Maksim Gaspari (* 26. január 1883, Selšček, Kranské vojvodstvo, Rakúsko-Uhorsko† 14. november 1980, Ľubľana, Juhoslávia) bol slovinský maliar a ilustrátor.
Jeho tvorbu spočiatku ovplyvnila secesia, neskôr sú pre jeho štýl typické plastické tvary, svieže farby a realistické vnímanie. Spolu s Gvidonom Birollom a Hinkom Smrekarom založili počas štúdií vo Viedni umelecký spolok Vesna, ktorého programom bola tvorba umenia prepojeného so slovinskou ľudovou tradíciou. Jeho vzormi boli Giovanni Segantini, Mikoláš Aleš a Joža Uprka.
V roku 1952 získal za svoju prácu Prešernovu cenu. V roku 1972 sa stal riadnym členom Slovinskej akadémie vied a umení a o rok neskôr mu bol udelený Rad práce s červenou zástavou za mimoriadne zásluhy o rozvoj a popularizáciu výtvarného umenia.
Jeho najmladším bratom bol Tone Gaspari a jeho synom bol architekt Oton Gaspari.
Život Narodil sa v Selščku pri Begunje pri Cerknici. V rokoch 1890 až 1894 navštevoval základnú školu v Begunje. V desiatich rokov stratil matku. V rokoch 1894 až 1895 študoval na reálke v Ľubľane. Potom sa vyučil za obchodného asistenta. V roku 1899 namaľoval na propagandistické účely kresbu údenáča. Kresbu videl vo výklade znalec umenia a príležitostný maliar Josip Nikolaj Sadnikar, ktorý mu potom pomáhal so štúdiom v Ľubľane a na Akadémii výtvarných umení vo Viedni.
Ako zakladateľ spolku Vesna (1903) bol spočiatku ovplyvnený secesiou, neskôr si vytvoril vlastný maliarsky štýl zobrazujúci slovinský folklór, ktorý prezentuje etnologickými detailmi (kroje, staré domy, úle a pod.) a zmyslom pre prežívanie sedliackej psychiky a ľudových zvykov. Preto bol Gaspariho obraz veľmi obľúbený. V roku 1907 odišiel spolu s Hinkom Smrekarom študovať na rok do Mníchova.
V roku 1908 sa vrátil k Sadnikarovcom do Kamniku, kde si zriadil ateliér. V roku 1911 sa oženil s Frančiškou Wurzerovou z Korutánska. Neskôr sa presťahoval do Bistrice v Ziljskej doline (Feistritz an der Gail) a počas plebiscitu o pripojenie k Juhoslávii sa ako ilustrátor podieľal na organizácii slovinskej propagandy.
Po vzniku Juhoslávie sa presťahoval do Ľubľany. Vyučoval kreslenie na rôznych školách a v rokoch 1928 až 1948 pracoval ako reštaurátor v ľubľanskom Etnografickom múzeu. V roku 1941 mu zomrela prvá manželka a o rok neskôr sa oženil s Oľgou Jurčovou z Kranjskej Gory. V umeleckej rovine ilustroval literatúru pre mládež, časopisy či kalendáre a kreslil aj karikatúry, plagáty, inzeráty a pohľadnice. Písal aj básne a odborné články. V roku 1952 získal za svoju činnosť Prešernovu cenu. V roku 1972 sa stal riadnym členom Slovinskej akadémie vied a umení. Zomrel v roku 1980 v Ľubľane.
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy Maksim Gaspari v katalógu Slovinskej národnej galérie Maksim Gaspari v katalógu Slovinského etnografického múzea
Kategória:Slovinskí maliari Kategória:Slovinskí ilustrátori Kategória:Absolventi Akadémie výtvarných umení vo Viedni Kategória:Členovia Slovinskej akadémie vied a umení