Pcheng Čen (, ; * 12. október 1902, Čchü-wo† 26. apríl 1997, Peking) bol vedúci člen Komunistickej strany Číny a 4. predseda Celočínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov, čínskeho parlamentu. Patrí k tzv. ôsmym nesmrteľným Komunistickej strany Číny.
Životopis Narodil sa na vidieku v južnej časti provincie Šan-si v okrese Čchü-wo. Vo svojich 21 rokoch vstúpil do Komunistickej strany Číny, dva roky po jej založení v roku 1923. Viedol protivládne protesty medzi robotníkmi a študentmi v niekoľkých mestách severnej Číny až do jeho zatknutia v roku 1929. Aj počas jeho šiestich rokov vo väzení pokračoval v ilegálnych politických aktivitách.
Po tom čo Japonsko v roku 1937 napadlo Čínu prevzal vedúcu úlohu pri plánovaní hnutia odporu proti japonským inváznym jednotkám na severe. O štyri roky neskôr sa pripojil k Mao Ce-tungovi a ďalším vrchným predstaviteľom strany v Jen-ane. Tesne pred kapituláciou Japonska v roku 1945 bol povýšený do politbyra Ústredného výboru KS Číny. Po oslobodení Pekingu od nacionalistov v roku 1949 zastával miesto 1. tajomníka pekinského výboru KS Číny. O dva roky neskôr sa stal starostom Pekingu.
Na Konferencii 7000, ktorá sa konala v januári až februári 1962, sa Pcheng Čen ako jediný z politikov nerozpakoval označiť Mao Ce-tunga za hlavného vinníka tragédií Veľkého skoku. Mao mu to nezabudol a v roku 1966 sa stal jednou z prvých obetí Kultúrnej revolúcie.
Pchen Čen strávil Kultúrnu revolúciu na vidieku a do Pekingu sa vrátil až dva roky po Maovej smrti, v roku 1978, keď ho rehabilitoval Teng Siao-pching. Vypracoval prvý trestný zákonník, ktorý bol prijatý v roku 1979. O rok neskôr sa stal tajomníkom politických a zákonných záležitostí komisie Ústredného výboru KS Číny. V roku 1983 bol vymenovaný za predsedu Stáleho výboru 6. Celočínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov. Bol členom politbyra ÚV KS Číny až do odchodu do dôchodku v roku 1988.
Zomrel 26. apríla 1997, dva mesiace po smrti Teng Siao-pchinga.
Referencie
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Predsedovia parlamentov Kategória:Politici Komunistickej strany Číny