Podobný názov (makron) má ležatý dĺžeň, pozri makron. náhľad|Atický červenofigúrový kylix so zobrazením menád a satyrov, cca 490 – 480 pred Kr., Metropolitan Museum of Art 06.1152, New York Makrón () bol aténsky maliar červenofigúrových váz, činný približne v rokoch 490 – 475 pred Kr.
Makrón bol jedným z najvýznamnejších a najplodnejších (spolu s Dourisom, Onésimom a Brygovým maliarom) červenofigúrových maliarov čaší neskoroarchaického obdobia (530 – 480 pred Kr.). Jeho podpis (MAKRON EGRAFSEN – Makron to „nakreslil“) sa nachádza na bostonskom skyfose (Museum of Fine Arts 13.186) so zobrazením únosu Heleny trójskym princom Paridom (je jedinou zachovanou nádobou, na ktorej je úplný Makrónov podpis). Pripisuje sa mu viac ako šesťsto váz. Už sir John Beazley mu na základe maliarskeho štýlu pripísal okolo 350 váz. Tento veľký rozdiel nastal po pripočítaní veľkého množstva malých fragmentov pochádzajúcich najmä zo súkromných zbierok, ktoré sa objavili po Beazleyho smrti (takmer 180 diel pochádza z jedinej súkromnej zbierky).
Zdá sa, že pracoval výlučne s hrnčiarom Hierónom (namaľoval takmer všetky vázy, na ktorých sa nachádza podpis hrnčiara Hieróna), zdobil väčšinou kylikes a skyfoi. Beazley uviedol, že krása jeho kresby spočíva v zobrazovaní žien, a to hlavne ich šiat. Jeho vázy sú často maľované výjavmi z gréckych mýtov, prevažne so zameraním na Trójsky cyklus, zobrazuje tiež skupiny mužov, žien a mládeže v rôznych kombináciách dionýzovskej, symposiovej či atletickej tematiky.
Kylix z Cambridge (Harvard Art Museum 1972.41), dielo z jeho zrelého obdobia, zobrazuje dionýzovský výjav, je pomerne monumentálny ako veľkosťou, tak aj veľkoleposťou svojej dekoratívnej schémy. V interiéri (v tonde) je znázornené stretnutie satyra a menády, zatiaľ čo v exteriéri je znázornený dobre choreograficky zvládnutý „milostný“ súboj medzi chtivými, ithyfalickými satyrmi a zdanlivo silnými menádami, ktoré používajú thyrsoi na odrážanie ich útokov. Jedným z jeho najznámejším dielam patrí berlínsky kylix (Antikensammlung, Staatliche Museen zu Berlin F2290), podpísaný Hierónom ako hrnčiarom, zobrazujúci extatické uctievanie Dionýza (podobne ako niekoľko jeho ďalších diel predstavuje bakchické radovánky). Je tu zobrazený vzrušený chór opitých a energicky gestikulujúcich menád, ktorých vlniace sa telá neskryjú ani pompézne záhyby chitónu či „kolpos“ (na chitóne si ženy často pretiahli prebytočnú látku cez opasok, čím vytvorili dekoratívny prvok nazývaný kolpos). Tieto postavy, v ktorých je všetko, život, pohyb a výraz, sa môžu porovnať s postavami Andokidovho maliara alebo dokonca s postavami Eufronia, je tu vidieť, ako sa pri zobrazovaní postáv za tých pár desaťročí podarilo oslobodiť sa od archaickej strnulosti.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Maliari starovekého Grécka