Anna Mária Lujza Medicejská (, * 11. august 1667 – † 18. február 1743) bola poslednou členkou hlavnej vetvy Mediciovcov a sobášom falckou kurfirstkou. Jej smrťou v roku 1743, rod vymrel po praslici (po meči vymrel v roku 1737 smrťou jej brata Giana Gastona).
Anna Mária Lujza bola jedinou dcérou Cosima III. Medicejského a Margaréty Lujzy Orleánskej, netere francúzskeho kráľa Ľudovíta XIII. Sobášom s Jánom Viliamom Falckým sa stala falckou kurfirstkou a jej podporovaním hudobníkov si falcký dvor vyslúžil povesť významného hudobného centra. Keďže Ján Viliam mal syfilis, sobáš nepriniesol žiadneho potomka, čo v kombinácii s neplodnosťou jej súrodencov znamenalo, že Mediciovci boli na pokraji vyhynutia.
V roku 1713, Cosimo III. zmenil toskánske zákony o nástupníctve, aby umožnil nástup svojej dcéry na trón a posledné roky svojho života strávil presviedčaním európskych mocností, aby súhlasili s uznaním tohto zákona. V roku 1735 však európske mocnosti v rámci územného usporiadania vymenovali za dediča toskánskeho trónu Františka Štefana Lotrinského, ktorý namiesto nej nastúpil na trón. Po smrti Jána Viliama sa Anna Mária Lujza vrátila do Florencie, kde sa tešila hodnosti prvej dámy až do nástupu svojho brata Giana Gastona, ktorý ju vyhnal do Vily La Quiete. Keď Gian Gaston zomrel v roku 1737, vyslanec Františka Štefana ponúkol Anne Márii Lujze miiesto nominálnej regentky Toskánska, ale ona odmietla. Jej smrť v roku 1743 znamenala koniec veľkovojvodského rodu Mediciovcov. Jej pozostatky boli pochované v nekropole Mediciovcov, bazilike San Lorenzo vo Florencii, ktorú pomohla dokončiť.
Životopis
Raný život Napriek snahe svojej matky vyvolať potrat jazdou na koni,Acton, s. 101 sa Anna Mária Lujza Medicejská narodila 11. augusta 1667 vo Florencii ako jediná dcéra a druhé dieťa Cosima III. Medicejského a jeho manželky Margaréty Lujzy Orleánskej. Bola pomenovaná po svojej tete z matkinej strany Anne Márii Lujze Orleánskej, vojvodkyni z Montpensier.
Vzťah jej rodičov bol veľmi komplkovaný. Margaréta Lujza využila každú príležitosť, aby mohla ponížiť Cosima.Acton, s. 93 Pri jednej zdokumentovanej príležitosti ho za prítomnosti pápežského nuncia označila za „zlého ženícha“. Nepriateľstvo medzi nimi trvalo až do 26. decembra 1674, keď všetky po zmierenie zlyhali. Vystresovaný Cosimo súhlasil s odchodom svojej manželky do kláštora Montmartre vo Francúzsku. Zmluva uzavretá v ten deň zrušila jej privilégia ako petite fille de France a vyhlásila, že po jej smrti zdedia všetok jej majetok jej deti. Cosimo jej udelil rentu vo vyške 80 000 livier ako odškodné.Acton, s. 133-135 V júni 1675, Margaréta Lujza opustila Toskánsko. Anna Mária Lujza, ktorá mala v tom čase menej ako osem rokov, ju už nikdy nevidela.Strathern, s. 389 Hoci Cosimo svoju dcéru zbožňoval, vychovávala ju jej stará matka z otcovej strany, Vittoria della Rovere.Young, s. 471
Falcká kurfirstka vľavo|náhľad|Anna Mária Lujza s kvetmi, Antonio Franchi, cca. 1682 – 1683 V roku 1669 bola Anna Mária Lujza považovaná za potenciálnu nevestu Ľudovíta Francúzskeho, dediča francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV.Acton, s. 151 Cosimovi III. sa nepáčila myšlienka francúzskeho manželstva a nikdy sa tejto veci nevenoval (neskôr bola odmietnutá). Namiesto toho ju ponúkol portugalskému kráľovi Petrovi II. Petrovi ministri sa obávali, že Anna Mária Lujza by mohla zdediť temperament svojej matky a mohla by sa snažiť dominovať svojmu manželovi.Acton, s. 165 Súčasníci si v skutočnosti mysleli, že jej vlastnosti sú kombináciou vlastností jej otca a starej matky z otcovej strany.
Po odmietnutí Portugalska, Francúzska, Španielska a Savojska, navrhol anglický kráľ Jakub II. svojho švagra Františka II. d’Este, vojvoda z Modeny ako možného budúceho manžela Anny Márie Lujzy, ale ona ho považovala vojvodu za nízko postaveného.Acton, s. 182 Nakoniec to bol Leopold I., cisár Svätej rímskej ríše, kto navrhol Jána Viliama, falckého kurfirsta.Acton, s. 181 Falcký kurfirst vo februári 1691 získal od cisára Svätej rímskej ríše pre Cosima III. titul kráľovská výsosť, pretože aj savojský vojvoda si zaobstaral titul kráľovská výsosť - k veľkému hnevu Cosima III. V dôsledku toho bol nakoniec vybraný Ján Viliam. S Annou Máriou Lujzou sa zosobášil prostredníctvom splnomocnenca 29. apríla 1691.
Do Düsseldorfu, hlavného mesta Falcka, odišla 6. mája 1691 v sprievode svojho mladšieho brata Giana Gastona. Ján Viliam ju prekvapil v Innsbrucku, kde sa oficiálne zosobášili. Falcko, do ktorého Anna Mária Lujza prišla, bolo spustošené prebiehajúcou deväťročnou vojnou, v ktorej Ľudovít XIV. zaútočil na Falcko v mene svojho mladšieho brata Filipa I. Orleánskeho.Wilson, s. 88Pevitt, s. 14Otterness, s. 14
Kurfirstka otehotnela v roku 1692, no potratila. Niektorí historici sa mylne domievajú, že krátko po svojom príchode sa od kurfirsta nakazila syfilisom, čo podľa nich vysvetľuje, prečo Anna Mária Lujza a Ján Viliam nemali žiadne deti.Hale, s. 189Hibbert, s. 304 Napriek tomu žili Anna Mária Lujza a Ján Viliam žili v harmonickom manželstve.Lawrence, s. 230 Kurfirstka trávila čas plesmi, hudobnými predstaveniami a inými slávnosťami.Mosco, s. 185 Objednal jej divadlo, kde sa hrali komédie francúzskeho dramatika Molièra. Keďže Anna Mária Lujza bola patrónkou mnohých hudobníkov, a preto sa vtedajší falcký dvor tešil uznaniu ako medzinárodné centrum hudby. Pozvala na dvor Fortunata Chelleriho a vymenovala ho za maestro di cappela - učiteľa hudby. Polyhistor Agostino Steffani bol sponzorovaný kurfirstkou od svojho príchodu do Düsseldorfu v roku 1703 až do jej návratu do Toskánska. Knižnica Florentského konzervatória uchováva dve vydania jeho komorných duet.Timms, s. 116
Anna Mária Lujza na popud ich otca zariadila sobáš svojho mladšieho brata. Gian Gaston sa 2. júla 1697 oženil v Düsseldorfe s Annou Máriou Františkou Sasko-Lauenburskou, dedičkou rovnomenného vojvodstva.Acton, s. 208 - 211 Odmietla ho, a preto sa v roku 1708 rozišli.Strathern, s. 404
V tom istom roku, keď sa Gian Gaston oženil, mierová zmluva z Rijswijku ukončila deväťročnú vojnu. Francúzske vojska sa stiahli z Falcka a Ján Viliam získal grófstvo Megen. Po zrušení Nantského ediktu, dokumentu, ktorý dovtedy dával práva francúzskym kalvínom, v roku 1685 emigrovalo do Falcka 2 000 kalvínov z Francúzska. Ján Viliam, ktorý bol kritizovaný za svoje zaobchádzanie s falckými protestantmi zo strany brandenburského kurfirsta, v roku 1705 predložil vyhlásenie o náboženstve, ktoré schvaľovalo náboženskú slobodu.Otterness, s. 15
Toskánske nástupníctvo náhľad|Anna Mária Lujza a jej manžel Ján Viliam, obraz od Jana Fransa van Douvena z roku 1708. Cosimo III. chcel zmeniť toskánsku nástupnícku líniu, v ktorej boli výhradne muži, tak, aby v prípade neúspechu mužskej nástupníckej línie umožnil nástup svojej dcéry Anny Márie Lujzy. Jeho plán sa však stretol s odporom európskych mocností.Acton, s. 255 Karol VI., cisár Svätej rímskej ríše s návrhom súhlasil, ale len pod podmienkou, že sa stane jej nástupcom. Cosimo a Anna Mária Lujza sa na tomto návrhu nezhodli. Bez dosiahnutia v dohľadnom čase sa „toskánska otázka“ stala spiacou.Acton, s. 256
O niekoľko rokov neskôr, keď sa otázka nástupníctva stala naliehavejšou, bol kardinál František Maria Medicejský, brat Cosima III. zbavený svojich cirkevných sľubov a donútený oženiť sa s staršou dcérou Vincenza Gonzagu, Eleonórou v roku 1709. Kurfirstka ho naliehavo žiadala, aby sa postaral o svoje zdravie a „dal nám útechu malého princa“.Acton, s. 246 O dva roky neskôr však zomrel bezdetný a tým sa stratila akákoľvek nádej na dediča.Acton, s. 251
Po smrti svojho dediča trónu Ferdinanda v roku 1713, Cosimo predložil v toskánskom senáte návrh zákona, v ktorom by sa stanovilo, že ak Cosimo a jeho nový dedič Gian Gaston zomrú skôr ako Anna Mária Lujza, nastúpi na trón.Young, s. 479 Karol VI. bol zúrivý a odpovedal, že veľkovojvodstvo je cisárskym lénom, a preto má výlučné právo meniť zákony o nástupníctve.Acton, s. 261 A aby sa ešte viac skomplikovala situácia, Alžbeta Farnese, dedička Parmského vojvodstva a druhá manželka španielskeho kráľa Filipa V. si uplatnila nárok na Toskánske veľkovojvodstvo ako pravnučka Margaréty Medicejskej.Solari, s. 282 Young, s. 480 V roku 1716, Karol VI., ktorý neustále menil svoj postoj k tejto otázke, povedal Toskánsku, že nástupníctvo kurfirstky je nespochybniteľné, ale dodal, že Rakúsko a Toskánsko sa musia čoskoro dohodnúť o tom, ktorý kráľovský rod bude nasledovať po Mediciovcov.Acton, s. 262
V júni 1717, Cosimo vyjadril svoje želanie, aby po kurfirstke nastúpil rod Este. Karol VI., ktorý predtým ponúkol veľkovojvodovi územnú kompenzáciu - vo forme štátu Presidi, ale odmietol ju.Acton, s. 267 V roku 1718, Karol VI. Cosimovo rozhodnutie odmietol a vyhlásil spojenie Toskánska a Modeny (územia Este) za neprijateľnú. Odvtedy medzi nimi panovala patová situácia.Young, s. 482
Návrat od Florencie vľavo|náhľad|Anna Mária Lujza Medicejská v smútočnom odeve, obraz od Jana Fransa van Douvena z roku 1717. Ján Viliam zomrel v júni 1716. Jeho vdova, Anna Mária Lujza sa v októbri 1717 vrátila do Florencie.Acton, s. 264 Violanta Beatrix Bavorská, vdova po dedičovi trónu Ferdinandovi a Anna Mária Lujza nemali dobrý vzťah. Keď sa Violanta Beatrix dozvedela o úmysle Anny Márie Lujzy vrátiť, pripravila sa na odchod do Mníchova, ale Gian Gaston si prial, aby zostala, a tak zostala.Acton, s. 265 Aby sa predišlo hádkam medzi medzi týmito dvoma dámami, Cosimo III. tesne pred príchodom Anny Márie Lujzy definoval postavenie Violanty Beatrix tým, že ju vymenoval za guvernérku Sieny.Acton, s. 265-266
Dňa 4. apríla 1718, Veľká Británia, Spojené holandské provincie (a neskôr Rakúsko), vybrali za dediča toskánskeho trónu infanta Karola Španielskeho, najstaršieho syna Filipa V. a Alžbety Farnese (bez akejkoľvek zmienky o Anne Márii Lujze).Solari, s. 281-282 Do roku 1722 nebola kurfirstka ani len uznaná za dedičku a Cosimo sa na konferenciách o budúcnosti Toskánska zúčasťňoval len ako divák.Acton, s. 275 Uprostred toho zomrela Margaréta Lujza, matka Anny Márie Lujzy. Namiesto toho, aby odkázala svoje cennosti deťom, ako to predpisovala dohoda z roku 1674, odkázala ich Alžbete Terézii Lotrinskej, svojej vzdialenej príbuznej.Acton, s. 272-273
Dňa 25. októbra 1723, šesť dní pred svojou smrťou, Cosimo vydal posledné vyhlásenie, v ktorom nariaďoval, že Toskánsko zostane nezávislé a Anna Mária Lujza bude nasledovať po Gianovi Gastonovi.Acton, s. 275-276 Nanešťastie pre Cosima, Európa to úplne ignorovala. Gian Gaston, teraz veľkovojvoda a Anna Mária Lujza nemali dobré vzťahy. Opovrhoval ňou za to, že zorganizovala jeho nesťastné manželstvo s Annou Máriou Františkou Sasko-Lauenburskou, zatiaľ čo ona nenávidela jeho liberálnu politiku. Zrušil všetky antisemitistické zákony svojho otca a s radosťou ju rozčuľoval.Acton, s. 280 V dôsledku toho bola kurfirstka nútená opustiť svoj byt v ľavom krídle Palazzo Pitti a presťahovať sa do Villy la Quiete. Dom a záhrady zrekonštruovala s pomocou záhardníka Sebastiana Rapiho a architektov Giovanniho Battistu Fogginiho a Paola Giovanozziho.Mosco, s. 190 V rokoch 1722 – 1725, kurfistka skrášlila vilu tým, že si objednala dvanásť sôch rôznych náboženských postáv. náhľad|Villa la Quiete v roku 2008. Napriek vzájomnej nevraživosti sa Anna Mária Lujza a Violanta Beatrix spoločne pokúsili zlepšiť zlú povesť Giana Gastona na verejnosti.Acton, s. 288 Množili sa chýry, že veľkovojvoda zomrel, pretože ho bolo zriedkavo vidieť.Strathern, s. 407 Aby tieto chýry vyvrátili, prinútili ho, aby sa v roku 1729, na sviatok Jána Krstiteľa, patróna Florencie zúčastnil na slávnostiach. Violanta Beatrix sa snažila vytiahnuť veľkovojvodu zo svojej sféry vplyvu organizovaním banketov. Jeho správanie na nich doslova prinútilo prítomných bežať do kočov. Gian Gaston opakovane zvracal do obrúska, grgal a rozprával neslušné vtipy.Acton, s. 188 Tieto rozptýlenia prestali po smrti Violanty Beatrix v roku 1731.Strathern, s. 410