Mons. Julián kardinál Herranz Casado (* 31. marec 1930, Baena, Španielsko) je španielsky rímskokatolícky duchovný kňaz, biskup a kardinál. V rokoch 1994 až 2007 pôsobil ako predseda Pápežskej rady pre výklad legislatívnych textov v Rímskej kúrii a v roku 2003 ho pápež Ján Pavol II. povýšil na kardinála.
Je jedným z dvoch kardinálovspolu s Juanom Luisom Ciprianim Thornomktorí patria do Opus Dei. Je najvyššie postaveným členom organizácie v cirkevnej hierarchii. Je tiež považovaný za jedného z popredných odborníkov na kánonické právo a za jednu z najvplyvnejších osobností Vatikánu v období krátko pred smrťou pápeža Jána Pavla II..
Životopis Narodil sa Baene 31. marca 1930 a v roku 1949 sa pripojil k Opus Dei po tom, čo si ako redaktor univerzitných novín prečítal konšpiračný príbeh o tejto organizácii. Za kňaza Opus Dei ho 7. augusta 1955 vysvätil biskup Juan Ricote Alonso po tom, čo získal doktoráty z medicíny na univerzitách v Barcelone a Navarre a z kánonického práva na Pápežskej univerzite sv. Tomáša Akvinského (Angelicum) v Ríme. Vyučoval kánonické právo na Univerzite v Navarre a cestoval po svete v mene Opus Dei až do roku 1960, kedy začal pracovať pre Rímsku kúriu.
Počas Druhého vatikánskeho koncilu (19621965) pôsobil ako študijný asistent v komisiách pre disciplínu duchovenstva a kresťanského ľudu. V roku 1984 bol menovaný za tajomníka Pápežskej komisie pre autentický výklad Kódexu kánonického práva, ktorá sa v roku 1988 stala pápežskou radou pre legislatívne texty.
Biskup 15. decembra 1990 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za titulárneho biskupa Vertary. 6. januára 1991 prijal biskupské svätenie od samého pápeža Jána Pavla II. v Bazilike sv. Petra v Ríme. Spolusvätiteľmi boli arcibiskupi Giovanni Battista Re a Justin Francis Rigali.
9. decembra 1994 bol menovaný za predsedu Pápežskej rady pre legislatívne texty a povýšený do hodnosti arcibiskupa.
Kardinál Za kardinála-diakona v kostole sv. Eugenia ho menoval pápež Ján Pavol II. na konzistóriu 21. októbra 2003.
Spolu s Josephom Ratzingerom, Angelom Sodanom a súkromným tajomníkom pápeža Jána Pavla II., arcibiskupom Stanisławom Dziwiszom, sa predpokladá, že bol do značnej miery zodpovedný za vedenie kúrie v časoch, keď bol pápež Ján Pavol II. chorobou nespôsobilý na výkon funkcie. Považuje konšpiračné teórie o Opus Dei za obzvlášť urážlivé a tvrdí, že „nemá žiadnu skrytú agendu. Jedinou politikou je Kristovo posolstvo“.
Po smrti pápeža Jána Pavla II. 2. apríla 2005 on a všetci hlavní vatikánski úradníci automaticky stratili svoje funkcie. Pápež Benedikt XVI. ho nasledujúceho 21. apríla potvrdil za prezidenta legislatívnych textov. Bol jedným z kardinálov voličov v pápežskom konkláve v roku 2005. Hoci sa všeobecne nepovažoval za silného kandidáta na pápežský stolec, bol opisovaný ako veľmi vplyvná osoba s potenciálom zohrať úlohu „tvorcu kráľov“ v konkláve. Uvádza sa, že pred smrťou pápeža Jána Pavla II. aj po nej zvolával stretnutia kardinálov vo vile v Grottarosse, predmestí Ríma. Pápež Benedikt XVI. 15. februára 2007 vymenoval za jeho nástupcu na poste prezidenta Pápežskej rady pre legislatívne texty Francesca Coccopalmeria.
V marci 2012 pápež Benedikt XVI. zriadil Komisiu kardinálov, ktorá mala vyšetriť úniky vyhradených a dôverných dokumentov v televízii, novinách a iných komunikačných médiách. Prvé stretnutie sa konalo v utorok 24. apríla 2012. Predsedom bol Julián Herranz Casado, ktorého sprevádzali kardináli Jozef Tomko a Salvatore De Giorgi.
Po desiatich rokoch pôsobenia vo funkcii kardinála-diakona ho pápež František 12. júna 2014 povýšil na kardinála-kňaza.
Referencie
Pozri aj Zoznam žijúcich kardinálov Zoznam kardinálov vymenovaných Jánom Pavlom II.
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Španielski rímskokatolícki arcibiskupi Kategória:Španielski rímskokatolícki biskupi Kategória:Španielski kardináli