Ladislav Očkaj (, * 1680, Očkov† 3. január 1710, Nové Zámky) bol uhorský veliteľ povstaleckých vojsk šarišského župana a sedmohradského kniežaťa Františka II. Rákociho. Pre jeho rýchly postup vo velení vojska ale aj odvážne prepady a útoky prezývaný „Rákociho blesk“. Kronikári nazvali tohto kuruckého bojovníka ako prelietavý búrlivák, keďže až šesť ráz prechádzal z jedného vojska do druhého. Slúžil jednak v osmanskej ale aj francúzskej armáde. Tri razy bol v cisárskom vojsku a napokon od roku 1705 až do svojho skonu roku 1710 slúžil ako kurucký veliteľ.

Pôvod a prvé roky v armáde Ladislav Očkaj prišiel na svet roku 1680 v Očkove (dnes okres Nové Mesto nad Váhom). Pochádzal zo zemianskeho rodu. Bol vychovávaný v kláštore. Odtiaľ sa však pre dobrodružnú povahu rozhodol ujsť, aby mohol nájsť uplatnenie v armáde. Zúčastnil sa bojov proti vojskám osmanských Turkov. Po čase však pri hádke zabil svojho priateľa. Z obavy pred krutým trestom ušiel a pridal sa k janičiarom. Prestúpil dokonca na moslimskú vieru. Následne však po zásahu svojej rodiny prešiel späť na stranu cisárskych armád a zúčastnil sa taktiež vojny o španielske dedičstvo. Po tomto kroku však dezertoval a pridal sa k francúzskym oddielom. Práve tam sa dočkal hodnosti poručíka husárskeho pluku. Náročná služba sa mu však sprotivila. Práve preto sa rozhodol vrátiť domov, kde po udelení milosti dostal za úlohu verbovať vojakov z kruhov vojenských dezertérov. Po čase sa ako veliteľ niekoľkých sto zverbovancov dostal do povstaleckého vojska Františka II. Rákociho, kde začal svoju kariéru.

Dobýjanie pevností V prvých rokoch protihabsburského stavovského povstania Františka II. Rákociho sa Očkaj vyznamenal v bojoch proti prívržencom rodu Habsburgovcov na brehoch rieky Tisa ako veliteľ ľahkej jazdy. Práve za úspešné prekročenie rieky Tisa, čo pomohlo Rákocimu, bol vymenovaný do hodnosti plukovníka. V druhej polovici augusta roku 1703 bol vyslaný na priamy príkaz Františka II. Rákociho na územie dnešného Slovenska ako veliteľ kuruckého jazdectva. Jeho kuruckí vojaci po ceste smerom na západ postupne obsadili Muráň, Krásnu Hôrku ale aj Hajnáčku, Ónod, pričom dostali pod kontrolu taktiež Rimavskú Sobotu, Fiľakovo a Lučenec. Povstalcom podľahla taktiež Krupina.

V septembri roku 1703 sa mu podarilo vďaka ľsti dobyť taktiež Levice, kam jeho vojaci prenikli preoblečení za cisárskych vojakov.

Koncom roka 1703 a zároveň začiatkom roka 1704 viedol ľahké jazdectvo, ktoré podnikalo pustošivé vpády na Morave a v Rakúsku. V apríli roku 1704 zastavil ustupujúcich kurucov na území Žitného ostrova. V máji roku 1704 mal hlavný podiel na vojenskom víťazstve kurucov v bitke pri Smoleniciach.

Naopak v decembri roku 1704 utrpeli kurucké oddiely zdrvujúcu porážku v bitke pri Trnave. Napriek zlyhaniu kuruckých vojsk však možno badať Očkajove úspechy. Viedol jazdectvo na ľavom krídle bojovej zostavy. Následne svojím útokom prelomil obrannú líniu poľného maršala Sigberta Heistera na pravom krídle a zneškodnil postavenie cisárskeho delostrelectva.

Povýšenie Vo februári roku 1705 velil Očkaj kuruckým oddielom na slovensko-moravskom pomedzí. Jeho oddiely vpadli dokonca až hlbšie do územia Moravy. V auguste bol vďaka Františkovi II. Rákocimu vymenovaný do hodnosti brigadiera. Išlo o najnižšiu generálsku hodnosť prevzatú z francúzskej armády (v súčasnosti ekvivalent hodnosti brigádny generál). Mal za úlohu odpútať pozornosť od hlavných kuruckých síl, ktoré smerovali k Leopoldovu, čím mali v pláne vlákať nového cisárskeho generála Ludwiga Herbevilla medzi riekou Váh a Dudváh do pasce. Očkajovi sa podarilo úlohu úspešne splniť.

Následne na čele kuruckého oddielu v sile 4 000 vojakov vpadol do Rakúska, čím zabránil cisárskych oddielom spojiť sa s Herbevillom. Roku 1706 pokračovali jeho kurucké oddiely v plienení na území Moravy. Roku 1707 získal Ladislav Očkaj hrad Beckov. Povstalci pod jeho velením opäť vpadli na územie Moravy. Jeho zásluhy napokon ocenil František II. Rákoci tým, že mu daroval stropkovské panstvo.

Prechod na cisársku stranu Bližšie informácie v hlavnom článku: bitka pri Trenčíne

Dňa 3. augusta roku 1708 sa odohrala vojenská bitka v blízkosti Trenčína medzi kuruckými oddielmi na jednej strane a cisárskymi ozbrojencami pod velením generála Sigberta Heistera na strane druhej. Kuruckí povstalci však boli porazení. Po krátkom čase 28. augusta 1708, prešiel Ladislav Očkaj s celým plukom, ktorému velil na stranu cisárskych oddielov. náhľad|Poprava bývalého kuruckého brigadíra Ladislava Očkaja v Nových Zámkoch na dobovej kresbe. Po prechode na cisársku stranu zhromaždil Očkaj vojakov svojho oddielu pri Preseľanoch v blízkosti Šiah. Tu došlo k obkľúčeniu cisárskymi oddielmi. Ladislav Očkaj bol napokon povýšený do hodnosti generála. Iba malý oddiel kuruckých ozbrojencov pod velením Adama Javorku uspel, keď sa prebil cez obruč zovretia. Sám Javorka prisahal, že nenechá jeho zradu bez odozvy. Cisárska strana však dodržala dohodu s Očkajom a to tým, že získal ďalšie majetky.

Dňa 1. januára roku 1710 bol Ladislav Očkaj zásluhou kuruckého kapitána Adama Javorku zajatý kurucmi. Stalo sa tak na ceste medzi Vrbovým a Očkovom, keď sa Očkaj vracal smerom zo silvestrovskej oslavy.

Vojenský súd v Nových Zámkoch, ktorý hneď zasadol, vyhlásil odsúdenie bývalého kuruckého brigadíra Ladislava Očkaja na trest smrti napichnutím na kôl. Bol to druh potupnej a bolestivej popravy pre banditov a zbojníkov. Následne však zasiahol Očkajov brat, ktorý žiadal, aby sa spôsob výkonu trest smrti zmiernil na sťatie. Napokon dňa 3. januára roku 1710 došlo k poprave v Nových Zámkoch. Roku 1993 došlo k odhaleniu miesta jeho popravy, ktoré je možné vidieť dodnes. náhľad|Pamätník symbolizujúci Popravu Ladislava Očkaja z januára roku 1710 v Nových Zámkoch. Odkaz v kultúre Kurucký brigadír Ladislav Očkaj bol ako vojenská osobnosť známy vďaka tomu, že niesol v sebe rôzne vlastnosti rozporuplných a krvavých čias. Na jednej strane sa síce ako uznávaný vojak stal postrachom, keďže mu vôbec nerobilo ťažkosti to, že jeho kuruckí ozbrojenci rabujú a pustošia v mestách. Bezpochyby mu však nemožno uprieť to, že sa ukázal ako šikovný vojak a veliteľ jazdectva. Ešte v čase jeho života vznikli dokonca ľudové piesne o jeho hrdinstvách na bojovom poli či zradách.

Referencie

Literatúra DANGL, Vojtech; SEGEŠ, Vladimír. (2012). Vojvodcovia - 111 vojenských osobností vojenských dejín Slovenska. Praha: Ottovo nakladatelství, s.r.o. ISBN 978-80-7360-986-3. SEGEŠ, Vladimír et al. (2015). Vojenské dejiny Slovenska a Slovákov. Praha: Ottovo nakladatelství, s.r.o. ISBN 978-80-7451-469-2. SEGEŠ, Vladimír et al. (2020). Encyklopédia vojen - Od najstarších čias po súčasnosť. Bratislava: Ikar, a.s. ISBN 978-80-551-5611-8. ŠKUBLA, Pavol. (2014). Hrady, zámky a kaštiele Slovenska. Bratislava: Perfekt, a.s. ISBN 978-80-8046-640-4. TURČAN, Vladimír et al. (2007). Dejiny Slovenska – Dátumy, udalosti, osobnosti. Bratislava: Slovart, s.r.o. 978-80-8085-596-3.

Pozri aj Nové Zámky Povstanie Františka II. Rákociho Adam Javorka

Iné projekty

Zdroj

Kategória:Narodenia v 1680 Kategória:Úmrtia 3. januára Kategória:Úmrtia v 1710 Kategória:Osobnosti z Očkova Kategória:Uhorské vojenské osobnosti Kategória:Očkajovci Kategória:Popravení sťatím