Karl Friedrich May alebo Carl Friedrich May, po slovensky niektoré jeho najstaršie preklady vyšli v tvare Karol May, (* 25. február 1842, Ernstthal – † 30. marec 1912, Radebeul) bol nemecký spisovateľ. Preslávil sa hlavne príbehmi o indiánskom náčelníkovi Winnetuovi a Old Shatterhandovi.
Dobrodružná kniha (najmä román) Karla Maya alebo film nakrútený na jeho motívy, najmä z indiánskeho prostredia, sa hovorovo označuje ako mayovka.mayovka. In: Krátky slovník slovenského jazykamayovka. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)mayovka. In: Slovník súčasného slovenského jazyka
ŽivotMay. In: K. May bol piatym zo 14 detí chudobného tkáča v Erzgebirge. Do piatich rokov bol slepý. Stal sa učiteľom. V rokoch 1862 až 1874 si s prestávkami odsedel vo väzení viacero trestov odňatia slobody (spolu sedem rokov) z dôvodu viacerých deliktov spáchaných z rôznych dôvodov, okrem iného z finančnej núdze. V rokoch 1875 až 1877 bol redaktorom v Drážďanoch, následne bol činný ako spisovateľ na voľnej nohe. Spočiatku písal dedinské poviedky, humoresky a zopár románov predávaných podomovými obchodníkmi. Potom stále viac písal dobrodružné cestopisné príbehy, vďaka ktorým sa najmä po roku 1892 stal jedným z najčítanejších nemeckých autorov. Tieto romány či poviedky sa odohrávajú v exotickom prostredí najmä na Divokom Západe severnej Ameriky a v Prednom Oriente, pričom v príbehoch z Divokého Západu vystupuje ako rozprávač Old Shatterhand a ušľachtilý indiánsky náčelník Winnetou a v príbehoch z Orientu vystupuje ako rozprávač Kara Ben Nemsi a jeho sluha Hádží Halef Omar.
Tieto Mayove romány a poviedky sa vyznačujú vysoko kvalitným rozprávačským umením a bohatou fantáziou autora, pútavým dejom, spravidla víťazstvom dobra nad zlom, plnením túžby mladých čitateľov po slobode a veľkých činoch, kresťanským svetonázorom a zastávaním sa utláčaných etník (najmä Indiánov) autorom. Do roku 1899 vyšlo vyše 30 tlačených zväzkov.
V neskoršom období (na začiatku 20. storočia) May v niektorých románoch (Im Reiche des silbernen Löwen, Und Friede auf Erden!, Ardistan und Dschinnistan) písal literárnymi odborníkmi cenené pacifistické symbolické romány. Boli komplexné, po formálnej stránke veľmi vyspelé a blížili sa k surrealizmu. Okrem toho v roku 1906 napísal jednu drámu (Babel und Bibel), písal aj duchovné básne (napr. Himmelsgedanken z roku 1900) a jedno autobiografické dielo (Mein Leben und Streben z roku 1910). Spomínané Mein Leben und Streben vyšlo aj napr. v roku 1985 ako hlavná časť knihy ICH – Karl Mays Leben und Werk, ktorá vyšla v českom preklade v roku 1992 pod názvom Já náčelník Apačů.
Mayove diela boli preložené do vyše 25 jazykov a mali mimoriadny vplyv na celé generácie mladých Nemcov i iných národov. Mnohé Mayove knihy boli sfilmované a mnohé sú hrané na Festivale Karla Maya (Karl-May-Festspiele).
Mayove cesty po svete SCHMID, E. A. Smrt a odkaz Karla Maye (1916 - 1642). Doplnil a podle nejnovějších poznatků upravil Roland Schmid (1958/1968/1975). In: Karl May o svojich cestách dokázateľne chystal vydať ďalšiu autobiografickú knihu, jej napísaniu však zabránila jeho smrť, preto o jeho cestách či necestách po svete existujú prevažne len dohady.
Hoci mnohí jeho neprajníci tvrdili, že vraj nikdy ani neopustil Nemecko, v skutočnosti K. May nielenže bohato cestoval po Európe (Anglicko, Francúzsko, Taliansko, Švajčiarsko, Maďarsko, Macedónia, Grécko a Turecko), ale dokonca niektoré svoje romány celé písal v európskych krajinách za hranicami Nemecka.
Problematickejšia je situácia, pokiaľ ide o mimoeurópsku cudzinu. K. May opakovane tvrdil, že bol v Amerike viackrát. Prvýkrát vraj po dobu jedného roka, keď mal 20 rokov (to by muselo byť okolo roku 1862/63), keď tam pracoval ako kurič na parníku, potom ako domáci učiteľ a vymeriavač železnice (čiže mimochodom podobne ako postava Old Shatterhanda na začiatku románu Winnetou I) a bol aj v indiánskej rezervácii, Skalnatých vrchoch a národnom parku; druhýkrát bol podľa vlastného vyjadrenia v Amerike okolo roku 1869. Ďalej viacero okolností naznačuje, že v roku 1869 cestoval viacero mesiacov po severnej Afrike. Uvedené tri cesty do Ameriky a Afriky zo 60. rokov boli spochybnené nálezom jedného Karlovho listu rodičom z roku 1869, v ktorom informuje o plánovanej (ale neskôr nerealizovanej) ceste do Severnej Ameriky a ktorého text by sa dal nepriamo interpretovať aj tak, že dovtedy ešte nikdy nebol v cudzine (resp. aspoň v Severnej Amerike).
V rokoch 1874 – 1899 K. May preukázateľne nepodnikol žiadne cesty mimo Európu.
Mayove cesty mimo Európu po roku 1899 sú už bohato doložené: V rokoch 1899 – 1900 podnikol veľkú cestu po Oriente (Egypt, Palestína, Sýria, Libanon, arabská púšť, Perzia, Irak, India, Srí Lanka, Malajzia, Indonézia). Pozoruhodné je svedectvo vojenského spravodajcu nadporučíka E. Sermana (1881 – 1943; jeho svedectvo je aj tu Aufsatz in den Karl-May- Jahrbüchernvon E. [Karl Emil Selow-] Serman( 29.04.1881 - 15.09.1943 ) ), ktorému majiteľ istého jeruzalemského hotela, v ktorom May vtedy dvakrát býval, povedal, že si Maya hneď všimol pre jeho znalosť arabčiny, a že May bol v hoteli vždy len krátko, lebo inak v sprievode arabského sluhu podnikal dlhé výpravy do judejských pohorí a púšte (i tu je jasná podobnosť s Kara Ben Nemsisom a jeho sluhom z Mayových románov z Orientu). V roku 1908 napokon May podnikol cestu do USA a Kanady v sprievode svojej manželky. Išlo zrejme viac-menej o cestu po rôznych turistických zaujímavostiach, i keď navštívili aj Karlových známych, indiánske rezervácie, starý vrch, v ktorom Indiáni hľadali nuggety, náboženskú obec shakerov a May mal aj prednášku. Mayova manželka po tejto ceste tvrdila, že na viacerých miestach, ktoré spolu navštívili, vrátane New Yorku, bol manžel známy, a teda dospela vtedy k presvedčeniu, že už na tých miestach v minulosti bol.
Dielo V slovenčine vyšli nasledujúce knihy od K. Maya (sú zoradené podľa roku vydania; v prípadoch, v ktorých sa časom menili preklady, sú uvedení aj prekladatelia): Winnetou - Román z divokého západu (1928) : preklad Otakar Ladislav Šťastný a Pavol Halaša, obsahuje len preklad 1. a 3. dielu originálu Poklad v Striebornom jazere - Román z divého západu (1931): preklad Andrej Mihalik Medveďobijcov syn - Poviedka z ďalekého Západu (1937) : preklad Anton Jablonský a Jozef Jablonský, neskorší preklad vyšiel pod názvom Syn lovca medveďov Petrolejový princ - Poviedka z divokého Západu (1941) : preklad Hana Ruppeldtová Posledná vôľa Inkova - Román z Južnej Ameriky (1942): preklad Miloš Ruppeldt, neskorší preklad vyšiel pod názvom Posledný Inkov odkaz Vinnetou – I. diel (resp. Vinnetou – Prvý diel - Cestopisná rozprávka) (1942, 1948); Vinnetou – II. diel (resp. Vinnetou – Druhý diel - Cestopisná rozprávka) (1945); Vinnetou – III. diel (resp. Vinnetou – Tretí diel - Cestopisná rozprávka) (1947) : preklad Hana Ruppeldtová Červenomodrý Matuzalem (1947) Lúpežná karavána – (Gum) (1948) : preklad Pavol Illéš Petrolejový princ (1963, 1964, 1971, 1986) : preklad Perla Bžochová Winnetou I (resp. pred rokom 1991 aj: Winnetou – prvý diel) (1964, 1965, 1966, 1973, 1988, 1991, 2013); Winnetou II (resp. pred rokom 1991 aj: Winnetou – druhý diel) (1965, 1966, 1973, 1992, 2013); Winnetou III (resp. pred rokom 1991 aj: Winnetou - tretí diel) (1965, 1966, 1973, 1992, 2013) : preklad Teofil Ušák, v spomínanom roku 1966 boli vydané všetky 3 diely v jednom zväzku pod názvom Winnetou 3 diely (resp. Winnetou I. II. III.), v spomínanom roku 1988 bol vydaný len 1. diel formou troch zošitov pod názvami Winnetou – prvý zošit, Winnetou – druhý zošit a Winnetou – tretí zošit, v spomínanom roku 2013 boli diely vydané pod názvami Vinnetou I, Vinnetou II a Vinnetou III Poklad v Striebornom jazere (1966, 1968, 1980, 1987, 2016) : preklad Teofil Ušák Gavalier prérie (1966) : román vychádzal tiež na pokračovanie ako príloha Pionierskych novín v rokoch 1965-66. Hrdinovia prérie (1966) Čierny Mustang (1967, 1974) Syn lovca medveďov (1967, 1969, 2000) : preklad Teofil Ušák, predchádzajúci preklad sa volal Medveďobijcov syn Old Surehand I (resp. Old Surehand – Prvý diel; v roku 2002 pod názvom Old Surehand) (1967, 2002), Old Surehand II (resp. Old Surehand – Druhý diel) (1968, 1969) Za pokladmi Inkov (1968, 1991) : preklad Teofil Ušák Lúpežná karavána (1968) : preklad Rudolf Tandlmajer Duch Llana Estacada (1968, 1970, 1999) : preklad Teofil Ušák Na Rio de la Plata (1969) : preklad Perla Bžochová, ide zrejme o preklad rovnakého originálu ako kniha Za pokladmi Inkov Púšťou (1969, 1992) : preklad Tessa Žabkayová a Peter Glocko, v spomínanom roku 1992 vyšla skrátená verzia Cez divý Kurdistan (1969, 1999, 2003) : preklad Vladimír Žabkay, neskorší preklad vyšiel pod názvom Divokým Kurdistanom Znovu na Rio de la Plata (1970) : preklad Teofil Ušák V Kordillerach - Druhá časť románu Za pokladmi Inkov (1970) : preklad Perla Bžochová, ide zrejme o preklad rovnakého originálu ako kniha Znovu na Rio de la Plata Posledný Inkov odkaz (1971): preklad Vojtech Fronc Vianoce (1994, 1995) Derviš (1994) : preklad Adam Bžoch Krvná pomsta – Poviedky z ciest (1994) : obsahuje poviedky Krvná pomsta, Kutb a Obchodník zo Serdeštu. V Údolí smrti (1995) Old Firehand (1995): obsahuje poviedky Joe Bukers, jednooký a Old Firehand. [dielo Old Firehand vyšlo aj v roku 1966 ako zvukový dokument] Páni z Königsau (1995) Napoleonova posledná láska (1995) Old Shatterhand (1996): obsahuje poviedky Rúhač, Blizard, Both Shatters a Synovia Upsarokov. Banditi z Arizony a traja greenhorni a iné veselé príbehy z kníh Karla Maya (1996) Lev pomsty (1997) : obsahuje poviedky To-kei-chun, Lev krvnej pomsty a Nebeské svetlo Winnetou IV. – Posledné tajomstvo Winnetoua (resp. bez bodky za "IV"; v roku 2018: Winnetou IV. – Winnetouovi dedičia) (1997, 2018) Lovec soboľov (1997) Winnetou a Old Shatterhand (1997) Čarodejnica Durimeh (1998) : obsahuje poviedky Es Ssabbi - prekliaty a Hádanka. Lovci ľudí (2000, 2003) Mahdí (2002) V Sudáne (2003)Derviš (2004) : preklad Martin Krankus Kráľovná púšte (2004) Knieža bledých tvárí I. (2005); Knieža bledých tvárí II. (2006); Knieža bledých tvárí III. (2007) Duch Llana Estacada (2010) : preklad Milan Krankus Púšťou (2014): preklad Miroslav Mračko Z Bagdadu do Istanbulu (2015) V balkánskych roklinách (2016) V Zemi Škipetarov (2017) Divokým Kurdistanom (2017) : preklad Miroslav Mračko Žut (2017) Vinnetou – Winnetou (2019) : preklad Miroslav Šatka, dvojjazyčná kniha S Vinetuom v Mexiku (2019) S Vinetuom v Afrike (2020)
Filmy Podľa románov Karla Maya bolo natočených veľa filmov. Na Slovensku je najslávnejšia séria z rokov 1962–1965 Poklad na Striebornom jazere a Vinnetou I. – III.. V týchto filmoch hralo veľa slávnych hercov. Medzi inými Pierre Brice ako Vinnetou, Lex Barker ako Old Shatterhand alebo Terence Hill. Svojou hudbou sa preslávil skladateľ Martin Böttcher.
Zoznam filmov a seriálov Malá encyklopédia filmu : zahraničná tvorba. Bratislava: Obzor, 1974: Auf den Trümmern des Paradieses (1920), nemý film Die Todeskarawane (v češtine: Karavana smrti; 1920), nemý film Die Teufelsanbeter (v češtine: Uctívači ďábla ; 1921), nemý film Durch die Wüste (v češtine: Ve stínu Padišaha; 1936), prvý zvukový film podľa knihy K. Maya, réžia J.A. Hübler-Kahla Die Sklavenkarawane (v češtine: Karavana otroků; 1958), prvý farebný film nemeckej firmy Bavaria, réžia Georg Marischka a Ramón Torrado Der Löwe von Babylon (v češtine: Babylonský lev; 1959), nemecko-španielska koprodukcia, réžia Johannes Kai (známy aj ako Hanns Wiedmann) a Ramón Torrado Poklad na Striebornom jazere (Der Schatz im Silbersee, 1962), réžia Harald Reinl Mit Karl May im Orient (1963), TV seriál, réžia Francesco Stefani Vinnetou I. (Winnetou - 1. Teil, 1963), prvá časť, réžia Harald Reinl. Old Shatterhand (Old Shatterhand, 1964), réžia Hugo Fregonese. Žut (Der Schut, 1964), réžia Robert Siodmak. Vinnetou II. (iný slovenský názov: Vinnetou II. – Červený gentleman) (Winnetou - 2. Teil, 1964), druhá časť, réžia Harald Reinl.