Trnavská pahorkatina je geomorfologický podcelok Podunajskej pahorkatiny. Nachádza sa v trojuholníku miest Pezinok, Sládkovičovo a Nové Mesto nad Váhom a budujú ju hlavne spraše, ktoré sem boli naviate v ľadových dobách.
Vymedzenie Podcelok leží na západnom okraji Podunajskej pahorkatiny a susedí na severe s Bielokarpatským podhorím (podcelok Považského podolia), západný okraj vymedzujú podcelky Malých Karpát, Čachtické, Brezovské a Pezinské Karpaty. Južným susedom je Podunajská rovina a východným smerom pokračuje Podunajská pahorkatina Dolnovážskou nivou.
Delenie Podcelok sa delí na dve časti: Podmalokarpatská pahorkatina Trnavská tabuľa
Chránené územia Na území Trnavskej pahorkatiny leží viacero maloplošných chránených území: Alúvium Gidry – prírodná rezervácia Mačiansky presyp – prírodná pamiatka Brehové porasty Dubovej – prírodná pamiatka Všivavec – chránený areál Trnavské rybníky – chránený areál
Osídlenie Územie pahorkatiny je stredne husto osídlené a ležia tu mestá Trnava, Pezinok, Vrbové a Nové Mesto nad Váhom. Pahorkatinou pretekajú z Malých Karpát juhovýchodným smerom menšie potoky, v údoliach ktorých sú sústredené sídla.
Doprava Územím rozsiahlej pahorkatiny vedie viacero významných komunikácií. Najvýznamnejšie sú diaľnica D1 (Bratislava – Trnava – Trenčín) a rýchlostná cesta R1 (Trnava – Nitra), v trase ktorých vedú medzinárodné cesty E 75 a E 58 po D1, resp. E 58 a E 571 po R1. Z ďalších ciest sú najvýznamnejšie cesta I/61 (Bratislava – Žilina), cesta I/51 (Senica – Trnava) či I/62 (Bratislava – Sereď). Severným smerom vedie i železničná trať Bratislava – Žilina, na ktorú sa pripája viacero iných tratí. Južným okrajom vedie i železničná trať Bratislava – Štúrovo.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Geomorfologické podcelky na Slovensku
Kategória:Pahorkatiny na Slovensku Kategória:Pomenovania podľa Trnavy