Mesačník svietivý () je veľká morská ryba, ktorá ma sploštené a oválne telo. Zriedkavo môže jeho váha presahovať cez dve tony a patrí medzi najťažšie kostnaté ryby na svete.

Rozšírenie Obýva Indický, Atlantický a Tichý oceán. Uprednostňujú hlavne otvorené moria, nezriedka sú však pozorovaní aj pri koralových útesoch alebo chaluhových lesoch, kde vyhľadávajú pozornosť menších rybiek, ktoré ich zbavujú parazitov.

Opis Mesačník svietivý má sploštené a oválne telo. Chrbtová a análna plutva je dlhá smerujúca kolmo k telu. Má ešte okrúhle prsné plutvy, ktoré sú však drobné oproti chrbtovej a análnej plutve. Namiesto chvostovej plutvy má zvlnený pás kože, tzv. clavus, ktorý uzatvára telo s tupým koncom a siaha od chrbtovej plutvy po análnu plutvu. Ústa a oči sú oproti telu malé. Ich koža môže byť hrubá až 7 cm a nie je pokrytá šupinami, ale hlienom. Nemá plynový mechúr ani postrannú čiaru.

Väčšinou vážia asi 250 až 1000 kg, ale zriedkavo môže jeho váha presahovať cez dve tony. Dlho sa myslelo že je najväčšia a najťažšia kostnatá ryba na svete, mesačníka svietivého však prekonal blízko príbuzný mesačník Mola alexandrini.

Spôsob života Zväčša žije samotársky život, hoci zriedkavo môžu žiť v pároch. Aj napriek svojmu nemotorne vyzerajúcemu telu sú to veľmi dobrí plavci, a bežne sa pohybujú rýchlosťou okolo 0,40,7 m/s. Je to tiež čiastočne migrujúci druh. Časť mesačníkov sa presúva na zimu do teplejších vôd, zatiaľ čo v lete sa presúvajú do chladnejších vôd.

Priplávanie k hladine Mesačníky svietivé možno často pozorovať tesne pri hladine, ako sa natáčajú bokom k hladine a vystrkujú nad vodu svoju chrbtovú plutvu. Existuje niekoľko teórií pre toto správanie. Jedna z nich hovorí že sa tým zbavuje parazitov, ktorými môžu byť hojne posiati. Je možné, že mesačník pripláva k hladine, aby ho našli morské vtáky (napr. albatros) a menšie rybky (tzv. čističe), aby sa zbavil týchto vonkajších parazitov.

Iná teória tvrdí že to robí kvôli tepelnej výmene po lovoch v hlbokých vodách.

Potrava Kedysi sa predpokladalo, že strava slnečníkov svietivých pozostáva najmä z rôznych medúz a iného želatínového zooplanktónu. Obsah žalúdkov preparovaných jedincov však odhalil, že mesačníky svietivé sú v skutočnosti všeobecné predátory, ktoré jedia hlavne malé ryby, larvy rýb, kôrovce, mäkkýše a iné mäkkotelové bezstavovce, pričom medúzy tvoria asi len 15 % ich potravy. Živia sa teda na všetkých úrovniach mora vrátane morského dna.

Rozmnožovanie a životný cyklus O rozmnožovacom kolobehu nie je toho príliš známe. K oplodneniu vajíčok dochádza externe, samica vypustí do vodného prostredia svoje vajíčka a samec vypustí spermie. Samica môže naklásť naraz až 800 miliónov ikier, čo je najväčšia znáška spomedzi rýb. Vajíčka však majú priemer iba 0,13 mm. Larvy sú pri vyliahnutí dlhé dve a pol milimetra. Mesačník svietivý prechádza dvoma vývojovými larválnymi štádiami. V prvom štádiu larvy majú dlhé ostne ktoré ich chránia pred predátormi. Tieto ostne však časom stratia a zostávajú im len ako kostné zvyšky v koži. V druhom štádiu nastáva extrémny rast.

Galéria

Referencie

Iné projekty

Zdroje

Kategória:Mesačníkovité Kategória:Zraniteľné druhy