Prvoky (iné názvy: protozoáprotozoá. In: Slovník cudzích slov (akademický), jednobunkovce, jednobunkové živočíchy; staršie: živočíchy jednobunkovéMASÁR, I: Niektoré dynamické črty zoologickej a botanickej nomenklatúry. In: Kultúra slova 1985, č. 9, str. 289-294 S. 293; lat. Protozoa, Monocytozoa) sú „živočíšne“ (teda spravidla heterotrofné, pohyblivé a podobne) eukaryotické jednobunkové organizmy. Tradične patria aj medzi Protista.
Charakteristika Sú to drobné organizmy, veľké od tisícin milimetra po niekoľko milimetrov, prípadne centimetrov; voľným okom je však viditeľné len malé percento druhov. Telo je zložené z jednej bunky, ktorá vykonáva funkcie celého organizmu. U niektorých druhov však vidíme tendenciu vytvárať agregácie rovnakých (Gonium, Pandorina), ale i kolónie diferencovaných buniek (Volvox), a práve tu niekde prebieha prirodzená hranica medzi jednobunkovými a mnohobunkovými eukaryotickými organizmami. Vo vnútri tela má cytoplazmu.
História Prvoky boli objavené až po vynáleze mikroskopu Anton van Leeuwenhoekom (v roku 1675). V 18. storočí boli nazývané animacula infusoria – „zvieratká z nálevov“ (pozri nálevníky (rozlišovacia stránka)). Ich systematické postavenie bolo dlho nejasné a nie je celkom jasné ani dnes. V minulosti prevládali dva extrémne názory – prvoky boli považované buď za larválne štádiá neznámych (vyhynutých?) živočíchov, alebo za „zmenšeniny“ bežných zvierat s príslušnými orgánmi, ako sú oči, ústa so zubami atď. Bol to dôsledok nedokonalej optiky a mikroskopovacej techniky.
Počet druhov Dnes poznáme asi 60 000 druhov prvokov.
Výskyt Žijú spravidla v sladkej alebo slanej vode či inom vlhkom prostredí.
Výživa Sú spravidla heterotrofné (t.j. buď parazitické alebo saprofytické alebo symbiotické). Niektoré sú mixotrofné, t.j. heterotrofné aj autotrofné. Ak sa do definície prvokov zahrnú aj taxóny zaraďované alternatívne pod rastliny v tradičnom ponínamí, t.j. napríklad všetky rastlinné bičíkovce, potom sú niektoré prvoky čisto autotrofné.
Príjem potravy u heterotrofných druhov sa uskutočňuje: difúziou cez cytoplazmatickú membránu (nízkomolekulové látky); endocytózou, ktorá má 2 varianty: pinocytózu – pohlcovanie makromolekúl, tukových kvapôčok a drobných čiastočiek do veľkosti 10 μm alebo fagocytózu – pohlcovanie väčších častíc potravy (typické pre Sarcodina). Pri endocytóze sa častica dostáva dnu do bunky vliačením povrchovej membrány, ktorá utvorí okolo častice mechúrik. Pokiaľ sa na fagocytózu špecializuje jedna časť povrchu bunky, hovoríme o príjmom potravy cytostómom, ktorý je typický pre Ciliophora. Nestrávené zvyšky opúšťajú bunku exocytózou cez cytopyge – bunkový „anus“, ktorý je viditeľný len počas defekácie.
Zloženie
Bunka obsahuje organely, tzv. „orgánčeky“, ktoré však nie sú analogické s orgánmi mnohobunkových živočíchov. Sú to vlastne špecializované bunkové inklúzie. Tu sú dôležitejšie z nich: cytoplazmatická membrána – je to semipermeabilná blana na povrchu bunky. Niekedy je veľmi tenká (Sarcodina), niekedy je však dvojitá (mimobunkové štádiá Apicomplexa) alebo dokonca trojitá (Gregarina). Ak je spevnená systémom mikrotubulov, nazýva sa kortex, resp. pelikula (Opalinida, Ciliophora). U mnohých skupín produkuje schránku; cytoplazma – nie je organela v pravom zmysle slova, pretože obaľuje všetky organely v bunke. Niekedy je diferencovaná na povrchovú viskóznu ektoplazmu a zrnitejšiu endoplazmu vnútri bunky (Ciliophora, väčšina Sarcodina), tieto vrstvy môžu byť aj zreteľne oddelené (Lobosia); jadro (nukleus) je najdôležitejšou organelou. Obsahuje DNA a v ňom dochádza i k syntéze RNA. Môže byť jedno (väčšina prvokov), alebo dve (makronukleus a mikronukleus u Ciliophora), alebo pozorujeme viac nediferencovaných jadier (Opalinata, viaceré Sarcodina); mitochondrie – dvojvrstvové membranózne organely, ktoré poskytujú energiu pre životné pochody v bunke. U krvných parazitov môžu atrofovať (glukóza a ďalšie živiny sú v nadbytku); Golgiho aparát – tubulózna organela, zabezpečuje sekrečnú činnosť bunky. U rastlinných bičíkovcov sa tradične nazýva diktyozóm; fagozóm, potravná vakuola, vzniká vliačením bunkovej membrány do cytoplazmy. Splýva s lyzozómom, s mechúrikom naplneným tráviacimi enzýmami, čo umožňuje typické intracelulárne trávenie; pulzujúce (kontraktilné) vakuoly – vylučujú nadbytočnú vodu, regulujú teda osmotický tlak v bunke; mikrotubuly – majú oporno-pohybovú funkciu. Sú základom bičíkov a bŕv a podieľajú sa i na stavbe pelikuly a mitotického vretienka.
Pohyb Pohyb prvokov je pasívny (prúdením vody a vzduchu) alebo aktívny. Aktívny pohyb môže byť améboidný, „prelievaním“ cytoplazmy, hoci mechanizmus tohto pohybu stále presne nepoznáme (pôjde zrejme o sťahovanie plazmatických makromolekúl), alebo pomocou bŕv (cilie) a bičíka (flagellum), resp. bičíkov. Brvy a bičíky majú u všetkých eukaryotických organizmov (vrátane spermií) rovnakú stavbu: 2 centrálne mikrotubuly obkolesuje 9 párov obvodových mikrotubulov, čo je jeden z najvýznamnejších dôkazov jednoty života na Zemi. Bičík sa môže priložiť k povrchu bunky, tak vzniká undulujúca membrána (niektoré Zoomastigophorea). Splývaním bŕv vznikajú ciliálne deriváty – cirry alebo membranely.
Rozmnožovanie Rozmnožovanie prvokov môže byť v zásade nepohlavné a pohlavné. Nepohlavné rozmnožovanie je rozšírené v niekoľkých typoch: binárne delenie – bunka sa rozdelí na 2 rovnaké jedince, a deje sa to v pozdĺžnom (Mastigophora), šikmom (typické pre skupiny s pevnejším povrchom) alebo v priečnom smere (Ciliophora). Špeciálnym prípadom je pučanie, keď sa z materského jedinca oddeľuje oveľa menší dcérsky, ktorý potom dorastá (Suctoria); polytomia – rozpad na viac jedincov. Vyskytuje sa v dvoch variantoch: sporogónia a schizogónia (–» Apicomplexa). Pohlavné rozmnožovanie – Prvoky majú počas života haploidnú sadu chromozómov (Mastigophora, Apicomplexa), diploidné sú Opalinata a Ciliophora. V prvom prípade dochádza k redukcii počtu chromozómov pri prvom delení zygoty, v druhom prípade meióza prebieha pri vzniku gamét. Pohlavné rozmnožovanie má v zásade 3 varianty: gametogamia – splývanie dvoch nezávislých gamét, ktoré môžu byť rovnaké (izogamia) alebo morfologicky odlíšené (anizogamia –» Apicomplexa); gamontogamia – kopulácii (jadier) gamét predchádza spojenie celých buniek, alebo aspoň ich väčšej časti (Gregarina). Zvláštnym prípadom gamontogamie je konjugácia, rozšírená u Ciliophora: Dva jedince sa k sebe priložia cytostómom a splynú. Makronukleus sa rozpustí, mikronukleus sa v každej bunke dvakrát po sebe mitoticky delí, takže vznikajú 4 malé jadrá. Tri z nich sa rozpúšťajú, posledné sa ešte raz meioticky delí na stacionárne a migratívne jadro. Migratívne jadrá si jedince medzi sebou vymenia, vzápätí každé splýva so stacionárnym jadrom druhého jedinca. Vzniká synkaryon a jedince sa od seba oddeľujú. Dosť zložitým delením synkaryonu v každom jedincovi vznikajú 2 makro– a 2 mikronukleusy. Jedince sa ešte raz rozdelia, takže výsledkom konjugácie sú 4 jedince; autogamia – proces samooplodnenia jadrami, ktoré vznikli v tom istom jedincovi (Foraminifera, Heliozoa, zriedka inde).
Taxonomický systém Systém v slovenskej wikipédii Podrobnosti pozri pod: Systém živých organizmov
Prvoky tvoria ríšu z domény eukaryoty. Delia sa takto:
Oddelenie/kmeň Acrasiomycota – bunkové slizovky/ akrázie – v starom slov. systéme súčasť oddelenia slizovky Oddelenie/kmeň Myxomycota – slizovky – v starom slov. systéme širšie oddelenie Oddelenie/kmeň Plasmodiophoromycota – nádorovky- v starom slov. systéme súčasť oddelenia slizovky Oddelenie/kmeň Chlorarachniophyta Oddelenie/kmeň Euglenophyta – euglény/ červenoočká Trieda Euglenophycea Oddelenie/kmeň Dinophyta – panciernatky Trieda Dinophyceae Kmeň/Oddelenie Sarcomastigophora – koreňonožcobičíkovce – najnovšie bez opalín (tie sú v heterokontophyta) Kmeň/Oddelenie Labyrinthomorpha – labyrintky Kmeň/Oddelenie Apicomplexa (Sporozoa)- výtrusovce Kmeň/Oddelenie Microspora – mikrospórovce – niedy medzi hubami alebo rastlinami Kmeň/Oddelenie Ascetospora – ascetospóry ? Kmeň /Oddelenie Hemimastigophora – bičíkobrvce -- známe aj ako Hemimastitigida Kmeň/Oddelenie Pseudociliatea (Primociliatea)- panálevníky Kmeň/Oddelenie Ciliophora
Systém podľa tohto zdroja, 2004 Toto je príklad úplného a typického moderného delenia prvokov (uvedené je delenie najvyšších úrovní).
Poznámka:Kríž znamená „vyhynutý“
Podríša Sarcomastigota Kmeň Amoebozoa (Lühe, 1913) Cavalier-Smith, 1998 Podkmeň Lobosa (Carpenter, 1861) Cavalier-Smith, 1997 Trieda Amoebaea Rad Euamoebida Lepsi, 1960 Rad Centramoebida Rad Leptomyxida Pussard & Pons, 1976 ?Rod Malamoeba Taylor & King, 1937 ?Rod Malpighamoeba Prell, 1926 ?Čeľaď Echinamoebidae F.C. Page, 1975 ?Čeľaď Hyalodiscidae Poche, 1913 Trieda Testacealobosea Rad Arcellinida Kent, 1880 – shelled lobosid amebas Rad Himatismenida Trieda Holomastigea T. Cavalier-Smith, 1997 ("1996 – 1997") Čeľaď Copromyxidae Olive & Stoianovitch in Olive, 1975 Podkmeň Conosa Cavalier-Smith, 1998 Infrakmeň Mycetozoa (De Bary, 1859) Cavalier-Smith, 1998 Nadtrieda Eumyxa (Cavalier-Smith, 1993) Cavalier-Smith, 1998 Trieda Protostelea C.J. Alexopoulos & C.W. Mims, 1979 orthog. emend ?Rad Echinosteliopsida Rad Protosteliida Trieda Myxogastrea E.M. Fries, 1829 stat. nov. J. Feltgen, 1889 orthog. emend. Rad Liceida Jahn, 1928 Rad Echinosteliida Keller & Brooks, 1976 Rad Trichiida Macbride, 1922 Rad Stemonitida Macbride, 1922 Rad Physarida Macbride, 1922 Nadtrieda Dictyostelia (Lister, 1909) Cavalier-Smith, 1998 Trieda Dictyostelea D.L. Hawksworth et al., 1983, orthog. emend. Rad Dictyosteliida L. Olive, 197 Infrakmeň Archamoebae (Cavalier-Smith, 1983) Cavalier-Smith, 1998 Trieda Pelobiontea F.C. Page, 1976 stat. nov. T. Cavalier-Smith, 1981 Rad Pelobiontida Page, 1976 Trieda Entamoebea T. Cavalier-Smith, 1991 Trieda Breviatea Trieda Variosea Rad Varipodida Trieda Phalansterea T. Cavalier-Smith, 2000 Kmeň Choanozoa Trieda Choanoflagellatea Rad Choanoflagellida W.S. Kent, 1880 – choanoflagellates Rad Acanthoecida Trieda Corallochytrea Trieda Mesomycetozoea Mendoza et al., 2001 Rad Dermocystida Rad Ichthyophonida Trieda Cristidiscoidea Rad Ministeriida Rad Nucleariida Čeľaď Fonticulidae Worley, Raper & Hohl, 1979 Podríša Biciliata Infraríša Rhizaria Cavalier-Smith, 2002 Kmeň Cercozoa Cavalier-Smith, 1998: Podkmeň Filosa Cavalier-Smith & Chao, 2003 Nadtrieda Monadofilosa Rad Metromonadida Bass & Cavalier-Smith, 2004 Trieda Sarcomonadea T. Cavalier-Smith, 1993, stat. nov. T. Cavalier-Smith, 1995, emend. T. Cavalier-Smith, 1997 Trieda Imbricatea Cavalier-Smith & Chao, 2003 Trieda Thecofilosea Cavalier-Smith & Chao, 2003 Trieda Spongomonadea T. Cavalier-Smith, 2000 Nadtrieda Reticulofilosa Podkmeň Endomyxa Cavalier-Smith, 2002 Trieda Phytomyxea Rad Plasmodiophorida Rad Phagomyxida Trieda Ascetosporea Cavalier-Smith, 2002 Rad Haplosporida M. Caullery & F. Mesnil, 1899 Rad Paramyxida Rad Claustrosporida Cavalier-Smith & Chao, 2003 Trieda Gromiidea Cavalier-Smith & Chao, 2003 ?Rod Proleptomonas Woodcock, 1916 Kmeň Foraminifera (Eichwald, 1830) Margulis, 1974 ?Trieda Athalamea Haeckel, 1862 ?Rad Biomyxida Čeľaď Reticulomyxidae Trieda Xenophyophorea F.E. Schulze, 1904 ?Rad †Paleodictyon Rad Psamminida Tendal, 1972 Rad Stannomida Tendal, 1972 Trieda Foraminifera Lee, 1990 Rad Allogromiida Loeblich & Tappan, 1961 Rad Astrorhizida Brady, 1881 Rad Textulariida Delage & Herouard, 1896 Rad Silicoloculinida Rad Robertinida Loeblich & Tappan, 1984 Rad †Involutinida Rad Carterinida Loeblich & Tappan, 1981 Rad Spirillinida Hohenegger & Piller, 1975 Rad †Fusulinida Rad Miliolida Delage & Herouard, 1896 Rad Lagenida Delage & Herouard, 1896 Rad Rotaliida Delage & Herouard, 1896 Rad Globigerinida Delage & Herouard, 1896 Kmeň Radiozoa Cavalier-Smith, 1987 Podkmeň Radiolaria (Müller, 1858) Cavalier-Smith, 1993: Trieda Polycystinea Rad Spumellaria Ehrenberg, 1875 Rad Nassellaria Ehrenberg, 1875 viacero rodov Trieda Phaeodarea Haeckel, 1879