náhľad|Hrob Frédérica Rossifa na cintoríne Montparnasse, divízia 8.
Frédéric Rossif (* 16. február 1922, Cetinje – † 18. apríl 1990, Paríž) bol francúzsky režisér a dokumentarista. Pôvodom juhoslovanský režisér neskôr pôsobiaci vo Francúzsku, získal v roku 1947 francúzske štátne občianstvo. Bol špecialistom na prírodovedné dokumenty, ktoré natočil počas 60., 70. a 80. rokov. Pôsobil aj ako riaditeľ francúzskej TV (od roku 1952) a riaditeľ tamojšej filmovej sekcie (19631969), vytvoril stovky populárnych programov. Rossifov prvý celovečerný film Le temps du ghetto (1961) bol inšpirovaný televíznym seriálom Le magasin du temps passé. Postupom času nakrútil filmár snímky, vrátane Mourir à Madrid (1963), Zvieratá (1964), La révolution d'Octobre (1967), La fête sauvage (1976), Sauvage et Beau (1984), Le coeur musicien (1987).
Životopis Frédéric Rossif, pôvodom z Juhoslávie, študoval v Ríme a v roku 1945 sa presťahoval do Paríža. Pracoval v Cinémathèque Française a neskôr v roku 1952 v ORTF. Ako televízny producent a režisér vytvoril množstvo programov, vrátane Cinq Colonnes à la Une a La Vie des animaux. Jeho vkus pre divokú prírodu sa potvrdil, keď prešiel k réžii celovečerných dokumentárnych filmov ako La Fête sauvage a Sauvage et Beau, zameraných na zvieratá. Ako veľký špecialista na tvorbu filmov s využitím archívnych záberov, sa po niekoľkých krátkometrážnych dielach rozhodol vyrozprávať príbeh varšavského geta, vo svojom prvom celovečernom filme Varšavské ghetto (1961). Okrem prírody sa dokumentarista zaujíma o súčasné dejiny (Mourir à Madrid (1963), Un mur à Jérusalem (1968)), vytvoril aj dokumenty o umelcoch (Pablo Picasso peintre (1980), Georges Braque ou Le Temps différent (1974)) a dokonca aj fikciu (Aussi loin que l'amour (1971)). Kariéra Frédérica Rossifa je tiež poznačená jeho opakovanou spoluprácou s renomovanými skladateľmi, najprv Mauriceom Jarrom a potom Papathanassiouom Vangelisom, najmä na filme De Nuremberg à Nuremberg (1989). Tento film, natočený rok pred režisérovou smrťou, sleduje históriu nacistického Nemecka od roku 1935, dátumu veľkých zhromaždení hitlerovských fanatikov v Norimbergu, až po kapituláciu a historický proces, ktorý sa konal v tom istom meste. Frédéric Rossif zomrel v roku 1990 v Paríži, kde je aj pochovaný.
Ocenenia
Academy Awards 1966: nominácia za najlepší dokumentárny film Mourir à Madrid
Berlínsky medzinárodný filmový festival 1968: cena za najlepší krátkometrážny dokumentárny film Portrét: Orson Welles
BAFTA 1968: cena za najlepší dokumentárny film Mourir à Madrid
Filmografia (výber)
Dokumenty 1959: Imprévisibles nouveautés 1961: Varšavské ghetto 1961: Nos amies les bêtes 1962: De notre temps 1963: Pour l'Espagne ; Mourir à Madrid 1965: Zvieratá 1966: La Cité des hommes 1967: La Révolution d'octobre 1968: Un mur à Jérusalem 1969: Pourquoi l'Amérique ? 1971: Aussi loin que l'amour 1971: Georges Mathieu ou la Fureur d'être 1972: L'Apocalypse des animaux 1975: L'Opéra sauvage 1975: Le Cantique des créatures : Georges Braque ou le Temps différent 1976: La Fête sauvage 1980: Pablo Picasso, peintre 1982: Jacques Brel 1984: Sauvage et Beau 1985: La Mémoire et la Volonté (Gabon) 1986: Le Cœur musicien 1989: De Nuremberg à Nuremberg 1990: Les Sentinelles Oubliées
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy Frédéric Rossif na webe Vangelis
Kategória:Francúzski filmoví režiséri Kategória:Francúzski režiséri dokumentárnych filmov Kategória:Príslušníci francúzskej cudzineckej légie Kategória:Pochovaní na cintoríne Montparnasse