Hobart Amory Hare Baker, prezývaný Hobey (* 15. január 1892, Bala Cynwyd, Pensylvánia, USA – † 21. december 1918, Toul, Francúzsko), bol americký športovec, bankár a stíhací pilot. Je považovaný za priekopníka a prvú veľkú hviezdu ľadového hokeja z USA, o jeho služby mal záujem klub Montreal Canadiens, ale v NHL nikdy nenastúpil, pretože vtedajšie spoločenské konvencie neumožňovali členom prominentných rodín, aby si zarábali na živobytie hraním športu.
Počas prvej svetovej vojny dobrovoľne narukoval do americkej armády, stal sa pilotom a neskôr sa vypracoval na veliteľa svojej letky. Pre svoj dobrodružný život sa tešil veľkej popularite, medzi jeho najväčších obdivovateľov patril spisovateľ Francis Scott Fitzgerald, ktorý po ňom pomenoval hlavného hrdinu a zároveň mu poslúžil ako predloha pre vedľajšiu postavu v románe Táto strana raja. Zahynul za nejasných okolností počas testovacieho letu.
Patril medzi prvých deväť hokejistov, ktorých uviedli do siene slávy ľadového hokeja pri jej otvorení v roku 1945. Okrem toho je aj členom siene slávy amerického futbalu. V univerzitnej hokejovej lige nesie jeho meno trofej, ktorá sa každoročne udeľuje najlepšiemu hráčovi.
Detstvo náhľad|Hobey Baker ako žiak St. Paul's School Hobey Baker sa narodil v komúne Bala Cynwyd v Pensylvánii. Pochádzal z prominentnej rodiny, jeho otec bol prosperujúcim čalúnnikom, matka bola známa vo vyšších spoločenských kruhoch. Jeho predkovia patrili k najbohatším v celej Pensylvánii. Krstné meno dostal podľa svojho strýka, ktorý bol riaditeľom nemocnice vo Philadelphii a osobne asistoval pri jeho pôrode.
Keď mal jedenásť rokov, rodičia ho spolu s o rok starším bratom Thorntonom poslali na internátnu školu St. Paul's School v New Hampshire. Tam sa prvýkrát začal venovať ľadovému hokeju. K športu ho priviedol Malcolm Gordon, jeden z prvých propagátorov hokeja v USA. Baker si šport okamžite zamiloval. Zvykol sa po nociach vytrácať z internátnej izby a korčuľovať na zamrznutých rybníkoch, kde si trénoval miešanie s pukom tak, aby sa naň nemusel pozerať. Školské hokejové mužstvo sa zaradilo medzi tie najlepšie v krajine a dokonca zvyklo porážať aj univerzitné výbery. Baker bol spolužiakmi považovaný za najlepšieho hráča tímu a to nielen v ľadovom hokeji, ale aj americkom futbale, bejzbale, tenise, plávaní a atletike. Oplýval natoľko výnimočným športovým nadaním, že keď prvýkrát stál na kolieskových korčuliach, už po niekoľkých minútach dokázal predvádzať triky na jednej nohe. Raz sa zúčastnil cezpoľného behu a hoci sa na preteky nepripravoval, vyhral ich. Jeho bratranec o ňom raz povedal, že pláva, akoby mal v sebe zabudovaný motor.
Okrem športu sa mu darilo aj pri štúdiu. Radil sa medzi žiakov s najlepším priemerom, ale nástup na univerzitu musel odložiť. Jeho otec prišiel o väčšinu majetku vo finančnej kríze 1907 a mohol si dovoliť poslať na vysokú školu iba jedného syna. Starší brat Thornton rozhodol, že na vysokú školu by mal nastúpiť talentovaný Hobey, ktorý mu jeho obetu do smrti nezabudol. Vďaka dosiahnutým športovým úspechom opúšťal St. Paul's School ako jeden z najobľúbenejších žiakov.
Štúdium na Princetone V roku 1910 nastúpil na Princeton University. Býval v kampuse spolu so šiestimi spoluhráčmi z internátnej školy a v prvom ročníku sa zapísal do hokejového, bejzbalového a futbalového tímu. V jednom z prvých zápasov za mužstvo amerického futbalu skóroval rozhodujúci touchdown pri výhre na rivalskou Yalovou univerzitou. Heroický výkon mu okamžite vyniesol popularitu na univerzite a pozornosť pútal aj svojím zovňajškom. Odmietal hrať v prilbe, a preto sa o ňom v novinách písalo ako o „Blonďavom Adonisovi amerického futbalu“. O rok neskôr pomohol tímu vyhrať ligový titul, pričom v priebehu sezóny ustanovil niekoľko rekordov. Niektoré sú dodnes platné. náhľad|387x387bod|Hobey Baker ako hráč univerzitného tímu (1911) Darilo sa mu aj v ľadovom hokeji. Ako tretiak vyhral s univerzitou národné majstrovstvá a odhaduje sa, že za tri ročníky strávené na Princetone strelil vyše 120 gólov a získal cez 100 asistencií. V priemere tak zbieral tri góly a tri asistencie na zápas. Ako hokejista pútal pozornosť nielen svojím talentom, ale aj džentlmenským vystupovaním. Za tri sezóny sa nechal vylúčiť len jediný raz a po každom zápase mal vo zvyku navštevovať šatňu súpera, aby si potriasol rukou s každým protihráčom.
Začiatkom roku 1914 zdarne ukončil štúdiá. Promoval z histórie, politológie a ekonómie. Patril medzi študentov s najvyšším priemerom. Menovali ho najlepším hráčom amerického futbalu, ľadového hokeja a študentom, ktorý sa najväčšou mierou podieľal na šírení dobrého mena školy.
Postgraduálne roky Baker strávil leto po promóciách na cestách po Európe. Pracoval ako korešpondent pre New York Times a písal o rôznych športových podujatiach. Po návrate do Spojených štátov si skrze priateľov z Princetonu našiel prácu v banke J. P. Morgan. V novom zamestnaní sa spriatelil s Percym Pyneom, bohatým a vplyvným finančníkom, u ktorého žil dva roky na Manhattane. Cez neho sa zoznámil s Jeanne Scottovou, zámožnou ženou z vyšších spoločenských kruhov. Spriatelili sa.
Tou dobou Bakerov spoločenský život prekvital, ale inak sa trápil. Práca v kancelárii ho nudila. Bol uzavretej povahy a prekážalo mu, keď za ním kolegovia vodili dôležitých klientov, ktorí si ho pamätali ako hviezdneho športovca a boli naňho zvedaví. Aby zahnal pocit prázdnoty, utiekal sa k športu.
Cez jeho priateľa Pynea sa dostal k pólu a automobilovým pretekom. V oboch športoch sa veľmi rýchlo zdokonalil. Taktiež sa vrátil k ľadovému hokeju, stal sa hráčom amatérskeho tímu St. Nicholas Club z New Yorku. Zhodou okolností, jeho nový hokejový klub hrával svoje zápasy na rovnakom klzisku ako Princetonská univerzita. Nad štadiónom preto často visel pútač hlásajúci, že „Dnes večer bude hrať Hobey Baker“. Avšak Bakerovi toľká pozornosť nevyhovovala. Zašiel preto za správcom ľadovej plochy a požiadal ho, aby nápis strhol. Jednému novinárovi sa neskôr priznal, že by bol najradšej, keby sa o ňom nebolo nikdy písalo. náhľad|Jeanne Scottová, priateľka Hobeyho Bakera Za dva roky ako hráč St. Nicholas sa vyprofiloval na najlepšieho hokejistu amatérskej ligy. Mužstvo Montreal Canadiens mu ponúklo zmluvu na tri sezóny, ale Baker odmietol, pretože vtedajšie spoločenské konvencie zakazovali ľuďom z vyšších spoločenských kruhov venovať sa športu za peniaze.
Svoj posledný hokejový zápas odohral 24. marca 1917. V exhibičnom zápase viedol ako kapitán hviezdny výber amatérskych hráčov z Philadelphie proti tímu z Pittsburghu. Zápas sa skončil výhrou Philadelphie 3:2 a Baker strelil hetrik.
Prvá svetová vojna náhľad|Hobey Baker počas bojov prvej svetovej vojny V roku 1916 sa začal venovať letectvu v civilnom leteckom zbore. Výcvik prebiehal na ostrove Governors Island, kúsok od pobrežia Manhattanu. Baker najčastejšie lietal neskoro poobede, keď mu skončila zmena v banke. Letectvo si obľúbil rovnako ako šport, ba dokonca ho považoval za zmysluplnejšie. V novembri toho istého roka vykonal prelet nad futbalovým štadiónom pred zápasom Princetonovej a Yalovej univerzity. Divákov zabával akrobatickými kúskami a predstavenie ukončil pristátím uprostred hracej plochy.
Vstup Spojených štátov do prvej svetovej vojny privítal s oduševnením. Dobrovoľne narukoval do armády, čo ho po rokoch pretrpených v kancelárii naplnilo novou životnou silou. Bol jedným z prvých Američanov vyslaných do Európy. Túžil sa čo najskôr zapojiť do bojov, ale kvôli zložitej francúzskej byrokracií a nedostatku lietadiel zostal mimo frontov niekoľko mesiacov. Počas tohto obdobia absolvoval doplnkový letecký kurz v Anglicku a po návrate do Francúzska ho poverili úlohou vycvičiť budúcich amerických pilotov. Žil v Paríži, kde trávil veľa času so svojou priateľkou Jeanne Scottovou, ktorá narukovala ako zdravotná sestra do miestnej nemocnice.
Bakera vyslali na front až v apríli 1918. Prvý zostrel si pripísal už o pár týždňov neskôr a v liste rodičom ho opísal ako „najväčšie vzrušenie svojho života“. Zároveň ho prirovnal k pocitu, ktorý cítil pred dôležitými hokejovými a futbalovými zápasmi. Za zostrel mu francúzska vláda udelila ocenenie Croix de Guerre. V lete sa dočkal povýšenia na veliteľa letky a koncom októbra ho vyznamenali na kapitána.
Kvôli pretrvávajúcemu nedostatku lietadiel sa nezapojil do záverečných bojov prvej svetovej vojny. V tom čase sa zasnúbil so Scottovou a o pripravovanom sobáši sa písalo v americkej tlači. Avšak Baker mal pochybnosti ohľadom svadby, pretože Scottová pochádzala zo zámožnejšej a prestížnejšej rodiny. Krátko po uzatvorení prímeria preto došlo k zrušeniu zásnub.
Smrť Koniec vojny ako aj rozpad vzťahu sa podpísal na Bakerovom psychickom zdraví. Začal trpieť depresiami. Chýbala mu snúbenica, ako aj vzrušenie z frontu a priam sa desil návratu do civilného zamestnania v kancelárii. Zažiadal si preto o predĺženie pobytu vo Francúzsku, ktoré mu ale zamietli.
Dvadsiateho prvého decembra mu telegrafom doručili príkaz, aby sa vrátil do Spojených štátov. Po prečítaní správy sa vybral do hangáru svojej letky. Mal v úmysle vykonať testovací let nedávno opraveného lietadla. Ostatní piloti ho odhovárali, že za daných poveternostných podmienok je let nebezpečný, ale Baker ich odbil so slovami, že je veliteľ, a teda je to jeho povinnosť.
Vzlietol za hustého dažďa, ale už po niekoľkých sekundách vo vzduchu lietadlu zlyhal motor. Stroj sa zrútil k zemi a to aj napriek skutočnosti, že Baker mal bohaté skúsenosti s núdzovým pristávaním. Pretože lietadlo havarovalo len niekoľko sto metrov od hangáru, ostatní piloti rýchlo vyslobodili z horiaceho vraku Bakera, ktorý ale pri prevoze do nemocnice skonal. Vo vrecku bundy mu našli príkaz k návratu do Spojených štátov. Pochovaný je v rodnej komúne v Pensylvánii.
Čoskoro sa začali šíriť špekulácie, že havaroval zámerne. Aj mnoho jeho blízkych zastávalo názor, že spáchal samovraždu. Vedelo sa, že trpel depresiami kvôli rozchodu so Scottovou. Boli známe aj jeho stavy úzkosti z neodvratného návratu do kancelárie, ako aj nemožnosti venovať sa ľadovému hokeju profesionálne. Dokonca samotný Baker sa krátko pred smrťou vyjadril, že sa cíti, akoby sa jeho život skončil. Avšak oficiálne vyšetrovanie Bakerovej smrti sa uzavrelo ako nehoda.
Pamiatka náhľad|Pomník Hobeyho Bakera v Bala Cynwyd Baker je dnes považovaný za prvého hviezdneho hokejistu z USA. Patril medzi prvých deväť hráčov, ktorých uviedli do Siene slávy pri jej otvorení v roku 1945. Liga NHL mu posmrtne udelila cenu Lestera Patricka za jeho zásluhy v propagácii športu.
Univerzitná hokejová liga NCAA zaviedla cenu Hobeyho Bakera, ktorá sa každoročne udeľuje najlepšiemu hráčovi. Bakerovo meno nesie aj zimný štadión, na ktorom hrá domáce zápasy Princetonská univerzita.
Baker bol inšpiráciou niekoľkých literárnych diel. Predovšetkým ovplyvnil tvorbu Francisa Scotta Fitzgeralda, ktorý bol jeho veľkým obdivovateľom, hoci sa počas štúdií na Princetone dali do rečí jediný raz. Hlavný hrdina románu Táto strana raja sa volá Amory podľa Bakerovho stredného mena a vedľajšia postava Allenbyho by mala byť priamym stelesnením Bakera. V románe Veľký Gatsby je vedľajšia postava Jordan Bakerová nositeľkou jeho priezviska.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Osobnosti z Pensylvánie Kategória:Hokejisti USA Kategória:Členovia Hokejovej siene slávy Kategória:Absolventi Princeton University Kategória:Osobnosti prvej svetovej vojny Kategória:Obete leteckých nehôd