František Esterházi (niekedy: František III. Esterházi; ; * 19. september 1715† 7. november 1785) bol uhorský šľachtic (gróf) a hodnostár: mosoňský župan (1760 až 1770) a chorvátsky bán v rokoch 1783 až 1785. Pochádzal z fraknovskej (forchtenauskej) vetvy šľachtického rodu Esterháziovcov, bol zakladateľom tzv. bernolákovskej (čeklískej) vetvy fraknovskej línie rodu. Podporoval rozvoj manufaktúr na území západného Slovenska. Bol vyznamenaný veľkokrížom Radu svätého Štefana a Radom zlatého rúna (1771).
Život Otec František bol boršodským županom a kráľovským pokladníkom. Jeho matka Sidónia pochádzala z rodu Pálfiovcov. Mal šesť bratov. Karol a Ján pôsobili ako vyslanci v zahraničí (Veľká Británia, Francúzsko, Portugalsko a Poľsko) a osem sestier. Po otcovi zdedil šintavské panstvo. vľavo|náhľad|Portrét z roku 1770 Po štúdiách pôsobil v armáde, krajinskej a stoličnej správe. Bol postupne menovaný miestodržiteľským radcom, prísediacim sedmipanskej tabule, skutočným tajným radcom, kráľovským komorníkom, taverníkom, generálnym poľným maršalom a veliacim generálom zadunajských vojsk. V rokoch 1760 až 1770 bol mosoňským županom, v roku 1766 uhorským kancelárom a v rokoch 1783 až 1785 chorvátskym bánom.
Patril k odporcom urbárskej reformy Márie Terézie i reforiem Jozefa II. Staval sa na obranu šľachtických výsad a výsad Katolíckej cirkvi. Na svojich panstvách podporoval zakladanie manufaktúr. V rokoch 1766 až 1772 existovala v Bernolákove manufaktúra na kartún. V roku 1771 založil manufaktúru na výrobu hodvábnej priadze v Tomášikove. Na majetku v Senci poskytol budovu pre Collegium oeconomicum. Nechal barokovo prestavať rodový kaštieľ v Bernolákove a vybudoval v ňom veľkú knižnicu.
Referencie
Ďalšia literatúra
Iné projekty
Kategória:Osobnosti z Pápy František Kategória:Nositelia rakúskeho Rádu zlatého rúna Kategória:Chorvátski báni Kategória:Uhorskí šľachtici Kategória:Nositelia Kráľovského uhorského radu sv. Štefana Kategória:Cisárski komorníci