náhľad|Atický červenofigúrový volutový kratér, zobrazuje sprievod na počesť Apolóna a satyrov s menádami, cca 430 pred Kr., Museo Archeologico Nazionale 44894, Ferrara Maliar Kleofóna je konvenčné meno atického maliara červenofigúrových váz, činného približne v rokoch 440 až 420 pred Kr.
Maliar Kleofóna bol aténsky maliar váz, ktorý pôsobil v období neskoršej fázy výstavby Parthenónu (budovaného v rokoch 447 – 432 pred Kr.) a v počiatočných rokoch Peloponézskej vojny (431 – 404 pred Kr.). Pomenovaný je podľa nápisu (ΚΛΕΟΦΩΝ ΚΑΛΟΣ – Kleofón je krásny) chváliaceho mladíka Kleofóna na atickom červenofigúrovom stamnose z Petrohradu (Ermitáž, B 2353). Spočiatku pracoval v dielni Polygnóta, ale spolupracoval aj s Maliarom Achilla.
Maliar Kleofóna podobne ako Polygnótos zdobil najmä väčšie nádoby, stamnoi, pelikai a lutroforoi, ale aj niekoľko menších váz, vrátane kylikes, lékythoi a skyfoi. Jeho kresliarske umenie patrí medzi najlepšie svojej doby a odráža štýl sôch na Parthenóne (zachytáva vznešenosť zobrazení jeho slávnych vlysov). Pózy jeho postáv sú často jednoduché, slávnostné a majestátne. Naklonené hlavy postáv naznačujú emócie a ich zaujaté výrazy majú určitý nádych noblesy. Charakteristickým znakom sú aj ich výrazné, dobre zobrazené oči. Zdá sa, že i predlohou mnohých zobrazených postáv sprievodu na počesť Apolóna na jednej strane volutového kratéra z Ferrary (Museo Archeologico Nazionale, 44894) bol parthenónsky vlys a čo je zaujímavé, jedna z umelcových váz, a to kalichový kratér, sa našiel počas vykopávok v Olympii v sochárskej dielni majstra Feidia. Maliar často opakoval tie isté scény, príležitostne s takmer rovnakými kompozíciami a pózami, ako to ilustrujú dva stamnoi s jeho obľúbenou scénou, odchodom bojovníka do vojny (Petrohrad, Ermitáž, B 1148; Mníchov, Staatl. Antikensamml., 2415). Medzi ďalšie scény z každodenného života, ktoré často zobrazoval, patria radovánky (napr. zo symposii), obetné výjavy a scény zo života žien. Mýtické výjavy zobrazoval vzácne a ich ikonografia je odvodená z váz vyrobených v dielni Polygnóta. Zobrazenia Amazonomachie (scén z bojov s Amazonkami) sú častejšie, zatiaľ čo sú scény s návratom Héfaista na Olymp alebo hudobnej súťaže medzi Apolónom a Marsyom zobrazené len na dvoch vázach. Záujem maliara o zobrazenie scén s hudobnou tematikou, predstavuje aj jedno z jeho najvýznamnejších diel s vyobrazením dityrambického chóru na zvoncovom kratéri z Kodane (National Museum, 13817).
Medzi jeho ďalšie významnejšie diela patrí napr. výzdoba červenofigúrovej nolanskej amfory z Angersu (Musee Turpin de Crisse MTC 1013), lékythosu z New Yorku (Metropolitan Museum of Art, 22.139.31) alebo peliké z Londýna (British Museum, E 392). Jeho dielom môže byť aj čiernofigúrová panathénajská amfora (dostávali ich víťazi na panathénajských hrách, maľovali sa tradične čiernofigúrovou technikou) z Kodane (Ny Carlsberg Glyptotek, 3606). Maliarov štýl sa ku koncu jeho kariéry zhoršil. Jeho neskoršie zobrazené postavy, ako napríklad tie na loutroforose z Atén (National Archaeological Museum, 1700) so zaujímavým výjavom bojovníkov pri hrobe, sú kreslené viac útržkovito a majú menej anatomických detailov. Aj keď je tu drapéria znázornená detailnejšie, chýba jej skoršia vkusnosť. Vázy, ktoré vyzdobil, sa predávali po celom Stredomorí, najviac však v Atike, Sicílii a Etrúrii.Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Kleophon, pittore di
Referencie
Iné projekty
Kategória:Maliari starovekého Grécka