Maria Krzysztofa Klomfass a štrnásť spoločníčok ( † 22. január až 25. november 1945, ZSSR a Varmsko-mazurské vojvodstvo) je skupina poľských mníšok z Kongregácie sestier svätej Kataríny. Napriek náročným vojnovým podmienkam zostali so slabými či chorými prevažne v poľskom Braniewe aj v závere druhej svetovej vojny. Keď vojaci Červenej armády postupne dobývali tento región, väčšinu sestier znásilnili, bili a mnohé z nich aj priamo zabili. Ostatné sestry vo väčšine prípadov umreli na následky zranení do pár dní až týždňov.
Katolícka cirkev si ich od mája 2025 uctieva ako mučeníčky a blahoslavené.
Životopisy mučeníčok Maria Krzysztofa Klomfass náhľad|Oficiálny portrét sestry Marie Krzysztofy počas blahorečenia. Marta Klomfass (* 19. august 1903, Rasząg, Poľsko† 22. január 1945, Olsztyn) sa narodila Augustovi Klomfassovi a Rosali rod. Such. Bola vychovaná v zbožnej rodine, pretože jej matka bola terciárka Rádu svätého Františka. V roku 1918 sa začala Marta učiť za šičku na škole v Biskupieci. Práve tam sa spoznala so sestrami z Kongregácie svätej Kataríny.
Marta išla ako 19-ročná do Braniewa a požiadala o prijatie do postulátu. Vzhľadom na Martinu angažovanosť ju poslali do ošetrovateľskej školy v Kaliningrade. V roku 1926 získala štátny diplom a bola prijatá do noviciátu, v ktorom dostala meno Maria Krzysztofa. O dva roky neskôr, v roku 1928, zložila prvé rehoľné sľuby. Pravdepodobne na jar alebo jeseň roku 1931 zložila aj večné sľuby.
Krzsysztofa pracovala ako zdravotná sestra v náboženských inštitúciách v Sząbruku, Fromborku, Bartągu a Barczewie. V roku 1939 bola poslaná pracovať do nemocnica Panny Márie v Olsztyne. Tam sa Krzsysztofa etablovala ako vynikajúca a spoľahlivá zdravotná sestra.
Od začiatku roku 1945 bolo zjavné, že je potrebné evakuovať civilné obyvateľstvo kvôli prichádzajúcej Červenej armáde. Sovietske oddiely 2. bieloruského frontu obsadili 21. januára 1945 Olsztyn. Kvôli chaosu a nedostatočnej koordinácii evakuácie sa sestry rozhodli zostať s chorými a deťmi a zdieľať s nimi neistý osud. Vojaci vstúpili do nemocnice a začali okrádať, zabíjať a znásilňovať prítomné ženy. Sestra Maria Krzsysztofa, ktorá mala vtedy 41 rokov, bola násilne vytiahnutá spomedzi sestier, unesená do nemocničného bunkra a tam bola opakovane znásilňovaná a nakoniec zabitá kvôli jej snahám brániť sa. Na tele rehoľníčky boli stopy po silnom bití, znásilneniach a viacerých bodných ranách. V hrudi mala zapichnutú dýku.
Sestra Maria Krzsysztofa je pochovaná na cintoríne pri nemocnici Panny Márie v Olsztyne. Keďže bola prvou zo 102 sestier z tejto kongregácie, ktoré zomreli v rukách vojakov Červenej armády, bola vždy uvádzaná ako prvá osoba v rámci procesu blahorečenia.
Maria Libéria Domnik náhľad|Oficiálny portrét sestry Marie Libérie počas blahorečenia. Maria Libéria Domnik (* 12. október 1904, Klewno, Poľsko† 22. január 1945, Olsztyn) sa narodila v Klewne v rodine lesníka Jozefa Domnika a Márie Terézie rod. Reissovej. Jej otec bol iniciátorom výstavby kostola vo Warpunách.
Maria študovala na základnej škole v Szymanowie a potom absolvovala kurz šitia. So sestrami sv. Kataríny sa pravdepodobne stretla v Reszlu alebo Świętej Lipce. Do rádu vstúpila okolo roku 1926 a bola poslaná do ošetrovateľskej školy v Kaliningrade. V roku 1930 začala noviciát v Braneve a dostala meno Maria Libéria. Pracovala ako farská opatrovateľka na miestach ako Trzciel či Sztum.
Na príkaz svojich nadriadených bola Maria Libéria v roku 1937 poslaná pracovať do nemocnice Panny Márie v Olsztyne. Tam pomáhala pri operáciách a bola pridelená na prácu s prístrojovým vybavením. Rehoľníčka sprevádzala skupinu detí počas evakuácie nemocnice 22.januára 1945. Pre nedostatok vlakov a preplnených vozňov ukryla deti do útulku neďaleko železničnej stanice. Potom, čo vojaci zaútočili na pacientov v nemocnici, sestra 41-ročná Mária Libéria vyšla do ulíc mesta hľadať jedlo a pitie pre svojich zverencov. Rehoľníčka bola zastrelená a sirotinec s deťmi bol neskôr vyhodený do vzduchu. Libériino telo bolo o niekoľko dní neskôr pochované na cintoríne pri nemocnici Panny Márie vedľa sestry Márie Krzsysztofy.
Maria Maurycja Margenfeld náhľad|Fotografia sestry Marie Maurycji. Anna Margenfeld (* 24. apríl 1904, Sawity† 7. apríl 1945, Tula, ZSSR) sa narodila ako piate dieťa Franza Margenfelda a Marty Kuhnovej. Jej rodičia boli farmári a vychovávali deväť detí. Anna navštevovala poľnohospodársku školu v Ornete. Tá kládla dôraz na dôkladné vzdelanie, aby v budúcnosti mohli mladé dievčatá zručne viesť vlastnú domácnosť. Škola bola pod správou Sestier svätej sv. Kataríny.
V roku 1927 Anna vstúpila do Kongregácie sestier sv. Kataríny v Braniewe. Diplom ošetrovateľky získala v Olsztyne. V roku 1930 začala noviciát a po prvých rehoľných sľuboch bola poslaná do nemocnice svätej Gertrúdy v Berlíne. Tam sa rýchlo stala zdravotnou sestrou na oddelení. Na výslovnú žiadosť svojej nadriadenej bola poslaná na kurz dietetiky. Po získaní vzdelania bola pridelená na prácu nemocničnej dietologičky. V roku 1937 sa Maria Maurycja vrátila do nemocnice Panny Márie v Olsztyne. V tejto nemocnici pracovala okrem iného so sestrami Mariou Krzysztofou, Mariou Bonou, Mariou Leonisou a Mariou Generosou Bolz, ktorej proces blahorečenia prebieha samostatne.
V roku 1944 začali ľudia vo warmskej oblasti pociťovať, že Sovietsky zväz predstavuje hrozbu pre obyvateľstvo východného Pruska. V januári 1945 bola Maria Maurycja počas útoku vojakov Červenej armády na nemocnicu vyvlečená od svojich spolusestier a opakovane znásilnená. Následne ju vojaci uväznili s ostatnými v mestskej väznici.
Väzni boli 3. februára 1945 prevezení z Olsztyna cez Przasnysz do Ciechanówa. Tam boli rozdelení do skupín, natlačení do nákladných vagónov a poslaní hlboko do Ruska. Sestra Maurycja bola prevezená do mesta Tula, kde bol zriadený tábor pre vojnových zajatcov. Preživšie rádové sestry vrátane 40-ročnej Marie Maurycji boli pridelené na starostlivosť o ľudí trpiacich úplavicou a týfusom. V polovici marca sa týmito chorobami nakazili aj štyri rehoľné sestry. Maria Maurycja zomrela 7. apríla 1945 v tábore Tula. Miesto jej posledného odpočinku nie je známe.
Maria Leonis Müller náhľad|Oficiálny portrét sestry Marie Leonis počas blahorečenia.Katarzyna Elžbieta Müller (* 3. február 1913, Gdansk† 5. jún 1945, Sibír, ZSSR) sa narodila v Gdansku do stredne zámožnej rodiny. Jej otec Bruno Müller prevádzkoval obchod v tzv. dolnom meste, južnej časti Gdansku. Jej matka Anna rod. Dams bola ženou v domácnosti. Jej otec bol rímskokatolík a matka protestantka.
Na gymnáziu, ktoré viedli sestry uršulínky, sa prejavil jej talent na vedu a jazyky. Veľmi dobre sa naučila angličtinu a potom latinčinu. Nie je zrejmé, ako sa zoznámila s Kongregáciou sestier svätej Kataríny, ktoré v Gdansku a okolí neboli prítomné. Rodičia jej vstup do rádu neuľahčovali, keďže bolo potrebné podľa zvyklostí priniesť veno. Za týmto účelom si Katarzyna našla zamestnanie v kancelárii a ako 19-ročná vstúpila do kongregácie v Braniewe. Predstavené kongregácie ju poslali na strednú školu a následne na pedagogickú školu. V roku 1936 začala Katarzyna noviciát a prijala meno Maria Leonis. Bola poslaná do Lidzbarku Warmińského na náboženskú prípravu. Pracovala tam ako učiteľka na ženskej vysokej škole.
Počas druhej svetovej vojny bola Maria Leonis poslaná do poľnej nemocnice v Pieniężne a v roku 1940 bola preložená do domu pre novicky. Večné sľuby zložila v roku 1941. Od nasledujúceho roku študovala na Albrechtovej univerzite v Kaliningrade, ale kvôli nacistickej doktríne na univerzite požiadala svoju predstavenú o uvoľnenie z tohto štúdia. Zamestnala sa v Olsztyne v nemocnici Panny Márie. Tam ju v januári 1945 vojaci Červenej armády zbili, potom izolovali od sestier a opakovane znásilňovali.
Maria Leonis spolu s ďalšími zajatými bola umiestnená do väznice v Olsztyne a následne deportovaná do Ciechanówa, odkiaľ mali byť všetci poslaní do ďalekého Ruska. Kvôli zlomenine na spodnej časti lebky upadla do kómy a zdalo sa, že je mŕtva. Spolusestry nedovolili sovietskym vojakom, aby ju v tomto stave poslali do márnice alebo aby ju pochovali v masových hroboch. Po štyroch týždňoch v tábore v Ciechanowe ju deportovali do ďalého Ruska. Zomrela 5. júna 1945 ako 32-ročná, pravdepodobne cestou do tábora v Tule.
Maria Tiburtia Mischke náhľad|Fotografia sestry Marie Tiburtie. Cecylia Mischke (* 27. október 1888, Krokowa† 7. august 1945, Ossanovo, ZSSR) sa narodila do rodiny s veľkým hospodárstvom. Jej otec Józef Mischke bol obchodník a matka Elżbieta rod. Weissenfeldt bola zodpovedná za výchovu dvanástich detí. Cecylia navštevovala základnú školu v Krokowe a potom v Jezioranoch.
Jej dve sestry vstúpili do rehoľného rádu sv. Kataríny. V roku 1907 sa Cecylia sama rozhodla pre tento krok a požiadala o prijatie do kongregácie. Prijala meno Maria Tiburtia a bola poslaná pracovať ako zdravotná sestra do Biskupieca. Neočakávala, že tam strávi 12 rokov svojho života. V roku 1921 bola z rozhodnutia svojich predstavených preložená do Klewki. Táto farnosť pozostávala z jedenástich dedín, kde sestra Tiburtia slúžila ako zdravotná asistentka.
Maria Tiburtia sa 21. januára 1945 vydala z Klewki do 8 km vzdialeného Olsztyna, aby zhodnotila situáciu po vstupe Červenej armády. Dostala sa do nemocnice Panny Márie, kde ju postretol podobný osud ako jej spolusestry. Tiburia sa stala obeťou znásilnenia, zneužívania a bitia kvôli jej bojom o zachovanie dôstojnosti.
Spolu so skupinou preživších bola vojakmi Červenej armády umiestnené do väzenia v Olsztyne. Následne bola s časťou spolusestier poslaná do Ciechanowa a potom hlboko do ZSSR. Jej prvým miestom pobytu bol tábor v Tule a potom bola prevezená do gulagov v Ossanówe. V júli 1945 sestra Tiburtia ochorela na týfus a jedinej preživšej členke rádu, sestre Anysle, sľúbila, že ak zomrie, Anysle dostane milosť vrátiť sa do Poľska. Sestra Tiburtia zomrela 7. augusta 1945 vo veku 56 rokov a bola pochovaná na okraji zabudnutého cintorína v Ossanówe. Sestra Anyslia sa vrátila do Braniewa a bola hlavným svedkom o jej spolusestrách.
Maria Sekundina Rautenberg náhľad|Fotografia sestry Marie Sekundiny. Barbara Rautenberg (* 23. december 1887, Gołogóre† 27. január 1945, Kętrzyn) sa narodila ako dvojča Franza rodičom Andreasovi a Rosy. O jej ranom vzdelaní sa veľa nevie, diplom ošetrovateľstva získala ešte počas života so svojou rodinou. Jej dve staršie sestry vstúpili do Kongregácie sestier svätej Kataríny a ona sama požiadala o prijatie v roku 1909. Svoje doživotné sľuby už ako Maria Sekundina zložila hneď po noviciáte v roku 1912. (Bola to posledná skupina rehoľných sestier, ktoré po noviciáte zložili doživotné sľuby. V nasledujúcich rokoch sa skladali dočasné sľuby.)
Prvou misiou Marie Sekundiny bola nemocnica v Berlíne. Tam ju zastihla prvá svetová vojna. Spolu so skupinou sestier bola vyslaná do Sliezska, kde sa tri roky starala o zranených vojakov. Za svoju prácu bola vyznamenaná medailou Maltézskych rytierov. Jej ďalšími pôsobiskami boli nemocnica v Olsztyne, nemocnica v Królewci a potom Kętrzyn, kde bola sestra Sekundina pridelená pracovať vo farnosti.
Obyvatelia Kętrzyna si 23. januára 1945 uvedomili, že musia utiecť pred Červenou armádou. V meste zostali dve rehoľné sestry a farár kostola sv. Kataríny, pretože chceli brániť chorých a starších ľudí. Podľa svedkov bola 57-ročná Maria Sekundina a jej spolusestra vypočúvané, bité a znásilňované a potom 27. januára vlečené za autom ulicami mesta. Namiesto lana boli použité ich ružence. Ich telá ležali na uliciach mesta mnoho dní. Miesto pochovania sestry Sekundiny nie je známe.
Maria Adelgard Bönigk náhľad|Fotografia sestry Marie Adelgardy.