Mons. Vincent Gerard kardinál Nichols (* 8. november 1945, Crosby, Lancashire, Anglicko) je anglický rímskokatolícky kňaz, biskup, ktorý od roku 2009 do roku 2025 pôsobil ako arcibiskup Westminsteru. V rokoch 2000 až 2009 bol arcibiskupom Birminghamu a je prezidentom Konferencie katolíckych biskupov Anglicka a Walesu. V roku 2014 bol menovaný za kardinála.

Životopis Narodil sa 8. novembra 1945 v Crosby, meste neďaleko Liverpoolu, ktoré vtedy sídlilo v Lancashire rodičom Henrymu Josephovi a Mary (rodenej Russell) Nicholsovej, obaja učitelia. Povedal, že ako tínedžer cítil povolanie ku kňazstvu.

Navštevoval základnú školu St Peter and Paul's Junior School na Liverpool Road v Crosby a potom v rokoch 1956 až 1963 nastúpil na St Mary's College v Crosby. Zo St. Mary's nastúpil na Venerable English College v Ríme. Za kňaza bol vysvätený v arcidiecéze Liverpool 21. decembra 1969. V roku 1970 získal titul STL v odbore teológia a filozofia na Pápežskej gregoriánskej univerzite.

Strávil celkovo 14 rokov v liverpoolskej arcidiecéze. V roku 1980 bol menovaný za riaditeľa Upholland Northern Institute. Bol členom arcibiskupskej rady. Pôsobil ako generálny tajomník Konferencie katolíckych biskupov Anglicka a Walesu v rokoch 1984 až 1993. Okrem svojej úlohy v Konferencií katolíckych biskupov Anglicka a Walesu bol v rokoch 1989 až 1996 moderátorom Riadiaceho výboru Rady cirkví pre Britániu a Írsko. Od roku 1998 bol predsedom Katolíckej vzdelávacej služby.

Biskup Pomocný biskup Westminsteru Dňa 5. novembra 1991 bol pápežom Jánom Pavlom II. vymenovaný za pomocného biskupa Westminsteru a titulárneho biskupa Othony. Biskupské svätenie prijal 24. januára 1992 vo Westminsterskej katedrále. Hlavným svätiteľom bol kardinál Basil Hume, spolusvätiteľmi boli arcibiskup Derek Worlock a biskup Alan Clark. Ako svoje biskupské motto si zvolil: „Fortis Ut Mors Dilectio“, čo znamená „Láska je silná ako smrť“. Ako pomocný duchovný pôsobil ako vikár pre severný Londýn.

Arcibiskup Birminghamu Dňa 15. februára 2000 bol pápežom Jánom Pavlom II. vymenovaný za arcibiskupa Birminghamu. Za arcibiskupa bol ustanovený 29. marca. Pálium prevzal od pápeža Jána Pavla II. v Ríme 29. júna 2000, na sviatok svätých Petra a Pavla, v rovnakom čase, ako Cormac Murphy-O'Connor prevzal svoje pálium za metropolitného arcibiskupa Westminsteru. Pred svojím vymenovaním do Birminghamu bol považovaný za hlavného kandidáta na nahradenie zosnulého kardinála Humea na poste arcibiskupa Westminsteru; túto pozíciu obsadil Cormac Murphy-O'Connor, hoci ho neskôr nahradil.

Westminsterský arcibiskup 3. apríla 2009 bol pápežom Benediktom XVI. vymenovaný za jedenásteho arcibiskupa Westminsteru a slávnostne ustanovený 21. mája 2009. Uvádza sa, že Benedikt XVI. ho osobne vybral na tento post po tom, čo sa Kongregácii pre biskupov nepodarilo dosiahnuť konsenzus.

V čase pred vymenovaním sa jeho meno opakovane spomínalo ako možný nástupca kardinála Cormaca Murphyho-O'Connora a jeho meno bolo jediné, ktoré sa nachádzalo na oboch ternách, čiže užšom zozname kandidátov predložených Kongregácii pre biskupov.

Nahradil kardinála Cormaca Murphyho-O'Connora, ktorý v roku 2007 dosiahol povinný dôchodkový vek 75 rokov. Kardinál Cormac Murphy-O'Connor opísal svojho nástupcu ako „kompetentného, súcitného a skúseného“. Druhé pálium dostal od pápeža Benedikta XVI. v Ríme 29. júna 2009, na sviatok svätých Petra a Pavla.

Pápež František ho 16. decembra 2013 vymenoval za člena Kongregácie pre biskupov. 19. februára 2014 bol menovaný za člena Kongregácie pre východné cirkvi. Napísal list pápežovi Františkovi, v ktorom ponúkol svoju rezignáciu na funkciu arcibiskupa k jeho 75. narodeninám 8. novembra 2020, ako je zvykom; pápež František ho však požiadal, aby vo svojich funkciách pokračoval.

Kardinál Dňa 12. januára 2014 pápež František na konzistóriu, ktoré sa konalo 22. februára 2014, oznámil, že bude vymenovaný za kardinála. 22. februára 2014 pápežom Františkom formálne povýšený do kolégia kardinálov, pričom počas konzistória v Bazilike svätého Petra dostal tradičný červený biret a zlatý prsteň. Bol vymenovaný za kardinála – kňaza s titulárnym kostolom Santissimo Redentore e Sant’Alfonso in Via Merulana.

8. septembra 2022 sa zúčastnil štátneho pohrebu kráľovnej Alžbety II. Počas trojminútovej modlitby poďakoval Alžbete II. za „oddanosť Spoločenstvu národov počas celej jej vlády“. Jeho prítomnosť predstavovala druhýkrát v modernej britskej histórii, čo sa westminsterský arcibiskup zúčastnil kráľovského pohrebu. Predtým sa tak stalo, keď sa Cormac Murphy-O'Connor zúčastnil pohrebu Alžbety, kráľovnej matky, v roku 2002.

6. mája 2023 sa zúčastnil korunovácie kráľa Karola III. Jeho prítomnosť predstavovala prvú účasť katolíckeho preláta na korunovácii britského panovníka od čias, keď bola Alžbeta I. korunovaná katolíckym biskupom Owenom Oglethorpom v čase protestantskej reformácie.

Zúčastnil sa pápežského konkláve v roku 2025, na ktorom bol zvolený pápež Lev XIV., a zážitok opísal ako „nesmierne pokojný“. Sedel neďaleko, keď sa kardinála Roberta Francisca Prevosta opýtali, či prijal svoje zvolenie a aké meno si zvolil. Povedal: „Odpovedal tak pokojne a jasne, ako sa vám páči,“ hovorí. „Je to pápež s veľkou stabilitou charakteru a jasnosťou mysle.“

O svoje právo voliča pri konkláve prišiel 8. novembra 2025.

Referencie

Pozri aj Zoznam žijúcich kardinálov Zoznam kardinálov vymenovaných pápežom Františkom

Iné projekty

Zdroj

Kategória:Anglickí biskupi Kategória:Anglickí rímskokatolícki kňazi Kategória:Britskí kardináli Kategória:Rímskokatolícki arcibiskupi Kategória:Absolventi Pápežskej univerzity Gregoriany Kategória:Osobnosti z Lancashire