Mons. Daniel Nicholas kardinál DiNardo (* 23. máj 1949, Steubenville, Ohio, USA) je americký rímskokatolícky duchovný kňaz, biskup a kardinál, ktorý v rokoch 2006 až 2025 pôsobil ako arcibiskup Galvestonu-Houstonu. Predtým pôsobil ako koadjútor a neskôr v rokoch 1997 až 2004 ako biskup Sioux City. 12. novembra bol zvolený za viceprezidenta Konferencie katolíckych biskupov Spojených štátov a 15. novembra bol zvolený za jej prezidenta.

V roku 2009 ho pápež Benedikt XVI. vymenoval za kardinála. Je prvým kardinálom z diecézy na juhu Spojených štátov.

Raný život a vzdelanie Narodil sa 23. mája 1949 v Steubenville v štáte Ohio rodičom Nicholasovi a Jane (rodenej Green) DiNardo. Je jedným zo štyroch detí, má staršieho brata Thomasa, sestru-dvojča Margaret a mladšiu sestru Mary Anne. Rodina sa neskôr presťahovala do Castle Shannon v Pensylvánii. Ako dieťa predstieral, že slúži omšu v rúchach, ktoré ušila jeho matka, pri oltári, ktorý postavil jeho otec.

Navštevoval základnú školu sv. Anny v Castle Shannon v rokoch 1955 až 1963 a v roku 1967 absolvoval latinskú školu jezuitského biskupa. Následne nastúpil do seminára sv. Pavla na Duquesne University v Pittsburghu v Pensylvánii. V roku 1969 bol prijatý ako Basselin Scholar vo filozofii na Teologickej fakulte Katolíckej univerzity Ameriky vo Washingtone, D.C.. V roku 1971 získal bakalársky titul z filozofie a v roku 1972 magisterský titul z filozofie.

Kňaz 16. júla 1977 bol vysvätený za kňaza pre diecézu Pittsburgh. Vysvätil ho biskup Vincent Martin Leonard. Po jeho vysvätení ho diecéza vymenovala za farského vikára vo farnosti sv. Pia X. v Brookline v Pensylvánii. V roku 1981 ho biskup Vincent Martin Leonard vymenoval za asistenta kancelára diecézy a profesora na čiastočný úväzok v seminári sv. Pavla. Počas pôsobenia v St. Paul pôsobil ako duchovný riaditeľ seminaristov.

V roku 1984 pracoval v Ríme ako zamestnanec Kongregácie pre biskupov v Rímskej kúrii. Počas tohto obdobia pôsobil aj ako riaditeľ Villy Stritch (1986 až 1989), rezident pre amerických duchovných pracujúcich vo Vatikáne a ako externý profesor na Pápežskom severoamerickom kolégiu.

Po návrate do Pittsburghu v roku 1991 bol menovaný za námestníka tajomníka pre vzdelávanie v diecéze a súčasne pôsobil ako spolu farár vo farnosti Madonna del Castello vo Swissvale v Pensylvánii. V roku 1994 sa stal zakladajúcim farárom farnosti Saints John & Paul vo Franklin Park v Pensylvánii.

Biskup Biskup koadjútor a biskup Sioux City Pápež Ján Pavol II. ho 19. augusta 1997 ho vymenoval za biskupa koadjútora Sioux City, aby pomáhal diecéznemu biskupovi Lawrenceovi Soensovi. Biskupskú vysviacku prijal 7. októbra 1997 v kostole Narodenia nášho Pána Ježiša Krista. Jeho hlavným svätiteľom bol Lawrence Donald Soens, spolusvätiteľmi boli biskup Donald William Wuerl a biskup Raymond Leo Burke. Za svoje biskupské motto si zvolil: Ave Crux Spes Unica, prevzaté z latinskej hymny Vexilla Regis čo v preklade znamená: „Zdravas, Kríž, naša jediná nádej.“

Nahradil biskupa Lawrenca Soensa ako 6. biskup diecézy Sioux City po jeho rezignácií 28. novembra 1998.

Arcibiskup koadjútor a arcibiskup Galvestonu-Houstonu 16. januára 2004 ho pápež Ján Pavol II. za biskupa koadjútora Galvestonu-Houstonu. 29. decembra 2004 Ján Pavol II. povýšil diecézu na metropolitnú arcidiecézu, čím sa stal arcibiskupom koadjútorom.

Keď pápež Benedikt XVI. prijal odchod arcibiskupa Josepha Fiorenzu do dôchodku, ho 28. februára 2006 nahradil ako druhý arcibiskup Galvestonu-Houstonu. 29. júna toho istého roku od pápeža Benedikta XVI. prevzal pállium, rúcho, ktoré nosia metropolitní biskupi. Raz poznamenal: „V Texase existuje určitý pocit cirkvi... Je uvoľnenejšia, neformálnejšia, čo si myslím, že je dobré.“

Kardinál Na konzistóriu 24. novembra 2007 bol menovaný za kardinála kňaza s titulárnym chrámom Sant’Eusebio v Ríme. V roku 2008 mu bol udelený Rytiersky veľkokríž Rádu za zásluhy Talianskej republiky. V januári 2009 bol menovaný do Pápežskej rady pre kultúru.

Ako kardinál volič sa zúčastnil pápežského konkláve v roku 2013 na ktorom bol zvolený pápež František a tiež sa zúčastnil pápežského konkláve v roku 2025, na ktorom bol zvolený pápež Lev XIV..

Zdravie Nosí načúvacie prístroje, pretože mu vápenaté usadeniny v ušiach zhoršili sluch. Napriek problémom so sluchom stále uprednostňuje spievanie alebo recitovanie častí omše, najmä modlitbu Pána a posvätenie Kristovho Tela a Krvi. V marci 2009 utrpel mozgovú príhodu.

Referencie

Pozri aj Zoznam žijúcich kardinálov Zoznam kardinálov vymenovaných Benediktom XVI.

Iné projekty

Zdroj

Kategória:Kardináli USA Kategória:Rímskokatolícki biskupi USA Kategória:Rímskokatolícki arcibiskupi USA Kategória:Absolventi Catholic University of America Kategória:Absolventi Pápežskej univerzity Gregoriany Kategória:Rytieri veľkokríža Radu za zásluhy Talianskej republiky Kategória:Osobnosti USA talianskeho pôvodu Kategória:Osobnosti z Ohia