Obliehanie Budína v roku 1541 bol vojenský stret v dňoch 4. mája až 21. augusta 1541, ktorý sa skončil dobytím mesta Budín ako historického hlavného mesta Uhorského kráľovstva vojenskou silou Osmanskej ríše. To viedlo k približne 150-ročnej osmanskej nadvláde v niektorých častiach Uhorska. Obliehanie, ktoré bolo súčasťou malej vojny v Uhorsku, bolo jedným z najvýznamnejších osmanských víťazstiev nad habsburskou monarchiou počas osmansko-habsburských vojen (16. až 18. storočie) v Uhorsku a na Balkáne.
Obliehanie Po bitke pri Moháči sa Uhorské kráľovstvo rozdelilo medzi Osmanskú ríšu zasahujúcu z východu a habsburskú monarchiu, ktorá zdedila titul uhorského kráľa.
Osmanský vazal Ján I. Zápoľský skonal v roku 1540 a jeho syn Ján II. Žigmund Zápoľský, ktorý bol v tom čase neplnoletý, bol korunovaný za kráľa pod regentstvom svojej matky Izabely Jagellonskej a biskupa Juraja Martinuzziho. Osmanský vládca Sulejman I. Veľkolepý to prijal pod podmienkou, že maďarské obyvateľstvo bude naďalej vzdávať hold osmanskému sultánovi. Nového kráľa však Habsburgovci neprijali. Ferdinand I. ako rakúsky arcivojvoda vyslal 50-tisícovú armádu zloženú z vojsk z Rakúska, nemeckých kniežatstiev, Čiech a habsburského Uhorska pod velením Viliama von Roggendorfa s cieľom obliehania Budína. Vojsko obliehalo Budín v lete roku 1541. Obliehanie bolo bez úspechu a niekoľko útokov zlyhalo s veľmi vysokým počtom obetí na habsburskej strane.
Sulejman prevzal osobné velenie osmanskej pomocnej armády, ktorá zahŕňala 6 362 janičiarov. Osmanská pomocná armáda dosiahla dňa 21. augusta mesto Budín a zviedla bitku s Roggendorfovou armádou. Habsburská armáda bola porazená a 20 000 mužov bolo zabitých alebo utopených v rieke. Roggendorf bol tiež zranený v bitke a zomrel dva dni po utŕžených zraneniach.
Osmania potom obsadili mesto, ktoré zasa oslavovalo oslobodenie, trikom: Sulejman pozval do svojho stanu nemluvňa Jána II. s uhorskými šľachticmi, medzitým začali do pevnosti pomaly prenikať turecké vojská ako „návštevníci“, zdanlivo obdivujúc architektúru budov. V náhlom poplachu však použili zbrane a odzbrojili stráže a celú tamojšiu posádku. Uhorskí šľachtici sa zároveň cítili v sultánovom stane nepríjemne a chceli odísť. V tej chvíli, na výkrik sultána „Čierna polievka (káva) ešte len príde!“ tureckí vojaci odzbrojili maďarského vyslanca. Všetci mohli odísť s jedinou výnimkou: Bálint Török, ktorého Sulejman I. považoval za možného silného súpera. Bol vzatý do zajatia a bol prevezený do pevnosti Yedikule, kde strávil zvyšok svojho života. Kráľovský dvor, šľachtici a občania Budína mohli opustiť mesto so svojím majetkom bez akejkoľvek ujmy.
Následky Obliehanie Budína bolo rozhodujúcim osmanským víťazstvom proti Ferdinandovi a Habsburgovcom. Víťazstvo umožnilo okupáciu stredného Uhorska zo strany Osmanskej ríše približne na 150 rokov, čím je významom porovnateľné s bitkou pri Moháči v roku 1526.
Karol V. sa o porážke svojho brata Ferdinanda dozvedel po svojom príchode do Janova a to dňa 8. septembra 1541. Tužiac po pomste, vydal sa na výpravu proti Alžíru, ktorá sa tiež skončila porážkou Habsburgovcov.
Ferdinand I. sa pokúsil získať späť mestá Budín a Pešť v roku 1542, ale Osmania ho odrazili.
Pozri aj Osmansko-habsburské vojny Habsbursko-osmanské vojny v Uhorsku (1526 – 1568) Zoznam vojenských bitiek osmansko-habsburských vojen Sulejman I. Zoznam kampaní Süleymana I. Budínsky pašalík (1541 – 1686)
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Bitky Osmansko-habsburských vojen Kategória:Budapešť Kategória:Obliehania Kategória:Bitky v Maďarsku Kategória:Bitky v 1541