Beľov chrám (), známy aj ako Chrám Narodenia Bohorodičky () je stredoveký chrám Bulharskej pravoslávnej cirkvi, ktorý sa nachádza v meste Samokov v Sofijskej oblasti v juhozápadnom Bulharsku.
Budova má pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.
Chrám je zasvätený Narodeniu presvätej Bohorodičky. Chrámový sviatok sa slávi 8. septembra.
Je najstarším chrámom na území mesta Samokov. V chráme sa uchovávajú relikvie svätého veľkomučeníka Simeona Samokovského.
Názvy Iné názvy Chrám je známy aj ako Beľov chrám Narodenia Bohorodičky (), alebo Beľov chrám Narodenia presvätej Bohorodičky ().
Pôvod názvu Názov Beľov chrám je odvodený od vlastného mena Beľo, pričom Beľo bol miestny bojar, ktorý podľa lokálnych legiend inicioval výstavbu chrámu. Údajne dal chrám postaviť na mieste, kde rástol posvätný brest.
Lokalita Celkový pohľad na chrám z juhovýchodu|náhľad|vľavo Beľov chrám sa nachádza približne 2 kilometre južne od mesta Samokov pri ceste, ktorá spája Samokov s rezortom Borovec. Chrám sa nachádza naľavo od cesty (pokiaľ sa cestuje v smere SamokovBorovec). Pravdepodobne išlo o chrám, ktorý sa kedysi nachádzal priamo v meste, keďže existuje predpoklad, že v období pred osmanskou nadvládou sa Samokov nachádzal južnejšie ako súčasné mesto, pri ceste spájajúcej Konštantínopol s Dračom, teda Stredozemné more s Jadranským.
Dejiny Pôvodné chrámy Archeologické prieskumy preukázali, že pod súčasnou budovou sa nachádzajú pozostatky dvoch starších chrámov, pričom starší z nich pochádza z obdobia neskorej antiky a bol postavený v priebehu 5.6. storočia a novší z nich pochádza z obdobia stredoveku a bol postavený v priebehu 12.13. storočia. Starší antický chrám bol postavený ako ranokresťanská bazilika a bol zničený pravdepodobne v dôsledku nájazdov Slovanov a Avarov. V tomto období bolo kresťanstvo v oblasti dnešného mesta Samokov rozšírené, čo potvrdzujú aj viaceré objavené ranokresťanské kostoly a pohrebiská v okolí.
Novší stredoveký chrám fungoval s najväčšou pravdepodobnosťou ako cintorínsky, alebo monastiersky chrám. Nájdené hroby mníchov, ktoré pochádzajú z 12. storočia a boli objavené počas archeologického výskumu nekropoly okolo chrámu, naznačujú na tomto mieste existenciu monastiera z obdobia druhej bulharskej ríše. Tento chrám bol vypálený a kompletne zničený pravdepodobne počas prvého dobytia Samokovu Osmanmi v rokoch 13711372.
Súčasná budova Poďľa miestnych legiend bol iniciátorom výstavby chrámu miestny bojar Beľo, ktorý bol správcom v Samokove v 14. storočí (ak dal teda chrám založiť, išlo o rekonštrukciu pôvodnej budovy z 12.13. storočia, nie o budovu súčasnú). Chrám dal podla legiend postaviť niekedy okolo roku 1389.
Súčasná budova bola postavená v období neskorého bulharského stredoveku koncom 16., alebo začiatkom 17. storočia. Chrám fungoval počas časti obdobia osmanskej nadvlády ako cintorínsky chrám. V tomto čase bol patrónom chrámu svätý Mikuláš, arcibiskup z Myry. Podľa miestnej legendy v tom čase Bulhari chodili v noci tajne na liturgie a aby sa v tme orientovali, umiestňovali po ceste k chrámu veľké kamene v určitej vzdialenosti. V roku 1657 bola podľa kronikára chrámu Stojana Pešova budova zasypaná zemou, aby nebola zničená ako iné chrámy na území Bulharska. Je pravdepodobné, že neskôr bol chrám opätovne v prevádzke a to až do druhej polovice 18. storočia, kedy sa začala rekonštrukcia a rozšírenie samokovského Metropolitného chrámu Zosnutia presvätej Bohorodičky. Dovtedy slúžil Beľov chrám ako sídlo samokovského metropolitu, ktorý okrem pobytu tu sídlil aj v Dupnici, kde sa v tom čase nachádzal väčší chrám. Po dokončení výstavby Metropolitného chrámu Zosnutia presvätej Bohorodičky bol Beľov chrám mnoho rokov opustený a postupne ho zakryla zem a tráva a na jeho streche vyrástol brest.
Najstaršia známa zmienka o Beľovom chráme v literatúre je v učebnici Obštoe zemleopisanie () od samokovského spisovateľa a pedagóga Konstantina Fotinova, ktorá bola vydaná v roku 1843 a kde autor uvádza pokyny k mnohým pamiatkam v tejto oblasti a odporúča preskúmať toto miesto.
V roku 1862 sa pri chráme konala slávnostná liturgia spolu s požehnaním svätého liečivého prameňa, ktorý sa nachádzal vedľa neho. Liturgiu odslúžil archimandrita Chrisant Dojčinov, obyvateľ Samokovu, ktorý sa vrátil z Ruskej ríše, kde bol opátom Kyjevsko-pečerskej lavry. Pri tejto príležitosti povzbudil obyvateľov Samokovu, aby obnovili chrám, ktorý bol dlhé roky zatvorený. Kompletná rekonštrukcia chrámu sa začala v priebehu roku 1867, keď taktiež opáti chrámu rozhodli, že každý remeselný cech z mesta bude pracovať na oprave a rekonštrukcii chrámu bezplatne. Iniciátormi rekonštrukcie chrámu boli remeselníci Ivančo Eličkin a Sotir Tošev. Rekonštrukčné práce boli dokončené v roku 1869, keď celý interiér chrámu nanovo vymaľovali nástennou výzdobou ikonopisci Nikola Obrazopisov, Chrisaki Zografski a Dimităr DaskalovDupničanin. Po dokončení rekonštrukcie v roku 1869 bola prevádzka chrámu zahájená na chrámový sviatok 8. septembra prostredníctvom veľkého jarmoku, ktorý organizovali samokovské cechy. V roku 1872 boli opravené a umiestnené v chráme aj niektoré staršie ikony. Odvtedy sa v chráme taktiež začali pravideľne každú nedeľu slúžiť liturgie.
Po oslobodení Bulharska v roku 1878 postavila správna rada, zvolená združením mäsiarov, vedľa chrámu dve miestnosti. Dvaja mestskí výčapníci postavili fontánu, keď našli liečivý prameň v blízkosti vŕb. Neskôr bola postavená aj zvonica a pavilón fontány, ako aj studňa prameňa, ktorého voda sa každoročne na Veľký piatok posväcuje. V roku 1892 postavili správcovia jedného zo samokovských cechov nad studňou novú budovu s ôsmimi oknami a kupolou. Začiatkom 20. storočia bola pri chráme postavená ďalšia nová budova a nádvorie bolo ohradené mohutným kamenným múrom.
V roku 1928 bol budove pridelený štatút národnej starožitnosti. V roku 1972 bol budove pridelený štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu.
S jasným vedomím významu tejto pamiatky pre duchovnú kultúru Samokovu bol v modernej dobe Beľov chrám v druhej polovici 20. storočia opakovane skúmaný a stal sa predmetom reštaurátorských a konzervačných aktivít. Prvý archeologický výskum vykonala archeologička Dimitrina Džonovová v roku 1984, keď vrty odhalili, že chrám mal niekoľko stavebných období, ktoré siahajú od 5. do 19. storočia.
V rokoch 19941995 sa pravidelne vykonávali archeologické vykopávky pod vedením Boni Petrunovovej z Národného archeologického inštitútu s múzeom pri Bulharskej akadémii vied a Veselina Hadžiangelova zo samokovského historického múzea, ktoré objasnili presnú chronológiu stavebných období a preskúmali nekropolu okolo chrámu, datovanú do 12.19. storočia (ktorá bola presunutá na iné miesto v roku 1885 na základe rozhodnutia samokovskej radnice). Materiály nájdené v hroboch sú cenným dôkazom životného štýlu, kultúry a úrovne pohrebných obradov v priebehu storočí. Našli sa strieborné a bronzové šperky, časti oblečenia a rôzne iné predmety. Najzaujímavejšie sú bronzové náušnice a náramky z 12.14. storočia, strieborné šperky z 15.16. storočia a strieborná taška, dielo tzv. čiprovskej zlatníckej školy. Okrem vyššie spomenutých predmetov bol v rámci tohto archeologického priekumu v chráme objavený aj hrob samokovského metropolitu Simeona Popoviča, neskôr kanonizovaného za svätca a uznaného za patróna Samokovu, o ktorom je známe, že v roku 1734 obsadil Samokovskú metropolitnú stolicu. Metropolita Simeon pôsobil ako ochranca kresťanov a zúčastnil sa sprisahania s cieľom zvrhnúť osmanskú vládu, za čo bol v júli 1737 zatknutý a po mučení, ktorého cieľom mala byť zmena jeho viery bol 21. augusta toho istého roku obesený za v priestore za Chrámom svätej Sofie v Sofii. Relikvie svätca objavil počas archeologických vykopávok v roku 1994 archeológ Veselin Hadžiangelov. Hrob so zvyškami kostí, evanjeliom, metropolitnou berlou a zlatom tkanými hierarchickými rúchami sa našiel v chrámovej predsieni, naľavo za dverami.
V roku 2008 bol budove pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.
Chrám je v súčasnosti (2025) plne funkčným chrámom Bulharskej pravoslávnej cirkvi a konajú sa v ňom pravidelne Božské liturgie.
Charakteristika Pohľad na chrámovú apsidu a východnú fasádu chrámu|náhľad|vľavo Beľov chrám je jednou z najlepšie preštudovaných kresťanských náboženských pamiatok v okrese Samokov.
Prvá budova Prvá budova bola postavená vo forme ranokresťanskej baziliky. Chrám pozostával z dvoch uzavretých miestností na severe a otvorenej predsiene na juhu. Typ zachovaných pozostatkov dáva dôvod predpokladať, že južná a východná strana predsiene boli odkryté. Pevná spodná stavba vedie k záveru, že sa tu nachádzali masívne tehlové arkády. Tento predpoklad potvrdzuje aj široký reprezentatívny vchod, vpredu vydláždený doskami, ktorý spájal predsieň so susednou miestnosťou v severnej časti chrámu.
Druhá budova Druhý chrám bol postavený ako jednoloďová s jednou apsidou, priestranným nartexom a vchodom na západnej strane. Chrám bol postavený na základoch pôvodnej ranokresťanskej baziliky, takže jeho západná fasáda sa zhoduje a je úplne prekrytá západnou fasádou ranej budovy, severná a južná pozdĺžna stena ležia na časti starších stien. Na východnej strane stredoveký chrám vyčnieva dva metre z pôvodnej baziliky.
Súčasná budova Architektúra Beľovho chrámu je mimoriadne jednoduchá a nenáročná, typická pre obdobie neskorého stredoveku. Budova chrámu Beľov chrám je postavený ako jednoloďová budova s jednou apsidou a s pri západnej fasáde neskôr pristavaným otvoreným nartexom. Nad naosom sa nachádza strop s polvalcovou klenbou. Strecha chrámu je sedlová.
Pôdorys predchádzajúceho stredovekého chrámu sa líši od súčasnej stavby. Pôvodný pôdorys bol pri prestavbe do súčasnej podoby predĺžený smerom na západ. Pri rekonštrukcii v období bulharského národného obrodenia v roku 1869 bol k budove pri západnej fasáde pristavaný priestranný otvorený nartex. Medzi pôvodnou predsieňou a naosom bola v rámci rekonštrukcie vybúraná stena, čím vzniklo priestranné vnútorné priestranstvo.
Fontána V priestore bývalého cintorína a dnešného chrámového dvora sa nachádza cenná fontána s basreliéfnou výzdobou, postavená v orientálnom štýle v roku 1879.
Ďalšie budovy v areáli Južne od chrámu sa nachádzajú základy stredovekej vily.
Výzdoba interiéru Na plátno premaľovaná (v roku 1892) pôvodná freska od Nikolu Obrazopisova zobrazujúca Beľov chrám s vedľa neho stojacím brestomdnes v expozícii samokovského regionálneoho historického múzea|náhľad|vľavo
Fresková výzdoba Fresková výzdoba v chráme pochádza z dvoch etáp a je najcennejším prvkom súčasnej budovy chrámu.
Počas reštaurovania nástenných malieb bola odhalená veľká časť staršej maľby kostola, ktorá je datovaná do konca 16. a začiatku 17. storočia. Umelecké reštaurovanie bolo dielom špecialistov z Národného inštitútu výtvarných umeníBoriany a Blagoja Dživdžanovovcov. Doteraz bolo objavených a zachovaných približne 20% neskorostredovekých nástenných malieb. Je pozoruhodné, že medzi skorými a neskorými freskami nedochádza k prekrývaniu námetov a ikonografie. Podľa názoru reštaurátorov sa fresková výzdoba blíži štýlu cintorínskych kostolov.