Augstsprieguma tīkls (AST) je energetická spoločnosť v Lotyšsku. Prevádzkuje prenosovú sústavu 330 kV a 110 kV elektrických vedení. Dĺžka vedení je . V roku 2021 spoločnosť preniesla 6 312 GWh elektrickej energie. Je členom Európskej siete prevádzkovateľov prenosových sústav (ENTSO-E). Stopercentným akcionárom je štát cez Ministerstvo klímy a energie. AST sídli v Rige.
Dejiny Ako začiatok svojich dejín spoločnosť uvádza prepojenie vodnej elektrárne Ķegums s Rigou 15. októbra 1939. V roku 1943 bolo postavené 88 kV vedenie Jelgava – Brocēni – Liepāja. V roku 1950 Augstsprieguma tīkls spravoval takýchto vedení. Už v období 1945 až 1950 sa začalo s premenou vedení a elektrických staníc na 110 kV. V roku 1960 začala výstavba 330 kV vedenia do Estónska čím sa začalo budovať vzájomné prepojenie baltických štátov. Nasledujúci rok boli prepojené aj systémy Lotyšska a Litvy a v Rige začal pôsobiť spoločný dispečing Severozápadného spoločného energetického systému. V roku 1963 boli k Litve pripojené sovietske farmy a nasledujúci rok bolo do Severozápadného spoločného energetického systému pripojené Bielorusko. V roku 1987 začala výstavba 750 kV vedenia Ignalina – Lotyšsko. Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 bola baltická oblasť osamostatnená od štátnej energetiky ZSSR. Nasledujúci rok bola podpísaná dohoda o pokračovaní baltickej spolupráce. V roku 2001 vznikla energetická spolupráca Bieloruska, Ruska, Estónska, Litvy a Lotyšska (BRELL). Sústavy boli prevádzkované synchronizovane. V roku 2005 sa Augstsprieguma tīkls stala akciovou spoločnosťou a pridruženým členom Európskej siete prevádzkovateľov prenosových sústav (ENTSO-E). V roku 2008 bola podpísaná dohoda o baltskej spolupráci BALTSO s Litvou a Estónskom. AST prebralo dispečerské povinnosti zoskupenia. Riadnym členom ENTSO sa spoločnosť stala v roku 2009. Baltské krajiny a Európska komisia podpísali dokument s cieľom vytvorenia spoločného elektrického trhu so zvyškom Európy. Augstsprieguma tīkls sa v roku 2013 stal nezávislým operátorom prenosovej sústavy, spoločnosť bola založená v roku 2011. V roku 2015 AST prebrala manažment prenosovej sústavy od Latvijas elektriskie tīkli. Baltské krajiny a Fínsko podpísali dohodu o spoločnom trhu. Začala sa tiež príprava na zosynchronizovanie so svyškom Európy do roku 2025. Latvijas elektriskie tīkli, ktorá dovtedy vlastnila prenosovú sústavu, bola spojená s AST v roku 2020.
Pobaltské krajiny Litva, Lotyšsko a Estónsko sa 9. februára 2025 synchronizovali s európskou prenosovou sústavou. Do 8. februára boli prepojené k ruskej sieti, v ten deň fungovali v tzv. „izolovanom režime“. Do prepojenia Pobaltia k Poľsku sa „celkovo investovalo 1,6 miliardy eur väčšinou z fondov EÚ“. Nákup a predaj elektriny z a do Ruska a Bieloruska bol zastavený už po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Súčasťou odpojenia od BRELLu bola výstavba 330 kV vedení v Lotyšsku. V roku 2020 bolo do prevádzky uvedené tretie cezhraničné vedenie s Estónskom a v rokoch 2023 a 2024 sprevádzkované rekonštruované zvyšné dva 330 kV prepojenia s Estónskom.
Prenosová sústava Vedení v napäťovej hladine 330 kV je , z toho sú káblové. V hladine 110 kV je z toho sú káblové. Spoločnosť prevádzkuje 141 transformačných staníc (z toho 17 pre 330 kV a 124 pre 110 kV). Inštalovaná kapacita 330 kV transformátorov je 3 725 MVA a 110 kV transformátorov je 5 156,5 MVA. Spolu je to 8956,5 MVA.
Cezhraničné spojenia Spoločnosť má tieto cezhraničné spojenia: Litva (Litgrid): 4x330 kV Estónsko (Elering): 3x330 kV
Galéria
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy Oficiálna stránka Mapa siete
Kategória:Prenosové sústavy Kategória:Energetické podniky v Lotyšsku Kategória:Elektrická energia v Lotyšsku Kategória:Organizácie založené v 2011