Demokratické vzdelávanie je typ formálneho vzdelávania, ktoré je organizované demokraticky: študenti si môžu samostatne usmerňovať proces učenia a podieľať sa na riadení vzdelávacieho prostredia. Demokratické vzdelávanie je často špecificky emancipatórne, pričom hlasy študentov sú rovnoprávne hlasom učiteľov.
Demokratickú výchovu je potrebné odlišovať od občianskej výchovy. Hoci sa tieto pojmy čiastočne prekrývajú, občianska výchova sa zaoberá štúdiom teoretických, politických a praktických aspektov (demokratického) občianstva, ako aj jeho práv a povinností, zatiaľ čo demokratická výchova predpokladá, že vzdelávacie prostredie je organizované demokraticky.
História náhľad|Niekoľko myšlienok o vzdelávaní, John Locke 1693 História demokratického vzdelávania siaha približne do 17. storočia. Hoci je spájaná s viacerými osobnosťami, neexistuje žiadna kľúčová postava, inštitúcia ani národ, ktorý by vyslovene obhajovali demokratické vzdelávanie.Provenzo, E.F. Jr. (ed) (2008) Encyclopedia of the Social and Cultural Foundations of Education. Thousand Oaks, CA: Sage. p 238.
Teória V roku 1693 John Locke publikoval dielo Some Thoughts Concerning Education (Niekoľko myšlienok o vzdelávaní). Pri opisovaní výučby detí vyhlásil:
Žiadna z vecí, ktoré sa majú naučiť, by pre nich nemala byť bremenom alebo úlohou, ktorú by im bolo treba vnucovať. Čokoľvek, čo je takto navrhnuté, sa stáva otravným; myseľ k tomu začne pociťovať odpor, hoci predtým to bolo niečo príjemné alebo indiferentné. Nechajte dieťa, aby každý deň v určitú hodinu točilo vĺčkom, či má na to chuť alebo nie; nechajte, aby to bolo pre neho povinnosťou, ktorej sa musí venovať toľko a toľko hodín ráno a popoludní, a uvidíte, či sa pri takomto tempe čoskoro neunaví akoukoľvek hrou.Locke, John (1692) Some Thoughts Concerning Education, para 73.1.
Rousseauova kniha s radami o vzdelávaní s názvom Émile bola prvýkrát vydaná v roku 1762. Émile, fiktívny žiak, ktorého autor používa na ilustráciu, sa mal učiť len to, čo považoval za užitočné.Rousseau, Jean-Jacques (1904), Emile ou l'éducation, Garnier Frères, Paris, page 197: ". . si nous trouvons que ce travail n'est bon à rien, nous ne le reprendrons plus." Mal si užívať vyučovanie a naučiť sa spoliehať sa na vlastný úsudok a skúsenosti. „Vychovávateľ nesmie stanovovať pravidlá, žiak ich musí objaviť sám,“Rousseau 1904, page 22 "Il ne doit pas donner des préceptes, il doit les faire trouver." napísal Rousseau a apeloval na to, aby Émila nenútili učiť sa vedu, ale aby mu dali priestor, aby ju objavil sám.Rousseau 1904, page 173: "Qu'il n'apprenne pas la science, qu'il l'invente" Rousseau zastával názor, že nemáme nahrádzať osobné skúsenosti knihami, pretože tie nás nenaučia uvažovať, ale používať uvažovanie druhých; učia nás veriť vo veľa vecí, ale nikdy nič nepoznať.Rousseau 1904, page 121: "Substituer des livres à tout cela, ce n'est pas nous apprendre a nous servir de la raison d'autrui; c'est nous apprendre à beaucoup croire, et à ne jamais rien savoir
John Dewey je považovaný za jedného z najvplyvnejších amerických pedagógov. Zastával sa progresívneho vzdelávania, vzdelávania, ktoré pripravuje na demokraciu. Na Chicagskej univerzite založil laboratórne školy, aby v praxi otestoval a vyhodnotil svoje progresívne vzdelávacie myšlienky.
Jeho názory na školstvo mali vplyv na vznikajúce nové vzdelávacie hnutie. Dewey prisudzoval dôležitosť zavádzaniu demokratických postupov do škôl, ako aj úlohe, ktorú zohrávajú školy v demokratickej spoločnosti pri výchove občanov k podpore zdravej demokracie. Niektoré zo svojich nápadov vyskúšal vo svojej laboratórnej škole v Chicagu.
Prax Laboratórna škola (1896 – 1903), ktorú založil John Dewey, zaviedla demokratické postupy prostredníctvom vysoko participatívneho prístupu k vzdelávaniu. Študenti sa aktívne zapájali do plánovania svojich vzdelávacích aktivít, stanovovania cieľov a hodnotenia vlastného pokroku. Namiesto tradičnej výučby zhora nadol, slúžili učitelia ako sprievodcovia a facilitátori, ktorí povzbudzovali študentov k zapájaniu sa do spoločných projektov a skupinového rozhodovania. Škola organizovala vzdelávanie okolo praktických aktivít, akými boli varenie, stolárstvo a záhradníctvo, čím podporovali spoluprácu a spoločnú zodpovednosť. Pravidelné komunitné stretnutia zapájali študentov do rozhodovania o škole, zatiaľ čo projektové vzdelávanie povzbudzovalo študentov k spolupráci na riešení reálnych problémov. Tento prístup vytvoril miniatúrnu demokratickú komunitu, kde sa študenti neučili len akademické predmety, ale rozvíjali aj demokratické návyky prostredníctvom priamych skúseností so spoločným riešením problémov, spoločným rozhodovaním a spoločenskou zodpovednosťou.
Pedagógovia, politici a aktivisti experimentovali s demokratickým prostredím pre deti v sirotincoch, detských republikách a školách už od vzniku demokratických štátov v modernej dobe.
Detské republiky V minulosti boli vzdelávacie metódy zamerané hlavne na deti z vyšších vrstiev. Pedagógovia ako Léonard Bourdon a William George sa snažili umožniť vzdelávať sa všetkým, najmä nižším triedam. Ich cieľom bolo chrániť a podporovať demokratické a etické hodnoty.
Organizovali deti a mládež v detských domovoch spôsobom, ktorý poznali zo svojich demokratických štátov (Francúzsko po Francúzskej revolúcii a USA). Inými slovami, použili demokratické štruktúry na vytvorenie akejsi malej republiky pre deti a mládež. Zatiaľ čo Bourdonova Societe d’emulation bola kvôli konzervatívnemu reakcionistickému obdobiu rýchlo zrušená, George Junior Republic existuje dodnes (hoci s odlišným konceptom)Dyck, H. David van; Dyck, Roxa van (1983). a začala úspešnú tradíciu demokratického vzdelávania v detských republikách a demokratických školách.
V rámci svojej inštitúcie mali deti z republiky George Junior takmer rovnaké práva ako americkí občania. Volili dve parlamentné komory (teda Snemovňu reprezentantov Spojených štátov a Senát Spojených štátov) a mohli si zarobiť "peniaze" prácou na poliach republiky. Súdy a orgány podobné polícii sa zaoberali problémami medzi „občanmi“, ktorých mohli dokonca poslať do republikovej väznice.
Na základe tohto modelu boli v USA a ďalších krajinách vytvorené stovky juniorských republík. V jednej z týchto odnoží, Fordovej republike, vyvinul Homer Lane vzdelávacím spôsobom podporený a v mnohých ohľadoch miernejší model republiky George Junior. Homer Lane priniesol neskôr túto koncepciu do Anglicka a ovplyvnil A.S. Neilla a jeho Summerhillskú školu.
V roku 1921 bola založená internátna škola Summerhill, ktorá bola prvou školou, v ktorej mali študenti a učitelia rovnaké hlasovacie právo takmer vo všetkých školských záležitostiach.
V roku 1912 založil Janusz Korczak vo Varšave židovský sirotinec Dom Sierot, ktorý fungoval na demokratických princípoch. V roku 1940 bol Dom Sierot nútený presťahovať sa do varšavského geta a v roku 1942 Korczak sprevádzal všetkých svojich zverencov do plynových komôr vyhladzovacieho tábora Treblinka.Korczak, Janusz (1991), Von Kindern und anderen Vorbildern, Güterslohe Verlagshaus (translated from the Polish), page 78.Korczak, Janusz (1979) Von Kindern und anderen Vorbildern, Güterslohe Verlagshaus, pages 82–83.
Korczak vydal mnoho kníh a vysielal rozhlasovú reláciu, kde sa rozprával s deťmi. So svojím čiastočne demokraticky riadeným sirotincom Dom Sierot si získal značnú pozornosť tlače. Obhajobou práv detí smerom k demokratickému vzdelávaniu ovplyvnil hnutie za práva detí a verejný pohľad na deti, rodičovstvo a starostlivosť o deti.
Alternatívne slobodné školy Definícia a rozsah škôl, ktoré sa samy klasifikujú ako „slobodné“ a s nimi spojené hnutie neboli nikdy jasne definované. Z toho dôvodu existovali medzi školami veľké rozdiely.
Lev Tolstoj, ako anarchista, zdôrazňoval slobodu a posilnenie postavenia nižších vrstiev prostredníctvom vzdelania a skúseností so sebaorganizáciou a slobodou v škole. Prvou alternatívnou slobodnou školou v histórii bola, s najväčšou pravdepodobnosťou, jeho škola pre roľnícke deti v Jasnej Poľane (Rusko).
Prvá vlna progresívneho vzdelávacieho hnutia – čiastočne ovplyvnená skoršími vzdelávacími experimentmi a politickými filozofiami, napr. od Jeana Jacquesa Rousseaua a Pestalozziho – vytvorila na začiatku 20. storočia rôzne koncepty a školy, v ktorých mali študenti výrazne väčšiu autonómiu vo vzdelávaní a každodennom živote, ako v tradičných školách. Niektoré z týchto škôl umožňovali deťom, aby sa spolupodieľali na rozhodovacom procese.
V roku 1926 založili Kees a Beatrice Boekeovci v holandskom Bilthovene školu Werkplaats Kindergemeenschap. Jej koncept je založený na kvakerskom princípe konsenzuálneho rozhodovania, čo znamená, že deti a učitelia majú rovnaké slovo vo väčšine záležitostí týkajúcich sa každodenného života školy. Študent Werkplaats, Gerard Endenburg, ďalej rozvinul kultúru konsenzu a vytvoril model sociokracie, ktorý bol neskôr implementovaný v tzv. sociokratických školách, prevažne v Holandsku.
Na anarchistických hodnotách bola Franciscom Ferrerom založená Barcelonská moderná škola. Slúžila ako vzor pre najmenej 100 anarchistických slobodných škôl po celom svete. Väčšina z nich sídlila v Španielsku, Latinskej Amerike a USA. Hoci boli mnohé z nich zatvorené – v Španielsku kvôli porážke španielskych anarchistov v španielskej občianskej vojne a v USA z iných dôvodov – niektorí z ich študentov pomohli v 60. rokoch 20. storočia založiť alternatívne školy v USA počas hnutia Free School Movement. Francisco Ferrer ovplyvnil dodnes existujúcu školu Paideia v Meride (Španielsko). Paideia je anarchistická škola, ktorá podporuje slobodu študentov, umožňuje triedam samým rozhodovať o tom, čo sa chcú učiť a študentom podieľať sa na tvorbe pravidiel.
V 60. rokoch 20. storočia sa hnutie bezplatných škôl začalo rozširovať. Inšpiráciou mu boli publikácie A. S. Neilla o jeho škole Summerhill, publikácie Georga Dennisona o progresívnej škole First Street School a všeobecnou progresívnou klímou 70. rokov. Toto hnutie bolo do značnej miery potlačené konzervatívnym obdobím 80. rokov. náhľad|Hlavná budova školy Summerhill Hoci väčšina alternatívnych slobodných škôl by sa na základe definície tohto pojmu nedala označiť ako demokratická škola, mnoho z nich podporuje demokratickú účasť študentov na procese vzdelávania a riadení školy. Ďalšími vplyvnými demokratickými školami sú Sudbury Valley School s mnohými odnožami Sudbury Schools a Hadera Democratic School, ktorá bola prvou školou, ktorá používala pojem „demokratická škola“.
Demokratická škola Demokratické školy sú oveľa viac vymedzeným typom alternatívnych slobodných škôl. Spájajú radikálnu slobodu vzdelávania sa s (takmer) rovnakou účasťou učiteľov a žiakov na všetkých činnostiach každodenného školského života.
Učenie sa v pracovnom prostredí
Agilné učenie sa vo všeobecnosti vzťahuje na prenos agilných metód projektovej práce (vychádzajúcich z Agilného manifestu 2001) do procesov učenia. Používa sa najmä v pracovnom kontexte. Pochádza z vývoja softvéru, ale používa sa aj v univerzitnom a školskom kontexte (tzv. Agilné vzdelávacie centrum). Organizačné hierarchie (na rozdiel od hierarchií znalostí) sú implementované vo veľmi malej miere alebo vôbec neexistujú a rozhodnutia v rámci vzdelávania sa často prijímajú kolektívne pomocou metódy súhlasu.
Unschooling
V súčasnosti je v západnom svete len malá časť detí vzdelávaná doma. Zo západných krajín má pravdepodobne najvyšší podiel domácich žiakov USA. Výskumník Peter Gray odhaduje, že približne 10 % takzvaných „unschoolerov“ sú študenti, ktorí si môžu slobodne vybrať, ako a čo sa chcú učiť a ktorí si organizujú svoj život a proces učenia s rodinou a/alebo inými unschoolermi na základe demokratických princípov.
Univerzity a programy vzdelávania dospelých