vpravo|náhľad|upright|Úvodná strana československej ústavy z roku 1960.

Vedúca úloha strany je pojem, ktorý sa v rôznych podobách objavoval v ústavách krajín socialistickej sústavy, t. j. východnej Európy, ZSSR a satelitných resp. spojeneckých štátov ZSSR, pričom slovom „strana“ bola obvykle implicitne označovaná komunistická strana príslušného štátu.

V prípade Československa bol zakotvený v Ústave Československej socialistickej republiky z roku 1960, kde v prvej hlave, článku štyri zabezpečoval Komunistickej strane Československa (KSČ) dominantné postavenie v riadení štátu a priamo ústavnou cestou tak obmedzoval možnosti vzniku slobodnej politickej súťaže.

Dejiny

Sovietsky zväz Prvýkrát sa uvedený koncept objavil v ústave ZSSR z roku 1936, a to v článku 126, kde bolo uvedené, že Komunistická strana Sovietskeho zväzu „je predvojom pracujúceho ľudu v boji za vybudovanie komunistickej spoločnosti a … tvorí jadro všetkých organizácií pracujúceho ľudu ako spoločenských, tak aj štátnych“.

Československo

Zakotvenie v júli 1960 Do československého legislatívneho poriadku bol koncept vedúcej úlohy KSČ zavedený ústavou z roku 1960. V roku 1959 konštatoval vtedajší prezident ČSR Antonín Novotný, že došlo k víťazstvu socializmu v krajine, na základe čoho bolo pripravované spísanie novej ústavy. Sám Novotný naliehal na to, aby tento koncept bol do ústavy začlenený. Stalo sa tak jej prijatím 11. júla 1960, pričom článok štyri ústavy uvádzal: „Vedúcou silou v spoločnosti i v štáte je predvoj robotníckej triedy, Komunistická strana Československa, dobrovoľný bojový zväzok najaktívnejších a najuvedomelejších občanov z radov robotníkov, roľníkov a inteligencie.“ Podriadenosť ostatných politických strán v Národnom fronte Komunistickej strane Československa, ktorá de facto platila už od februára 1948, tým bola zakotvená aj de iure.

Zrušenie v novembri 1989 Požiadavka na zrušenie vedúcej úlohy KSČ zaznela počas Nežnej revolúcie prvýkrát verejne v Bratislave, kde ju v priamom televíznom prenose vyslovil Milan Kňažko v prvom Štúdiu dialóg vysielanom 24. novembra 1989. O deň neskôr sa objavila aj v programovom vyhlásení Verejnosti proti násiliu (VPN) – symbolicky ako jeho štvrtý bod, podľa čísla príslušného článku ústavy ČSSR. Podľa spomienok Františka Mikloška zrušenie prvýkrát na tribúne spomenul básnik Ľubomír Feldek (bez presného datovania): „S tou požiadavkou sme prišli zo Slovenska. Treba pre históriu povedať, že to bol Ľubo Feldek, ktorý prvý vystúpil na pódiu na Námestí SNP v Bratislave, vytiahol komunistickú legitimáciu a povedal, že dnes ju skladá. Povedal, že tu nebude dovtedy pokoj, kým bude v ústave vedúca úloha strany. My sme s tým išli do Prahy a Česi v tom boli opatrní.“

S výzvou na vypustenie vedúcej úlohy strany prišlo následne na Slovensku dokonca samotné vedenie KSS, vedomé si straty pozícií v spoločnosti v dôsledku prebiehajúcich udalostí, najmä však generálneho štrajku. Dokument Akčné opatrenia na riešenie súčasnej situácie, prijatý na mimoriadnom zasadnutí ÚV KSS v dňoch 26.27. novembra, to uvádzal hneď v prvom bode: „Nedeklamovať vedúcu úlohu strany ústavne ani inak, ale uskutočňovať ju v zápasoch za záujmy ľudu, našich národov a národností.“

V Prahe požiadavku sformulovalo Občianske fórum (OF) v manifeste Co chceme, vydanom 26. novembra: „Všechny existující i nové vznikající politické strany a další politická a společenská seskupení musí mít proto rovné podmínky účasti ve svobodných volbách do všech zastupitelských sborů. Předpokladem však je, aby KSČ upustila od své ústavně zajištěné vedoucí role v naší společnosti a od monopolního ovládání sdělovacích prostředků. Nic jí nebrání v tom, aby to učinila již zítra.“

K samotnému zrušeniu došlo 29. novembra 1989, kedy sa vypustenie článku štyri ústavy stalo hlavným bodom ústavného zákona prijatého Federálnym zhromaždením, v ktorom mala väčšinu vtedajšia KSČ, na základe návrhu, ktorý predložil vtedajší minister pre legislatívu Marián Čalfa. Zmena bola reakciou na vyššie spomínané požiadavky slovenskej VPN a českého OF. V rámci prijatého zákona bol zároveň pozmenený aj článok 6 ústavy, upravujúci podobu Národného frontu, a článok 16, ktorý ustanovoval výlučnosť ideológie marxizmu-leninizmu v kultúre, výchove a vzdelávaní.

Zrušenie článku o vedúcej úlohe KSČ otvorilo v Československu cestu k rokovaniam o rekonštrukcii vlády, voľbe nového prezidenta a personálnym zmenám v zákonodarnom zbore. Vytvoril sa ním zároveň priestor na vznik nových politických strán, ktoré sa následne uchádzali o hlasy voličov v prvých slobodných parlamentných voľbách v júni 1990.

Ďalšie socialistické krajiny Tento koncept sa objavoval aj v ďalších ústavách krajín východného bloku. Napríklad juhoslovanská ústava ho mala zahrnutý už v bode č. 7 v kapitole Vyhlásenie. V prvom článku poľskej ústavy bola tiež zahrnutá vedúca úloha Poľskej zjednotenej robotníckej strany (PZPR), až do 29. decembra 1989. V Nemeckej demokratickej republike bol prijatý do ústavy v roku 1968.

Súčasnosť V súčasnej dobe (2025) je vedúca úloha strany zakotvená napríklad v ústave Čínskej ľudovej republiky alebo v kubánskej ústave (článok 5).

Referencie

Pozri aj Stranícka diktatúra

Zdroj

Kategória:Právo Kategória:Politické strany Kategória:Komunistická strana Česko-Slovenska Kategória:Komunizmus v Česko-Slovensku Kategória:Komunistické strany Kategória:1960 v Česko-Slovensku