Šarlota Augusta Hannoverská (Charlotte Augusta, * 7. január 1796, Carlton House – † 6. november 1817, Claremont House) bola jediná dcéra Juraja, princa z Walesu (budúceho britského kráľa Juraja IV.) a jeho manželky Karolíny Brunšvickej.
Jej rodičia sa nemali radi už z čias pred dohodnutým sobášom a čoskoro sa rozišli. Princ z Walesu prenechal väčšinu starostlivosti o Šarlotu Augustu guvernantkam a služobníctvu a umožnil jej len obmedzený kontakt s matkou, ktorá nakoniec krajinu opustila. Keď Šarlota Augusta dospela, jej otec na ňu tlačil, aby sa vydala za Viliama, oranžského princa (neskôr holandského kráľa). Po počiatočnom súhlase, Šarlota Augusta nakoniec zrušila zamýšľaný sobáš. To vyústilo do súperenia medzi ňou a jej otcom, ktorý jej dovolil sa vydať za Leopolda Sasko-Kobursko-Saafeldského (neskoršieho kráľa Belgičanov). Po roku a pol šťastného manželstva, Šarlota Augusta zomrela po pôrode mŕtvo narodeného syna.
Jej smrť vyvolala medzi Britmi obrovský smútok, ktorí ju považovali za znak nádeje a kontrast s jej nepopulárnym otcom a duševne chorým starým otcom. Bola jediným legitímnym vnučaťom Juraja III. a jej smrť vyvolala nástupnícku krízu, pretože existovala šanca, že trón prejde na vzdialeného príbuzného.
Skorý život vľavo|náhľad|Šarlota Augusta ako mladé dievča. V roku 1794 Juraj, princ z Walesu hľadal vhodnú nevestu. Neurobil tak zo zvláštnej túžby zabezpečiť si následníctvo, ale preto, že mu sľúbili zvýšený príjem peňazí, ak sa ožení.Chambers, s. 6 Jeho voľba padla na jeho nemeckú sesternicu Karolínu Brunšvickú, hoci ju nikdy predtým nevidel.Chambers, s. 8 - 9 Keď sa prvýkrát stretli, boli si navzájom nesympatickí, ale sobáš sa konal 8. apríla 1795.Chambers, s. 13-14 Pár sa rozišiel v priebehu niekoľkých týždňov, hoci zostali pod jednou strechou.Chambers, s. 15-16 Juraj neskôr uviedol, že pohlavný styk mali len trikrát.Wiliams, s. 24
Karolína porodila dcéru v ich rezidencii Carlton House v Londýne 7. januára 1796. Zatiaľ čo Juraj bol mierne nešťastný, že dieťa nebolo chlapcom, kráľ Juraj III., ktorý uprednostňoval deti ženského pohlavia, sa tešil z narodenia svojho jediného legitímneho vnúčaťa a dúfal, že narodenie poslúži na zmierenie Juraja a Karolíny.Williams, s. 26 To sa však nestalo. Tri dni po pôrode, Juraj spísal závet, v ktorom nariadil, že jeho manželka nebude mať žiadnu úlohu pri výchove ich dieťaťa a odkázal svoj celý svetský majetok svojej milenke Marii Fitzherbertovej a Karolíne odkázal jeden šiling. Aj napriek tomu, že mnohí členovia kráľovskej rodiny neboli populárni, národ oslavoval narodenie princeznej.Williams, s. 27 Dňa 11. februára 1796 bola pokrstená ako Charlotte Augusta, po svojich babičkách, kráľovnej Šarlote a Auguste, vojvodkyni Brunšvicko-LüneburskejWilliams, s. 28 vo Veľkom salóne v Carlton House Johnom Mooreom, arcibiskupom canterburským. Jej krstnými rodičmi boli kráľ, kráľovná a vojvodkyňa Augusta (za ktorú zastupovala Šarlota, princezná Royal).London Gazette - 16. február 1796
Napriek Karolíniným požiadavkám na lepšie zaobchádzanie teraz, keď porodila druhú v poradí na trón. Juraj jej obmedzil kontakt s dieťaťom a zakázal jej vídať ich dcéru okrem prítomnosti vychovávateliek. Karolíne bola povolená obvyklá denná návšteva. Karolíne nebolo dovolené rozhodovať o starostlivosti o malú Šarlotu Augustu.Plowden, s. 32-33 Sympatický personál domácnosti princa ho neposlúchol a dovolil Karolíne, aby bola sama so svojou dcérou. Juraj si toho nebol vedomý, pretože mal malý kontakt so samotnou Šarlotou Augustou. Karolína bola dokonca natoľko odvážna, že sa za potlesku davov viezla ulicami Londýna v koči spolu so svojou dcérou.
Detstvo náhľad|Karolína ladí harfu vedľa Šarloty Augusty v roku 1800. Karolína bola neskôr obvinená z pomeru s umelcom Thomasom Lawrencom, keď maľoval portrét. Šarlota Augusta bola zdravé dieťa a podľa jej životopiskyne They Holmeovej, že „dojem, ktorý človek získa zo všetkých zaznamenaných skorých príbehov o Šarlote je šťastná rozvážnosť a teplé srdce.“Holme, s. 45 Ako Šarlota Augusta rástla, jej rodičia pokračovali v boji a vo svojom konflikte používali mladé dievča ako pešiaka, pričom obaja rodičia apelovali na kráľa a kráľovnú, aby sa postavili na ich stranu.Williams, s. 28-29 V auguste 1797, Karolína odišla z Carlton House a usadila sa v prenajatom dome neďaleko Blackheathu a svoju dcéru nechala - v tom čase anglické právo považovalo práva otca na maloleté deti za prvoradé. Princ však nepodnikol žiadne kroky na ďalšie obmedzenie prístupu Karolíny k jej dcére.Plowden, s, 43-44 V decembri 1798, princ pozval svoju odcudzenú manželku, aby strávila zimu v Carlton House, čo ona odmietla. Bolo to posledné seriózne úsilie o zmierenie a jeho zlyhanie znamenalo, že bola malá pravdepodobnosť, že Juraj bude mať legitímneho syna.Holme, s. 46-47 Karolína navštevovala svoju dcéru v Carlton House a niekedy Šarlotu Augustu poslali do Blackheathu navštíviť svoju matku, ale nikdy jej nebolo dovolené zostať na noc v dome svojej matky.Chambers, s. 16 Počas leta, princ prenajal Shrewsbury Lodge v Blackheathe pre svoju dcéru, čo uľahčovalo návštevy Šarloty Augusty. Podľa Alison Plowdenovej, ktorá písala o Jurajovom vzťahu s manželkou a dcérou, Karolína vídavala svoju dcéru koľko chcela.Plowden, s. 47
Keď mala Šarlota Augusta osem rokov, jej otec, ktorý sa opäť zaľúbil do Fitzherbertovej, sa rozhodol, že Carlton House chce sám pre seba. Zabral miestnosti svojej manželky (Karolína miesto toho dostala priestory v Kensingtonskom paláci) a svoju dcéru presťahoval do Warwick House, susediaceho s Carlton House. James Chambers, ďalší životopisec Šarloty Augusty povedal, že mladá princezná „žila vo vlastnej domácnosti v spoločnosti nikoho, komu za to neplatili“. Sťahovanie sa uskutočnilo bez prítomnosti jej guvernantky, lady Elginovej, s ktorou si boli veľmi blízke. Guvernantka bola nútená odísť do dôchodku, zdanlivo kvôli veku, ale pravdepodobne preto, že Juraj bol nahnevaný, že vzala dievča za kráľom bez jeho povolenia.Chambers, s. 17 Juraj tiež prepustil podguvernantku slečnu Haymannovú za to, že si bola veľmi blízka s Karolínou. Náhradníčka lady Elginovej, lady de Cliffordová, mala Šarlotu Augustu rada a bola príliš dobromyseľná na to, aby disciplinovala dieťa. Lady de Cliffordová si raz priviedla ku Šarlote Auguste jedného zo svojich vnukov, Georgea Keppela ako spoločníka na hranie. O štyridsať rokov neskôr Keppel, vtedajší gróf z Albermale, spomínal Šarlotu Augustu vo svojich memoároch, ktoré su zdrojom anekdot o Šarlote Auguste ako o malom dievčati. Pamätal si, ako videli dav zhromaždený pred domom Keppelovcov v Earl's Court, ktorý dúfal, že uvidí mladú princeznú. Keppel a Šarlota Augusta vyšli von a pripojili sa ku davu.Chambers, s. 18-19
V roku 1805 začal kráľ pripravovať plány na Šarloty Augusty vzdelanie a najal pre svoje jediné legitímne vnúča veľký tím učiteľov s biskupom z Exeteru, ktorý ju mal poučiť o anglikánskej cirkvi, o ktorej Juraj III. veril, že Šarlota Augusta jedného dňa ako kráľovná Spojeného kráľovstva brániť ju.Holme, s. 53 Podľa Holmeovej táto inštrukcia urobila na Šarlotu Augustu malý dojem a rozhodla sa učiť, čo len chcela. Šarlotu Augustu, ktorú vyučovala skladateľka Jane Mary Guestová,Raessler, s. 133 sa stala uznávanou klaviristkou.Holme, s. 69
Nekonvenčné správanie princeznej Karolíny viedlo v roku 1807 k obvineniam, že mala od rozchodu s princom z Walesu sexuálne vzťahy s inými mužmi. Karolína sa starala o malého Wiliama Austina, ktorý bol údajne jej dieťaťom s iným mužom. Princ z Walesu dúfal, že to čo nazval „chúlostivým vyšetrovaním“ objaví nejaké dôkazy o cudzoložstve, ktoré mu umožnia sa rozviesť s Karolínou a zakázať Šarlote Auguste sa stretávať s matkou.Holme, s. 62-63 Šarlota Augusta o tomto vyšetrovaní vedela a ako desaťročné bolo hlboko ranené a keď sa matka a dcéra zbadali v parku, Karolína, ktorá poslúchla princa, aby nemala žiadny kontakt so Šarlotou Augustou, predstierala, že ju nevidí.Williams, s. 42 K Jurajovmu trpkému sklamaniu, vyšetrovacia komisia nenašla žiadne dôkazy, že Karolína porodila druhé dieťa. Kráľ, ktorý mal Karolínu rád, ju počas vyšetrovania odmietol vidieť, ale po skončení vyšetrovania ju znova začal prijímať.Chambers, s. 26-29 Po skončení vyšetrovania, princ neochotne dovolil Šarlote Auguste opäť vidieť svoju matku pod podmienkou, že Wiliam Austin nebude jej parťákom na hranie.Plowden, s. 86
Dospievanie náhľad|Šarlota Augusta v roku 1807 Keď Šarlota Augusta vstúpila do tínerdžerského veku, členovia kráľovského dvora považovali jej správanie za neprípustné.Williams, s. 50 Lady de Cliffordová sa sťažovala na to, že Šarlota Augusta ukázala svoje spodky po členky.Holme, s. 68 Charlotte Bury, dvorná dáma Karolíny a diaristka, ktorej spisy sa zachovali, opísala Šarlotu Augustu ako „jemný kus mäsa a kosti“.Plowden, s. 88 Jej otec bol na ňu hrdý za to, ako vedela jazdiť na koni. Mala rada hudbu od Mozarta a Haydna a stotožňovala sa s postavou Marianne Dashwoodovej z románu Rozum a cit od Jane Austenovej. V roku 1808 bola Charlotte Jonesová vymenovaná za jej oficiálnu maliarku miniatúrnych portrétov.
Koncom roku 1810, u kráľa Juraja III. vypuklo uňho šialenstvo. Šarlota Augusta a kráľ sa mali veľmi radi a mladá princezná bola veľmi zarmútená jeho chorobou. 6. februára 1811, princ z Walesu zložil prísahu ako princ regent pred tajnou radou.Holme, s. 72 Keď jazdila na koni v záhradách Carlton House, snažila sa zachytiť záblesky obradu cez okná na prízemí.Plowden, s. 94-95 Bola nadšenou podporovateľkou whigovcov, ako bol jej otec. Avšak teraz, keď vykonával právomoci monarchie, nezavolal whigovcov do úradu, ako mnohí očakávali. Šarlota Augusta bola pobúrená tým a považovala to za zradu svojho otca a v opere preukázala svoju podporu bozkami smerom k vodcovi whigovcov, Charlesovi Greyovi.Chambers, s. 43-45
Princ regent bol vychovaný v prísnych podmienkach, proti ktorým sa búril. Napriek tomu sa pokúsil dať svoju dcéru, ktorá v 15 rokoch vyzerala ako dospelá žena, ešte prísnejšie podmienky. Dal jej príspevok na oblečenie, nedostatočný pre dospelú ženu a trval na tom, že ak sa zúčastní opery, mala by sedieť v zadnej časti lóže a odísť pred koncom.Williams, s. 51 Keďže princ regent bol zaneprázdnený štátnymi záležitosťami, Šarlota Augusta musela väčšinu času tráviť vo Windsore so svojimi tetami. Znudená sa čoskoro zaľúbila do svojho bratranca Georgea FitzClarenca, nemanželského syna Viliama, vojvodu z Clarence. FitzClarence bol krátko nato povolaný do Brightonu, aby sa pripojil do pluku, do ktorého patril a Šarloty Augusty pohľad upriamil na poručíka Charlesa Hesseho, údajného syna Frederika, vojvodu z Yorku a Albany.Plowden, s. 102 Hesse a Šarlota Augusta mali množstvo tajných stretnutí. Lady de Clifford sa bála hnevu princa regenta, ak by sa o nich dozvedeli, ale princezná Karolína bola nadšená z lásky svojej dcéry. Urobila všetko, čo mohla, aby sa tí dvaja mohli stretávať.Williams, s. 60-63 Tieto stretnutia sa skončili, keď Hesse odišiel a pripojil sa k britským silám v Španielsku.Chambers, s. 47 Väčšina kráľovskej rodiny o týchto stretnutiach vedela, okrem princa regenta.Chambers, s. 39-40