Vincenzo Arangio-Ruiz (* 7. máj 1884, Neapol, Talianske kráľovstvo† 2. február 1964, Rím, Taliansko) bol taliansky právnik, významný právny romanista, profesor rímskeho práva na mnohých univerzitách v Taliansku a v Káhire. Okrem rímskeho práva sa venoval aj právnej epigrafike a právnej papyrológii.
V roku 1953 vyšli jeho počesť štvordielne štúdie (festschrifty) Studi in onore di V. Arangio-Ruiz a v rokoch 1974 až 1978 štvordielne Scritti di diritto romano.
Život Narodil sa v roku 1884 v Neapole. Po štúdiách sa začal vedecky a pedagogicky venovať rímskemu právu, ktoré postupne vyučoval na univerzitách v Camerine, Perugii, Cagliari, Messine, Modene, Neapole, Káhire a v Ríme. Vďaka svojím výsledkom sa stal jedným z najvýznamnejších talianskych romanistov. Veľkú pozornosť venoval historickým prameňom. Ako prvý napríklad publikoval nové fragmenty Gaiových Inštitúcií, ktoré boli v roku 1933 objavené v Egypte.
V roku 1943 bol prezidentom neapolského národného oslobodzovacieho výboru a v rokoch 1944 až 1945 ministrom spravodlivosti a verejného školstva. Bol tiež členom Accademia dei Lincei (1947), kde zastával aj funkciu predsedu (19521958) a podpredsedu (19501952 a 19581964).
Zomrel v roku 1964.
Dielo Medzi jeho hlavné diela patria: Breviarium iuris Romani (slov. Stručný prehľad rímskeho práva; 5. vydanie 1974) Istituzioni di diritto romano (slov. Inštitúcie rímskeho práva; 14. vydanie 1960) Storia del diritto romano (slov. Dejiny rímskeho práva; 7. vydanie 1957)
Referencie
Iné projekty
Kategória:Talianski ministri Kategória:Talianski právni romanisti Kategória:Talianski spisovatelia Kategória:Talianski univerzitní profesori Kategória:Osobnosti z Neapola