FK Kajrat Almaty () je kazašský profesionálny futbalový klub, ktorý sídli v meste Almaty, mesto v blízkosti Kirgizska a Číny. Tím pôsobí v najvyššej národnej klubovej súťaži Premier Ligasy. Klub bol založený v roku 1954 ako Lokomotiv Alma-Ata (Almaty) a svoje zápasy hrávajú na Centrálnom štadióne Almaty s kapacitou 23 804 miest. Farby domáceho dresu klubu sú žlté a čierne pruhované dresy, čierne šortky a čierne ponožky.
FK Kajrat Almaty bol počas sovietskeho obdobia popredným kazašským klubom a jediným zástupcom Kazašskej sovietskej socialistickej republiky v sovietskej Vyššaja lige. Za to si Kajrat vyslúžil prezývku "Tím národa" a dodnes sa teší veľkej podpore po celej krajine. Celkovo klub strávil 24 sezón v najvyššej sovietskej lige. Dvakrát vyhrali aj tituly v druhej najvyššej sovietskej futbalovej súťaži, v Sovietskej Pervaja lige, v rokoch 1976 a 1983. Počas tohto obdobia bol Kajrat súčasťou Dobrovoľných športových spoločností Sovietskeho zväzu.
V modernej histórii Kajrat vyhral 5 kazašských ligových titulov, 8 Kazašských pohárov a 2 Kazašské superpoháre. Najsilnejším rivalom klubu je FC Astana, medzi fanúšikmi sú ich zápasy považované za Derby dvoch hlavných miest.
História klubu
Založenie Klub bol založený v roku 1954 ako Lokomotiv Almaty na základe futbalového klubu Dinamo Almaty. Dinamo Almaty predtým rozvíjal Nikolaj Starostin, ktorý je známy najmä ako „otec sovietskeho futbalu“ a zakladateľ Spartaka Moskva. Jeho asistent Arkadij Chochman sa stal prvým hlavným trénerom klubu. Lokomotiv Almaty sa pripojil k Zóne I triedy B, 2. úrovni sovietskeho futbalu. Vo svojej debutovej sezóne skončil na 4. mieste s 11 výhrami, 7 remízami a 4 prehrami. V roku 1955 bol reformovaný ako Športová spoločnosť Urožaj, ktorá združovala športovcov z poľnohospodárskej sféry. V roku 1955 Urožaj súťažil v Zóne II triedy B a sezónu skončil na 10. mieste. 1. júna 1956 Rada ministrov Kazašskej SSR podpísala dekrét o zlúčení Športovej spoločnosti Urožaj a Republikovej športovej spoločnosti kolektívnych roľníkov s cieľom založiť novú Dobrovoľnú športovú spoločnosť na vidieku. Kazašský športový riadiaci orgán následne navrhol prijať nový názov ako uznanie zlúčenia. Navrhované názvy zahŕňali Jeginši (Pestiteľ), Tulpar (Fénix), Onim (Žatva), Altyn Dan (Zlaté zrno), Kurešši (Bojovník), Dala Burkiti (Stepný orol) a Žastar (Mládež). 18. júna 1956 plenárne zasadnutie Rady ministrov jednomyseľne hlasovalo za Kajrat (Sila), názov, ktorý v návrhoch chýbal, a ktorý zrejme presadzoval vtedajší vodca Kazašskej SSR Dinmuchamed Konajev. V júli 1956 bol za nového hlavného trénera vymenovaný Piotr Zenkin. Pod Zenkinovým vedením strávil Kajrat 4 po sebe nasledujúce sezóny v triede B a dosahoval priemerné výsledky v konečných tabuľkách.
Tím národa (1960 – 1991) vľavo|náhľad|267x267bod|Hráči FK Kajrat Almaty v priateľskom zápase proti Pakistanu na KMC štadióne v Karáči v roku 1966 21. decembra 1959 prijal sovietsky športový riadiaci orgán uznesenie o rozšírení počtu klubov najvyššej sovietskej Vysšaja ligy z 12 na 22. 10 sovietskych republík sa mohlo zúčastniť s jedným tímom bez súťaže, čo malo za cieľ urobiť ligu viac „všezväzovou“. Kazachstan dal miesto do 1. ligy Kajratu, ktorý mal silný lobing zo strany vedenia krajiny. 10. apríla 1960 odohral svoj prvý súťažný zápas v lige proti Admiraltejcu Leningrad so skóre 0:0. 13. mája 1960 Kajrat zaznamenal svoje prvé víťazstvo vo Vyššaja lige, keď porazil Dinamo Minsk 2:1 vo vonkajšom zápase. Počas sezóny vyvolala taktická schéma Kajratu medzi futbalovými odborníkmi veľa diskusií. Manažér tímu Nikolaj Glebov prijal formácie 4–2–4 a 4–3–3, takzvané brazílske schémy, ktoré predtým sovietske tímy nepoužívali. V dôsledku toho sa štýl hry tímu stal prísne defenzívnym. Za to sovietska tlač a fanúšikovia prezývali obranu tímu „Kairat Betón“, čo bol prívlastok, ktorý sa s klubom spájal počas nasledujúcich desaťročí. Napriek tomu slabé stránky v ofenzíve a nízka miera streleckých gólov viedli v ich prvej sezóne v najvyššej súťaži iba k 18. miestu.
Kajrat zostal na najvyššej úrovni sovietskeho futbalu ďalšie 3 sezóny, dokopy 4 po sebe. V roku 1963 Kajrat dosiahol svoj najlepší výsledok v Sovietskom pohári, keď sa dostal do semifinále proti Šachtaru Stalino (Šachtar Doneck). Za tento úspech bolo všetkým členom tímu udelený titul Majster športu ZSSR. Po neúspešnej sezóne v roku 1964 zostúpili do druhej najvyššej súťaže ZSSR, do sovietskej Pervaja liga. 25. novembra 1965 odohrali rozhodujúci zápas proti Araratu Jerevan o jediné zostávajúce miesto v najvyššej lige. Kajrat prehral zápas 1:2. V tento deň však manažéri tímov dostali telegram od Futbalovej federácie ZSSR o rozhodnutí o postupe oboch klubov, čo bola informácia pred hráčmi utajená až do konca zápasu. V marci 1968 tím cestoval po Pakistane, kde odohral štyri prípravné testovacie zápasy, ktoré sa všetky skončili víťazstvom.
Kajrat opäť klesol do Pervaja ligy na konci sezóny 1969 pod vedením Andreya Chena Ir Sona. Chen Ir Sona nahradil Aleksandr Sevidov. Ten doviedol Kajrat späť do Najvyššej ligy, kde v sezóne 1970 v Sovietskej Pervaja lige skončil druhý. V ďalšej sezóne Sevidov opustil klub a pokračoval do Dynama Kyjev.
Sezóna 1971 bola pre klub veľmi úspešná. Pod vedením Viktora Korolkova skončil Kajrat na 8. mieste v Najvyššej lige, čo bol výrazný nárast v porovnaní s predchádzajúcimi sezónami. 12. novembra 1971 Kajrat vyhral Európsky pohár železníc (priateľský futbalový turnaj pre európske kluby s väzbami na železnice), keď vo finále porazil rumunský Rapid Bukurešť 2:1. Vďaka tomuto úspechu sa Kajrat stal prvým sovietskym klubom, ktorý dovtedy vyhral európsku súťaž. V nasledujúcich dvoch sezónach si klub udržal svoju účasť v Najvyššej lige. V roku 1974 pod vedením Arťoma Faljana Kajrat skončil sezónu na 15. mieste a opäť zostúpil. Nasledujúci rok sa nový hlavný tréner Vsevolod Bobrov a ten nedokázal postúpiť a sezónu skončil na 4. mieste v Pervaja lige. V roku 1976 pod vedením Timura Segizbajeva a Stanislava Kaminského klub vyhral Sovietsku Pervaja ligu a vrátil sa na najvyššiu úroveň do Vyššaja ligy. Dvojica hlavných trénerov viedla tím ďalšie dva roky. V sezónach Najvyššej ligy 1977-1978 skončil Kajrat na 8. a 12. mieste. V sezóne 1979 doviedol Karat na čele s dvojicou Segizbajev a Igor Volčok klub na 13. miesto v lige.
V roku 1980 Igor Volčok, už ako jediný hlavný tréner, vybudoval tím, ktorý prevažne tvorili mladí hráči. Medzi nimi boli Jevstafij Peklevanidi, Vachid Masudov, Anton Šokh, Sergej Volgin, Sergej Ledovskich a Kurban Berdijev, ktorí sa v 80. rokoch stali kľúčovými hráčmi klubu. Kajrat ukončil sezónu 1980 na 12. mieste s 10 výhrami, 11 remízami a 13 prehrami. Za najväčší počet výhier s obratom (comeback) tím získal cenu Za vôľu k víťazstvu, ktorú udeľovali noviny Sovetskaya Rossiya. V sezóne 1982, pod vedením trénera Jožefa Betsu, sa výsledky tímu prudko zhoršili. Ku koncu sezóny Betsu nahradil Leonid Ostrouško. Ten však situáciu nestihol napraviť a tím zostúpil do Pervaja ligy. V sezóne 1986 doviedol Ostrouško klub na 7. miesto. V sezóne 1988, pod vedením Segizbajeva, Kajrat opäť zostúpil do Pervaja ligy. Napriek tomuto neúspechu tím ukončil sezónu úspešne. 22. novembra 1988 Kajrat vyhral Pohár federácií ZSSR. Vo finále v moldavskom Kišiňove Kajrat porazil azerbajdžanský Neftči Baku 4:1, kde všetky štyri góly strelil útočník Kajratu Viktor Karačun. Až do rozpadu Sovietskeho zväzu koncom roka 1991 bol Kajrat členom Pervaja ligy, pričom sezónu po sezóne vykazoval pokles.
Prví kazašskí majstri (1992 – 2000) V dôsledku následnej nezávislosti Kazachstanu od Sovietskeho zväzu sa Kajrat pripojil k novovytvorenej Premier Ligasy Kazachstanu v roku 1992. Ako v tom čase najsilnejší kazašský klub bol Kajrat vybraný ako základný klub pre formovanie kazašského národného futbalového tímu. Preto manažér klubu Bakhtiyar Baiseitov viedol aj národný tím. V úvodnej sezóne ligy sa Kairat stal šampiónom. Dosiahli tiež svoj prvý double, keď vyhrali proti FK Taraz vo finále Kazašského pohára v roku 1992. V ďalšej sezóne sa bilancie Kajratu prudko zhoršili. 11. miesto v sezóne 1993 viedlo k Baiseitovovmu vyhodeniu. Po dvoch sezónach pod vedením bývalého hráča Kajratu Kurbana Berdyeva skončil Kajrat na 11. a 9. mieste. V roku 1997 ďalší veterán Kajratu Vakhid Masudov doviedol tím k ich druhému víťazstvu v Kazašskom pohári. Na konci sezóny mal Kajrat finančné problémy kvôli finančnej kríze v krajine. Ministerstvo obrany Kazachstanu sa rozhodlo stať sa hlavným sponzorom a vziať tím pod svoje krídla. Polovica tímu však nesúhlasila s rozhodnutím byť pod vojenskou kontrolou. V dôsledku nezhôd bol Kajrat rozdelený na dva tímy, Kairat Sports and Health Professional Football Club, skrátene Kajrat SHPFC, a Kajrat-CSKA, ktorý prevzal sponzorstvo štátnej vojenskej organizácie. Posledný menovaný získal právo na registráciu v Premier Ligasy, zatiaľ čo Kairat SHPFC postúpil do kazašskej 1. divízie (2. liga). V sezóne 1998 si Kajrat SHPFC našiel sponzora od kazašského podnikateľa Bulata Abilova, ktorého podpora viedla k víťazstvu v kazašskej prvej divízii (2. liga) a postupu do Premier Ligasy. Nasledujúce dve sezóny sa niesli v znamení účasti oboch Kajratov v lige. Plne zaplnený Centrálny štadión hostil ich vzájomné zápasy a vyvolal veľký záujem, ale aj rozpory medzi fanúšikmi. V roku 2000 vyhral Kajrat SHPFC Kazašský pohár, keď vo finále porazil Access-Golden Grain 5:0.
Zjednotenie, druhý titul a stagnácia (2001 – 2009) 1. marca 2001 oznámil zástupca primátora Almaty Kajrat Bukenov zjednotenie dvoch klubov. Už ako zjednotený FK Kajrat Almaty vyhral 2 Kazašské poháre, v rokoch 2001 a 2003. V roku 2004, pod vedením Alexeja Petrušina, klub získal svoj druhý domáci titul. Na konci sezóny 2006 sa hlavný sponzor klubu Kazakhstan Temir Joly stiahol. To spôsobilo finančné problémy, ktoré trvali až do začiatku sezóny 2007. V dôsledku toho väčšina hráčov klubu prešla do iných tímov. Klub vstúpil do sezóny 2007 s neskúseným, mladým tímom. V júli 2007 prevzala klub skupina súkromných investorov a investovala doňho približne 4 milióny amerických dolárov. Začiatkom roka 2009 klub vyhlásil bankrot a zostúpil do 1. divízie (2. liga). Kajrat sa hneď stal šampiónom 1. divízie a v novembri 2009 sa vrátil do najvyššej súťaže Kazachstanu.
Posledné roky, európske súťaže a Liga majstrov UEFA (2010 – súčasnosť)