Flámske grófstvo (hol.: Graafschap Vlaanderen, flám.: Groafschap Vloandern, franc.:Comté de Flandre, lat.: Comitatus Flandriae) bol stredoveký politický útvar v južnom Nizozemsku. Vzniklo v 9. storočí pôvodne ako markgrófstvo a bolo súčasťou Západofranskej ríše. Dnes je súčasťou francúzskeho departementu Nord, belgických provincií Východné Flámsko a Západné Flámsko a holandskej provincii Zéland.
Vznik Flámskeho grófstva možno datovať do roku 862, keď sa oficiálny správca Flámska Balduin I. oženil s dcérou západofranského kráľa Karola II. a bol menovaný za flámskeho grófa. Jeho nástupcovia - Balduin II. (vládol 879 – 918), Arnulf I. (918 – 965), Balduin IV. Bradatý (988 – 1035) a Balduin V. (1035 – 1067), postupne rozširovali svoje územie na juh do miest Douai a Arras a na východ cez rieku Šelda do Gentu a Antverp. Grófi boli vazalmi francúzskeho kráľa pre územie, ktoré držali západne od Šeldy, a vazalmi nemeckého kráľa pre územie, ktoré držali východne od tejto rieky. Flámski grófi sa v tomto období tešili prakticky nezávislosti od slabých francúzskych kráľov.
Grófstvo zostalo v držbe flámskeho rodu až do smrti grófky Margaréty II. Flámskej v roku 1280, potom ho držal rod Dampierrovcov a v roku 1384 prešlo do dynastie burgundských vojvodov z rodu Valois a stalo sa jednou z hlavných provincií Burgundského Nizozemska a burgundského štátu vo všeobecnosti.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Historické územia vo Francúzsku Kategória:Flámsko Kategória:Dejiny Belgicka Kategória:Zaniknuté štáty Európy