Svätý Krescent (iné mená: Krescens, , ; fl. 1. storočie) je novozákonná postava, podľa kresťanskej tradície jeden zo širšieho okruhu učeníkov Ježiša Krista, tzv. sedemdesiatich apoštolov, a zakladateľ viennskej diecézy.

Život Bol spoločníkom svätého Pavla počas jeho druhého rímskeho zajatia. V štvrtej časti Druhého listu Timotejovi sa spomína, že odišiel pôsobiť do Galácie, zatiaľ čo v niektorých rukopisoch (Sinajský kódex, Efraimov kódex) sa píše, že do Galie. Prvú verziu potvrdzujú Apoštolské konštitúcie (VII, 46) zo 4. storočia a pridŕža sa jej napríklad Ján Zlatoústy. Druhú alternatívu podporuje aj viacero ranokresťanských prameňov (Eusebius, Epifanius zo Salamis, Teodor z Mopsuestie). Tieto nezrovnalosti v biblických rukopisoch predurčili formovanie tradície o Krescentovi v neskorších hagiografických prameňoch. Niektoré neskoršie pramene uvádzajú, že bol biskupom v galskom Chalcedóne či v Kartágu. Podľa neskoršej tradície bol aj prvým biskupom Moguntie (dnes Mainz, Nemecko). Často tiež dochádzalo k jeho stotožneniu s inými Krescentmi.

V historických vydaniach Rímskeho martyrológia sa uvádza, že bol umučený za vlády cisára Trajána. Údaj o umučení v Galii za vlády Trajána uvádza aj katalóg z 5./6. storočia, pripisovaný Epifaniovi zo Salamis. Súčasné vydanie martyrológia Krescenta už nespomína. Paschálna kronika zo 7. storočia uvádza, že kázal za čias vlády cisára Neróna a bol pochovaný v Galii.

Vo Vienne mal ustanoviť za biskupa svätého Zachariáša.

Podľa Petrova: „Práve západná hagiografická tradícia uctievania [Krescenta] ako prvého biskupa mesta Vienne v Galii vo väčšej miere zodpovedá obsahu biblického textu a odráža starodávnu tradíciu; na pozadí iných verzií sa javí ako najpravdepodobnejšia.“

Náboženské uctievanie V západnej tradícii sa jeho sviatok od 9. storočia oslavoval 27. júna. 29. decembra sa však zároveň slávila spomienka na Krescenta, učeníka apoštola Pavla a „prvého učiteľa viennskej cirkvi“. Už dávnejšie sa však objavil názor, že pravdepodobne nebol ani svätcom, ani mučeníkom a ani biskupom. Dnes sa v Rímskom martyrológiu nenachádza. Pravoslávna cirkev si ho pripomína 30. júla a následne aj spolu s ostatnými apoštolmi. 16. apríla bol spomínaný v kalendári koptsko-arabského spisovateľa Abú al-Barakáta. 30. júla je spolu s ďalšími apoštolmi spomínaný aj v arménskom synaxári z 13. storočia.

Ikonografia Krescentiove samostatné vyobrazenia sú pomerne zriedkavé. Spravidla sa znázorňuje v rámci vyobrazenia skupiny sedemdesiatich apoštolov (učeníkov) Ježiša Krista. V gréckej príručke pre ikonografov z 18. storočia je uvedený ako predposledný zo 70 apoštolov s odporúčaním zobraziť ho ako starca so špicatou bradou. Ruská príručka poskytuje opis: „výzorom starší, vlasy od uší, brada oveľa kratšia než u Jána Bohoslovca, apoštolské rúcho, v rukách kniha a omofor, nohy v sandáloch“. V príručke pre maliarov ikon, ktorú zostavil V. D. Fartusov (Petrohrad, 1910), je Krescent opísaný ako muž rímskeho typu so stredne veľkou bradou, krátkymi sivými vlasmi, vo felóne a omofore.

Referencie

Iné projekty

Kategória:Narodenia v 1. storočí Kategória:Úmrtia v 1. storočí Kategória:Kresťanskí mučeníci Kategória:Apoštoli Kategória:Pravoslávni svätci Kategória:Katolícki svätci Kategória:Biblické postavy Kategória:Ranokresťanskí mučeníci Kategória:Katolícki svätci majúci sviatok 27. júna Kategória:Biskupi Mainzskej diecézy Kategória:Biskupi Viennskej diecézy Kategória:Sedemdesiat apoštolov