Obliehanie Nových Zámkov roku 1685 bolo ozbrojené stretnutie v dňoch 7. júla až 19. augusta roku 1685 v okolí pevnosti Nové Zámky (vtedy Érsekújvár), počas ktorého Habsburské cisárske oddiely pod velením maršala Aenea Sylvia de Capraru prinútili osmanskú posádku ku kapitulácii. Armády osmanských Turkov boli po tomto vojnovom strete zatlačené smerom hlboko na juh, pričom sa zdalo, že ich definitívna porážka je otázkou skutočne krátkeho času.
Predohra Na jar roku 1684 došlo k vytvoreniu protitureckej vojenskej koalície pod názvom Svätá liga. Stalo sa tak vďaka protektorstvu pápeža Inocenta XI. ale aj cisára Leopolda I. Pridali sa diplomacie Republiky oboch národov, Španielskeho impéria, Benátskej republiky, Toskánska ale aj Malty. Po kratšom čase sa do tejto koalície začlenili vojská Ruského cárstva. Určil sa vojenský plán pre vojenské ťaženie na rok 1684, podľa ktorého sa kresťanské vojská rozčlenili do štyroch sledov. Hlavný a najsilnejší vojenský sled v sile takmer 40 000 cisárskych ozbrojencov proti Osmanskej ríši viedol maršal Karol V. Lotrinský. Jeho armáde sa podarilo pohnúť smerom do Budína a začiatkom júna roku 1684 obsadiť pevnosť Vyšehrad.
Dňa 14. júla roku 1684 sa cisárske vojská pod velením Karola V. Lotrinského dostali pod hradby Budína. Po relatívne kratšom čase, presnejšie dňa 25. septembra toho istého roku však prerazili osmanské oddiely prstenec, ktorý obkľučoval hrad. Medzitým sa bavorské oddiely dostali až do hradu, lenže po drvivom boji skončili ako vytlačení. Dlhé a náročné vojenské obliehanie ale aj rozdielne názory taktík a stratégie Dvorskej vojnovej rady viedli k tomu, že po takmer štyroch mesiacoch bojov bolo obliehanie Budína napokon prerušené. Práve po tomto fiasku sa pozornosť velenia cisárskych vojsk obrátila smerom k Novým Zámkom.
Budovanie bojiska a prológ útoku Začiatkom júla roku 1685 začala cisárska armáda v sile 43 000 vojakov na čele s vojvodom Karolom V. Lotrinským viesť obliehanie Nových Zámkov. Onedlho sa vojsko rozrástlo vďaka príchodu bavorských a lüneburských posíl. Jazdectvo mal pod dohľadom poľný maršal menom Aeneas de Caprara. Cisársku pechotu viedol poľný maršal Georg Waldeck.
Dobýjanie pevnosti Nové Zámky sa začalo z dvoch strán naraz a to jednak zo severu ale aj západu. Došlo k budovaniu okopov, na ktoré boli napojené približovacie zákopy. Zároveň sa úspešne vybudovali obliehacie zariadenia. Po tomto kroku došlo k prvému ostreľovaniu hradieb pevnosti. Obliehacie práce boli občas prerušované menšími potýčkami najmä medzi husármi a sipáhiami z obidvoch strán. V polovici júla roku 1685 sa podarilo cisárskym obliehateľom priblížiť až smerom k múrom natoľko, že došlo k budovaniu tretej línie s novými delostreleckými postaveniami. Cisárski vojaci sa sústredili streľbou v prvom rade na Českú a Ernestovu baštu, kde sa objavili trhliny. Súbežne s ostreľovaním sa vytvárali pokusy pre odvodnenie hradnej priekopy pomocou zeminy ale aj raždia to pre úspešný útok cisárskej vojenskej pechoty. Práce pokračovali napriek tomu, že sa cisársky vojenský štáb dozvedel o vyslaní vojenskej posily pre janičiarov v pevnosti.
Rozdelenie síl Po krátkom čase sa však objavila zvesť o príchode osmanskej armády smerom k Ostrihomu. Dobytie Ostrihomu Turkami ohrozilo akcie okolo Nových Zámkov ale aj ďalšie vojenské operácie v tejto časti Uhorska. Karol V. Lotrinský sa na príkaz Dvorskej vojnovej rady vo Viedni presunul so svojimi oddielmi smerom k Ostrihomu. Obliehanie pevnosti Nové Zámky tak ostalo v rukách maršalovi Caprarovi.
Konečný útok a epilóg boja Po odchode veľkej časti vojsk smerom k Ostrihomu pokračoval cisársky maršal de Caprara na čele vojska v sile 16 000 mužov v obliehaní pevnosti. Vydal rozkaz, podľa ktorého sa zabezpečili brody na rieke Nitra, dôsledkom čoho by turecká posádka mala znemožnené dostať posily a zásoby. Zároveň jeho vojaci dokončili priekopy smerom k múrom pevnosti. Dňa 15. augusta roku 1685 začali cisárske vojská so 43 delami a 10 mažiarmi ostreľovať hradby pevnosti. 18. august mal byť deň generálneho útoku, ktorý sa však odložil pre daždivé počasie. Rozhodujúci úder prišiel dňa 19. augusta 1685, pričom kresťanské vojská zaútočili v dvoch kolónach a sile 3 000 mužov. Osmanská posádka po dvojhodinovom boji vyvesila biele zástavy. Sám veliteľ janičiarov podľahol zraneniu. Podľa určitých prameňov zostalo nažive okrem žien a detí iba 200 mužov z pevnosti. V čase približne 10. hodiny prikázal cisársky maršal Aeneas Sylvius de Caprara vyslať posla smerom do Viedne so správou o vojenskom víťazstve.
Dôsledky Víťazstvo cisárskej armády pod hradbami pevnosti Nové Zámky znamenalo koniec panstva Osmanskej ríše na území terajšieho Slovenska. Rad vojenských triumfov cisárskej armády na bojovom poli naznačoval, že vojenská moc Osmanskej ríše bola vo veľkej kríze. Na druhej strane však išlo o skutočnosť, podľa ktorej bolo zrejmé, že vojenské vypudenie osmanských Turkov z územia Uhorska znamenalo daň veľa obetí.
Referencie
Literatúra
Pozri aj Veľká turecká vojna (1683 až 1699) Karol V. Lotrinský Zoznam vojenských bitiek osmansko-habsburských vojen
Iné projekty
Kategória:Bitky v Uhorsku Kategória:Bitky na Slovensku Kategória:Bitky protitureckých vojen Kategória:Nové Zámky Kategória:Okres Nové Zámky Kategória:Bitky v 1685 Kategória:Bitky Osmansko-habsburských vojen Kategória:Obliehania