náhľad|namazgah v bulharskej Sofii, známy ako Rímska stena Namazgah je typ sakrálnej stavby v islamskej architektúre. Predstavuje tzv. otvorenú mešitu bez strechy, ktorá slúži veriacim ako miesto, kde sa vykonávajú modlitby a rituálne poklony (tzv. namaz).
Názov Názov namazgah sa pre tento typ mešity používal v osmanskej turečtine, kam prešiel z perzštiny.
Opis Namazgah v Samarkande|náhľad|vľavo Namazgahy sa stavali predovšetkým na neobývaných miestach, predovšetkým v blízkosti pútnických staníc, veľkých križovatiek na cestách, pri okrajoch významných ciest a v blízkosti posvätných miest. Stavali sa však aj priamo v mestách a to aj väčších. Zvyčajne sa stavali v blízkosti vodného zdroja v podobe kašny, či studne (kašny sa neskôr stali priamo súčasťou stavby), čo súvisí s rituálnym umývaním si nôh pred modlitbou.
O namazgahoch postavených na území európskej časti Osmanskej ríše sa prvé zmienky objavujú v polovici 17. storočia v cestopisoch osmanského cestovateľa Evliyu Çelebiho.
S výstavbou namazgahov sa skončilo koncom 19. storočia.
Využitie Využívali ich predovšetkým vojenské jednotky počas presunov vo vojne aj v priebehu mierových pochodov, cestujúci obchodníci a remeselníci, ale aj bežné obyvateľstvo, napríklad počas ciest za príbuznými. Hlavným účelom namazgahov bolo poskytnúť veriacim dostupné miesto na vykonávanie piatočných modlitieb a modlitieb pri príležitosti prvého dňa bayramu (výraz pre celonárodne oslavovaný sviatok, alebo festival). Využívali sa ale taktiež aj ako miesto pre vykonávanie modlitieb za dážď a menej často aj ako miesto na realizáciu služobných úkonov, vrátane exekúcií previnilých. Náčelníci a vyšší dôstojníci vojenských jednotiek počas presunov využívali namazgahy aj ako miesto, kde sa stretávali pri vzájomných diskusiách a kde oznamovali civilnému obyvateľstvu z okolia dôležité správy.
Tradične boli namazgahy využívané predovšetkým mužmi. Úplne zakázaný prístup mali ženy v priebehu menštruačného cyklu.
V súčasnosti nezvyknú namazgahy slúžiť svojmu pôvodnému účelu a tie ktoré sa zachovali majú predovšetkým kultúrne-historickú hodnotu.
Architektúra Spočiatku boli namazgahy veľmi jednoduché a predstavovali len stenu s mihrábnou nikou, prípadne len samotnú kamennú mihrábnu niku. Stena bola zvyčajne postavená na kamennej platforme. V priebehu 18. a 19. storočia získali zložitejšiu architektonickú štruktúru, predovšetkým z dôvodu, že ich súčasťou sa stali kašny.
Stavby boli stavané tak, aby mihrábna nika v stene smerovala k Mekke.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Islamská architektúra Kategória:Mešity Kategória:Osmanská architektúra