Povstalecká história je slovenský historicko-vojnový seriál seriál Československej televízie Bratislava. Na svoje pomery výpravné dielo (s rozpočtom 50 311 554 Kčs šlo o najdrahší a najnáročnejší projekt v dejinách ČST Bratislava) zobrazuje obdobie vojnovej Slovenskej republiky, prípravy a priebeh Slovenského národného povstania. Seriál sa napriek vysokej remeselnej úrovni nedokázal vyhnúť ideologickému tlaku komunistického režimu a isté zobrazené „historické“ udalosti sú v ňom zavádzajúce a účelové.

História vzniku S návrhom seriálu prišiel historik a riaditeľ Ústavu marxizmu-leninizmu ÚV KSS Viliam Plevza. Dielo nemalo zachytiť iba reálne historické osobnosti a udalosti, ale pomocou viacerých fiktívnych postáv priblížiť atmosféru vojnových rokov. V seriáli vystupujú nielen vojaci, partizáni, dôstojníci pracovníci štátneho aparátu, ale aj robotníci, študenti, vidiečania atď. Viliam Plevza poskytol námet seriálu, scenár z väčšej časti pripravoval scenárista a spisovateľ Jozef Bob.

Celý text scenára posudzovala komisia zložená zo zamestnancov ÚML ÚV KSČ a oddelenia ÚV KSČ a jej závery boli predložené Sekretariátu ÚV KSČ v Prahe, ktorý okrem iného riešil, či sa v seriáli môže zobraziť postava vtedajšieho generálneho tajomníka ÚV KSČ a prezidenta ČSSR Gustáva Husáka. Členovia Sekretariátu mali výhrady voči celému projektu, ktorý zobrazoval iba slovenskú problematiku a nezahŕňal celú šírku československého národnooslobodzovacieho boja. Podľa predstáv Sekretariátu ÚV KSČ sa seriál mal začínať už v roku 1938 udalosťami Mníchova, prechodu KSČ do ilegality a rozbitia ČSR. Ďalšie návrhy zahŕňali zobrazenie odboja v Čechách a na Morave od marca 1939 až po pražské povstanie v máji 1945.

Podľa Viliama Plevzu dal pozastaviť práce na projekte najmä Vasiľ Biľak (inak priamy účastník SNP). Zasadania Sekretariátu sa zúčastnil aj generálny tajomník KSČ a prezident Gustáv Husák, ten sa však k Povstaleckej histórii nevyjadril. Problém sa dostal aj do roviny slovensko-českých vzťahov.

Filmovanie sa začalo 8. septembra 1982 a pokračovalo do 6. decembra 1983. Dokončovacie práce následne pokračovali až do augusta 1984, aby seriál mohol byť vysielaný na 40. výročie SNP. Rozpočet dosiahol podľa zachovaných dokumentov výšku 50 311 554 Kčs, čím sa Povstalecká história stala najdrahším a najnáročnejším projektom v dejinách ČST Bratislava.

Nakrúcanie prebiehalo okrem štúdií v Banskej Bystrici a v okolí, na Záhorí, Orave, Liptove a Horehroní. Natáčania sa zúčastnili herci z Bratislavy, Prahy a NDR. Bojové scény sa nakrúcali za účasti jednotiek Československej ľudovej armády.

Osemdielny seriál Povstalecká história vysielala ČST na prvom celoštátnom programe pri príležitosti 40. výročia SNP od 27. augusta do 20. septembra 1984 vždy v pondelok a vo štvrtok. Seriál zarezonoval v celej československej spoločnosti, no väčší ohlas mal na Slovensku. Pozitívne ohlasy mal aj v hlavnom tlačovom orgáne ÚV KSČ Rudé právo.

Mnohé historické udalosti boli pod straníckym dohľadom pod vedením Vasiľa Biľaka, Jana Fojtíka a Ľudovíta Pezlára prispôsobené komunistickému výkladu slovenských dejín z prvej polovice 80. rokov a niektoré časti scenára sú takmer doslovným odpisom pasáží zo Svedectva o Slovenskom národnom povstaní Gustáva Husáka.

Scenár seriálu bol vydaný aj knižne pod rovnakým menom vo vydavateľstve Tatran a Naše vojsko. Knižná verzia obsahuje oproti sfilmovanej verzii viacero scén opisujúcich celkovú politickú a vojenskú situáciu. Zahŕňa aj dejovú líniu s poslancom HSĽS Františkom Slameňom až po jeho zatknutie partizánmi a neskôr sa spomína už len jeho smrť. Takisto sa spomínajú partizánske „akcie vo Vrútkach, Ružomberku, Ľubochni“, aj keď detaily nie sú uvedené, ako aj naznačuje boj o budovu Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici. Knižná verzia obsahuje iný opis bitky o Telgárt (pozri poznámku k 6. časti).

Obsadenie Herec Postava Povolanie Poznámky Michal Dočolomanský Gustáv Husák člen V. ilegálneho ústredného výboru KSS V čase vzniku seriálu prezident ČSSR Elo Romančík Karol Šmidke člen V. ilegálneho ústredného výboru KSS, predseda Slovenskej národnej rady Leopold Haverl Laco Novomeský člen V. ilegálneho ústredného výboru KSS Radoslav Brzobohatý Ján Golian (generál) Veliteľ povstaleckej 1. čs. armády na Slovensku Václav Stýblo Jozef Tiso prezident vojnovej Slovenskej republiky Milan Drotár Vojtech Tuka predseda vlády vojnovej Slovenskej republiky do 5. septembra 1944 Vlado Durdík Alexander Mach minister vnútra vojnovej Slovenskej republiky Ivan Letko Ferdinand Čatloš minister obrany vojnovej Slovenskej republiky Ján Greššo Pavol Marcely kapitán, príslušník 2. čs. paradesantnej brigády Andrej Hryc Ján Stanek kapitán, veliteľ obranného úseku Plesnivec Alexander Kučerenko Piotr Alexejevič Veličko sovietsky partizán, veliteľ partizánskej brigády M. R. Štefánika Vladislav Müller kapitán Bradáč slovenský partizánsky veliteľ V reáli ide o komunistami popraveného Viliama Žingora Vladimír Brabec Jozef Lettrich predstaviteľ občianskeho odboja, člen SNR Štefan Kvietik Peter Valentík otec Hanky Valentíkovej Dušan Jamrich Vilo Schramm dôstojník, odbojár manžel Hanky Valentíkovej Ivan Rajniak Štefan Ďurjan gardista Ivona Krajčovičová Hanka Valentíková študentka manželka Vila Schramma

Série Séria Časti Pôvodne vysielané Slot Stanica Premiéra série Finále série 1 8 27. august 1984 20. september 1984 Pondelok a štvrtok 1. program (celoštátny) Československej televízie

Časti

№ # Názov Premiéra

Zoznam častí No. # Názov Premiéra 1 1 „Hra s ohňom“ 27. august 1984 Roky 19421943.Vykreslenie atmosféry vojnovej Slovenskej republiky, zoznámenie sa s rodinami Valentíkovcov, Laciakovcov, Schramovcov, Ďurjanovcov. Odchod slovenských vojakov na východný front, konflikty slovenských vojakov s Nemcami, načrtnutie bojov Rýchlej divízie na Kaukaze. Rota nadporučíka Marcelyho sa počas ústupu z Kaukazu pri osade Ponežukaj dá do boja s nemeckou jednotkou a prechádza nadšene na sovietsku stranu. 2 2 „Obrat“ 30. august 1984 Aprílaugust 1943. Zatýkanie komunistov príslušníkmi ÚŠB, mučenie Roberta Donátha. Pplk. Golian a kapitán Ján Stanek na východnom fronte. Prihovor komunistu Mareka Čulena k prebehlíkom zo slovenskej Rýchlej divízie. Porada prezidenta Jozefa Tisu, ministra obrany Čatloša, ministra vnútra Macha a predsedu vlády Vojtecha Tuku o stiahnutí slovenskej armády z východného frontu. Na Slovensko prichádza zo Sovietskeho zväzu komunistický emisár Karol Šmidke s úlohou zorganizovať komunistickú stranu oslabenú zatýkaním a aktivizovať odboj. 3 3 „Veľký projekt“ 3. september 1984 Augustdecember 1943. Porada V. ústredného výboru KSS (Šmidke, Husák, Novomeský), odklon od politickej línie sovietskeho Slovenska k spolupráci všetkých (aj nekomunistických) protifašistických síl.