náhľad|Dinoidný červenofigúrový volútový kratér s podstavcom, J. Paul Getty Museum 87.AE.93, Los Angeles Maliar Meleagra je konvenčné meno gréckeho maliara červenofigúrových váz, pôsobiaceho v prvých desaťročiach 4. storočia pred Kr.
Maliar Meleagra, o niečo mladší súčasník Maliara Talóa a Maliara Pronoma, je pomenovaný podľa zobrazenia Meleagra (s Atalantou) na najmenej štyroch jeho rukou zdobených dielach: volútovom kratéri vo Viedni (Kunsthistorisches Museum 158), dvoch amforách s hrdlom v Aténach (National Archaeological Museum 15113) a Toronte (Royal Ontario Museum 388) a kalichovom kráteri vo Würzburgu (Martin von Wagner Museum L522 ). Celkovo je mu pripísaných 104 diel na rôznych tvaroch nádob od kratérov a amfor až po pelikai, kalpides, taniere a kylikes (zdobil napr. kylikes typu B s vysokou nôžkou, alebo v spolupráci s Terstským maliarom variáciu kyliku bez stopky s nízkou nôžkou) Väčšinou zobrazoval mytologické scény (najmä dionýzske), niektoré sú z prostredia palaistry a na jeho väčších vázach sú postavy zobrazené v niekoľkých úrovniach. Možno pracoval v Aténach, ale väčšina jeho váz sa našla na území Talianska.Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Meleagro, Pittore di
Jedným z jeho najznámejších diel je červenofigúrový dinoidný (telo pripomína dinos) volútový kráter s „podstavcom“, ktorý sa nachádza v Múzeu J. Paula Gettyho v Los Angeles (ev. č. 87.AE.93). Táto váza je prepychovou kombináciou neskoroklasickej reliéfnej výzdoby, zlátenia a vysoko rafinovanej červenofigúrovej maľby. To, že bola vyrobená s cieľom zámerne napodobniť kovové nádoby, čiastočne naznačuje ryhované telo, pozlátený olivový veniec okolo ramena vázy a kvetinová a figurálna výzdoba obmedzená na hrdlo a základňu (podstavec). Na prednej strane hrdla kratéra leží Adonis, manžel Afrodity, bohyne lásky, na pohovke prikrytej prepracovane vyšívanými textíliami. Keď si Adonis uväzuje okolo hlavy stuhu, Eros mu ponúka tanier jedla. Keďže Adonis strávil časť každého roka s Afroditou na vrchu Olymp a časť s Persefonou v podsvetí, bohyne sú umiestnené so svojimi sprievodkyňami po oboch jeho stranách. Scéna so symposia na zadnej strane hrdla nádoby zobrazuje smrteľnú (a menej luxusnú) verziu tejto scény. Každý pár sa tu oddáva pôžitkom a veselosti. Aj podstavec je bohato zdobený lovcami a mýtickými postavami, Dionýzom a jeho spoločníkmi a ďalšími božstvami.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Maliari starovekého Grécka