ho však adoptovali dvaja učitelia, Marlene a Donald Poilievreovci. Dvojica si neskôr adoptovala aj jeho mladšieho nevlastného brata Patricka. Chlapci vyrastali v skromnej domácnosti na predmestí Calgary, hrávali hokej a chodili na kempingové výlety. Pierre bol vychovaný ako katolík.
V detstve pracoval Poilievre ako kolportér pre Calgary Sun. Navštevoval strednú školu Henry Wise Wood High School a bol vo wrestlingovom tíme, kým nebol nútený prestať kvôli dočasnému zraneniu ramennej tendinitídy vo veku 14 rokov. Po zranení sa z nudy Poilievre zúčastnil stretnutia konzervatívnej strany v Alberte, v dôsledku čoho sa začal zaujímať o politiku a začal čítať politické knihy, vrátane knihy Capitalism and Freedom od Miltona Friedmana, ktorá výrazne ovplyvnila jeho politické zmýšľanie.
Poilievrovi adoptívni rodičia, ktorí sa zosobášili v roku 1971, sa rozišli, keď bol v tínedžerskom veku. Jeho adoptívny otec Donald sa neskôr ukázal ako gay. Vo svojich dvadsiatich rokoch sa Poilievre prvýkrát stretol so svojou biologickou matkou, zdravotnou sestrou v Severnej Karolíne, ako aj so starým otcom z matkinej strany.
Univerzita a prvé zamestnania Ako tínedžer pracoval Poilievre v Teluse, kde telefonoval firmám, ktoré nesplatili účty. Neskôr tiež krátko pracoval ako novinár pre konzervatívny týždenník Alberta Report. Na univerzite v Calgary študoval medzinárodné vzťahy. Vo veku 19 rokov zorganizoval protest proti študentskému odboru, ktorý sa snažil zabrániť prívržencom Reformnej strany v kampuse v kampaňovaní za svojho kandidáta vo voľbách do Senátu v Alberte. Bol jedným z mnohých členov Reformnej strany na akademickej pôde v konflikte s federálnou Progresívnou konzervatívnou stranou Kanady, o ktorej sa domnievali, že je bezzásadová.
Ako študent druhého ročníka v roku 1999 Poilievre predložil esej do esejovej súťaže Magna International s témou „Ako predseda vlády by som...“. Jeho esej s názvom „Building Canada Through Freedom“ sa zamerala na tému individuálnej slobody a okrem iného obhajovala obmedziť dĺžku funkcie na dve volebné obdobia pre všetkých členov parlamentu. Ako finalista vyhral Poilievre 10 000 dolárov a štvormesačnú stáž v Magne, pričom esej bola uverejnená v knihe s názvom @Stake — „As Prime Minister, I Would...“, ktorá zhromaždila eseje na túto tému.
Práca v Canadian Alliance V roku 2000 bol Poilievre organizátorom webovej stránky s názvom Organisation to Draft Stockwell Day, ktorá sa snažila z pokladníka Alberty Stockwella Daya urobiť predsedu strany Kanadskej aliancie. Keď Day kandidoval vo voľbách do vedenia strany, Poilievre a jeho mladí kolegovia telefonovali ľuďom a zbierali peniaze na jeho podporu, pričom sa prezývali „Klub bitkárov“.
Po Dayovom pôsobení ako lídra oficiálnej opozície opustil v roku 2002 Poilievre Calgary a univerzitu bez toho, aby promoval, aby pracoval pre Daya ako poradca. V roku 2008 si ale urobil online kurz cez Athabasca University aby získal titul bakalára umenia na University of Calgary. Po tom, čo Jean Chrétien v roku 2002 oznámil, že rezignuje z funkcie predsedu vlády, Poilievre a Ezra Levant, ktorí v tom čase vykonávali právnickú prax, napísali op-ed, v ktorom sa zasadzovali za zlúčenie Kanadskej aliancie a Progresívnej konzervatívnej strany. Poilievre slúžil ako hovorca Levantovej kampane počas doplňujúcich volieb v Calgary Southwest v roku 2002, kde sa Levant znažil nahradiť Prestona Manninga. Levant sa však neskôr vzdal kandidatúry, aby mohol kandidovať Stephen Harper.
V roku 2003 Poilievre založil spoločnosť s názvom 3D Contact Inc. s obchodným partnerom Jonathanom Denisom, ktorý sa po rokoch stal ministrom v kabinete Alberty. Ich spoločnosť sa zamerala na poskytovanie politickej komunikácie, prieskumov verejnej mienky a prieskumných služieb. Po založení spoločnosti Poilievre kandidoval do federálneho parlamentu ako člen Konzervatívnej strany Kanady, ktorá vtedy práve vznikla zlúčením Kanadskej aliancie a progresívnych konzervatívcov.
Líder opozície (2022 – súčasnosť)
Voľby na predsedu 10. septembra 2022 vyhral Poilievre voľby na predsedu Konzervatívnej strany kanady v prvom kole hlasovania so ziskom 68,15% bodov a 70,7% podielu hlasov. Bolo to prvé víťazstvo v prvom kole od roku 2004. Poilievre tiež vyhral 330 z 338 volebných obvodov.
Menovanie vedenia a tieňový kabinet 12. septembra 2022 mal Poilievre svoj prvý prejav pred svojim poslaneckým klubom ako jeho predseda. Nasledujúci deň, 13. septembra, predstavil vedenie svojho tímu v Dolnej snemovni s deviatimi členmi, vrátane vicepredsedov Melissy Lantsmanovej a Tima Uppala. 12. októbra Poilievre predstavil 71-členný tieňový kabinet, ktorý zahŕňal jeho bývalých rivalov ako Leslyn Lewisovú a Scott Aitchisona.
Parlamentná činnosť V októbri 2022 konzervatívci pod vedením Poilievera hlasovali za návrh zákona C-30 od liberálnej vlády (ktorý zdvojnásobil úľavu na dani z tovarov a služieb), ale hlasovali proti návrhu zákona C-31 (ktorý zaviedol verejný program zubnej starostlivosti pre deti do 12 rokov z nízkopríjmových rodín a jednorazový príspevok v hodnote 500 CAD pre nízkopríjmových nájomníkov), pričom sa odvolali na obavy, že úroveň výdavkov na opatrenia tohto zákona by zvýšila infláciu.
Poilievre a konzervatívci predložili v novembri 2022 návrh na audit federálnych výdavkov počas pandémie COVID-19 vrátane aplikácie ArriveCAN. Návrh prešiel a výsledkom bol audit výdavkov federálnej vlády. Auditori zistili, že „neoprávneným jednotlivcom boli vyplatené preplatky vo výške 4,6 miliardy dolárov“ a našli „najmenej 27,4 miliardy dolárov vo forme platieb jednotlivcom a zamestnávateľom“, na ďalšie vyšetrovanie. Liberálni poslanci v decembri kritizovali audit za to, že bol vykonaný zo straníckych dôvodov a „politických hier“, zatiaľ čo konzervatívni poslanci obhajovali nezávislosť audítora.
V januári 2023 Poilievre vyzval na parlamentné vyšetrovanie vzťahu liberálnej vlády so spoločnosťou McKinsey & Company kvôli správe, ktorá ukazuje, že hodnota federálnych zmlúv sa zvýšila z 2,2 milióna dolárov na 66 miliónov dolárov od vzniku Trudeauovej vlády.
19. júna 2023 Poilievre a jeho klub odhlasovali podporu legislatívy liberálnej vlády pre dlhodobé financovanie celokanadského systému raného vzdelávania a starostlivosti o deti.
V septembri 2023 Poilievre predložil návrh zákona s názvom Bill C-356 (zákon o stavbe domov, nie o byrokracii), ktorého cieľom je zvýšiť tempo výstavby bytov.
V novembri 2023 hlasovali Poilievre a Konzervatívny klub proti návrhu zákona, ktorý by aktualizoval dohodu o voľnom obchode s Ukrajinou. Poilievre povedal, že jeho nesúhlas je založený na tom, že tento zákon by „uvalil na tých úbohých ľudí ideológiu uhlíkovej dane [Justina Trudeaua]," napriek tomu, že Ukrajina už má uhlíkovú daň a napriek naliehaniu ukrajinského veľvyslanca, aby bol zákon schválený. Líderka klubu liberálnej vlády Karina Gouldová opísala odôvodnenie ako „falošnú návesť“ a prezident ukrajinsko-kanadského kongresu vyzval Konzervatívnu stranu, aby prehodnotila svoj postoj.
Doplňujúce voľby a prieskumy verejnej mienky Konzervatívci pod vedením Poilievra vyhrali 6 doplňujúcich volieb so 4 zachovanými mandátmi a 2 získanými mandátmi. 24. júna 2024 vyhrali konzervatívci vo federálnych doplňujúcich voľbách predtým liberálmi držaný riding Toronto – St. Paul, čo bol prvý raz, čo pod vedením Poilievera zvíťazili konzervatívci v ridingu, ktorý predtým držala iná strana. Toto konkrétne víťazstvo v doplňovacích voľbách si získalo národnú pozornosť, pretože Liberálna strana reprezentovala riding od roku 1993. Konzervatívci získali ďalšie bývalé kreslo liberálov v Cloverdale — Langley City 16. decembra 2024.
Počas prvého roku Poilievra v pozícii lídra opozície získali konzervatívci podľa väčšiny prieskumov verejnej mienky tesný náskok pred liberálmi. Počas leta 2023 konzervatívci zaznamenali v prieskumoch prudký nárast podpory a ich náskok sa zvýšil na dvojciferné čísla, niekedy aj nad 20%. Náskok konzervatívcov však začal klesať a neskôr úplne zanikol po rezignácii premiéra Justina Trudeaua v januári 2025 a zvolení Marka Carneyho za lídra liberálov v marci.
Federálne voľby v roku 2025 Vo federálnych voľbách 28. apríla 2025 vyhrali Carneyho liberáli so ziskom 43,7% a 169 kresiel. Konzervatívci si s 41,3% (ich najvyšším % podielom) a 143 kreslami prilepšili, Poilievre však prišiel o svoje kreslo vo volebnom obvode Carleton. Pár dní po voľbách oznámil konzervatívny poslanec Damien Kurek z volebného obvodu Battle River—Crowfoot v Alberte, kde bol znovuzvolený so ziskom 80%, že zo svojho kresla odstúpi v prospech Poilievra, ktorý tam má kandidovať v doplňujúcich voľbách. Premiér Carney vyhlásil, že doplňujúce voľby sa vo volebnom obvode uskutočnia čo najskôr.
Osobný život Po presťahovaní do Ottawy Poilievre chodil do roku 2011 s konzervatívnou politickou poradkyňou Jenni Byrneovou.
V decembri 2017 sa Poilievre v Portugalsku oženil s Anaidou Galindovou, pobočníčkou v senáte. Ich prvé dieťa, dcéra, sa narodilo v októbri 2018. V septembri 2021 Poilievre privítal svoje druhé dieťa, syna. Podľa jeho výkazu uverejňujúceho finančné informácie federálnemu komisárovi pre etiku je Poilievre spoluvlastníkom realitnej investičnej spoločnosti, ktorá vlastní kondomínium v oblasti Calgary, ktoré prenajíma nájomcovi. Jeho manželka Anaida Poilievreová tiež vlastní nehnuteľnosť na prenájom na predmestí Ottawy v Orleans, ktorú kúpila v roku 2012 a v roku 2020 si na ňu vzala hypotéku. Poilievre svoje investície obhajoval tým, že on a jeho manželka „pomáhajú vyriešiť problém poskytovaním cenovo dostupného nájomného ubytovania dvom zaslúžilým rodinám“.
Poilievre hovorí plynule po anglicky a po francúzsky.
Referencie
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Kanadskí politici Kategória:Politici Konzervatívnej strany (Kanada) Kategória:Antikomunisti Kategória:Libertariáni Kategória:Nacionalisti Kategória:Absolventi University of Calgary Kategória:Kanadské osobnosti írskeho pôvodu Kategória:Osobnosti z Calgary