Imrich Karol Herceg (* 13. február 1913, Viedeň, Rakúsko-Uhorsko – † 17. február 1989, Bratislava) bol všestranný športovec, tréner cyklistiky, telovýchovný pedagóg, metodik, publicista, organizátor športových podujatí a funkcionár Československého zväzu telesnej výchovy (ČSZTV) a cyklistického oddielu TJ Lokomotíva Bratislava.
Život Herceg sa narodil v roku 1913 vo Viedni ako najstaršie dieťa v rodine remeselníka. Počas veľkej hospodárskej krízy sa rodina presťahovala z mesta Wiener Neustadt do bratislavskej štvrte Vinohrady. Stredné vzdelanie získal v stavebnom odbore. Vďaka kresliarskemu talentu sa zamestnal ako technický kreslič v podniku Československé štátne dráhy v Bratislave. Pracovné zaradenie štátneho zamestnanca mu umožňovalo venovať sa popri zamestnaní aj športovým aktivitám.
V mladom veku bola Hercegovi diagnostikovaná ischemická choroba srdca. Napriek odporúčaniam lekárov na pokojový režim zvolil aktívny prístup a začal sa venovať pravidelnej fyzickej aktivite. Zameral sa najmä na beh, beh na lyžiach počas zimného obdobia, atletiku a cyklistiku. Bol aktívnym členom športovej komunity v Bratislave. V začiatkoch svojej cyklistickej dráhy nadviazal kontakty s viacerými významnými osobnosťami, medzi ktorými boli Vlastimil Ružička, Rafael Krampl a ďalší. Pravidelne sa zúčastňoval na dostupných atletických (bežeckých) a cyklistických podujatiach. V dobovej tlači a medzi športovými komentátormi sa v súvislosti s jeho častou účasťou objavovali prezývky ako „Všadebol“ alebo „všadebol Herceg“. Svoju športovú prípravu začínal individuálne, neskôr pôsobil v kluboch Sokol/ŠK Železničiari, a následne v Lokomotíve Bratislava.
Po roku 1948, v ktorom sa zúčastnil historicky prvého ročníka Pretekov mieru, skončil s aktívnou pretekárskou činnosťou a venoval sa organizácii rôznych športových podujatí (napr. kritérium okolo Hviezdoslavovho námestia, Okolo Slovenska a ďalšie). Od roku 1960 pôsobil ako funkcionár – sekretár Slovenského zväzu cyklistiky a zároveň ako metodik a tréner cyklistiky I. triedy. Bol lektorom Trénerskej školy pri ÚV STO.
Herceg popri zamestnaní absolvoval štúdium na Fakulte telesnej výchovy a športu UK v Bratislave (FTVŠ UK). Neskôr získal titul doktora pedagogiky (PaeDr.) na Pedagogickej fakulte UK. Následne pôsobil ako prednášajúci na FTVŠ UK, kde zároveň vykonával funkciu odborného školiteľa kvalifikačných záverečných prác.
V roku 1985 sa u Hercega po operácii bedrového kĺbu prejavili zdravotné komplikácie. Napriek tomu sa naďalej zúčastňoval cyklistických podujatí, medzi ktoré patrili aj Slovenské Pyreneje a Znievske dni cyklistiky, organizované jeho bývalými zverencami – trénermi cyklistických klubov na Slovensku, najmä Jurajom Farbiakom, predsedom Cykloklubu Zniev a riaditeľom pretekov. V Kláštore pod Znievom sa v roku jeho úmrtia (1989) uskutočnil prvý cyklistický pretek žiakov a dorastencov pod názvom Memoriál Karola Hercega, ktorý sa odvtedy koná každoročne v auguste ako súčasť Znievskych dní cyklistiky.
Herceg nepoužíval osobný automobil; ako dopravný prostriedok mu až do konca života slúžil bicykel, ktorý využíval aj pri každodennom pohybe po meste. Väčšinu svojich ocenení venoval ešte za svojho života do zbierky Mestského múzea Bratislava.Artefakty a exponáty športovej zbierky Múzea mesta Bratislavy (MMB)
Zomrel 17. február 1989 vo veku 76 rokov po náhlej srdcovej príhode.
Kariéra
Aktívny šport a športové úspechy Herceg dosiahol úspechy vo viacerých športových disciplínach. Venoval sa futbalu, behu, skokom na lyžiach, maratónskemu behu, ďalším bežeckým disciplínam a cyklistike, v ktorých zaznamenal viaceré víťazstvá.
Atletika a lyžovanie Herceg bol členom futbalového tímu ŠK Železničiari, ktorý neskôr pôsobil pod názvom Lokomotíva Bratislava. Ako atlét reprezentoval I. Československý športový klub (ČsŠK), pričom sa venoval najmä behu a lyžovaniu.
V roku 1936 sa zúčastnil Majstrovstiev sveta FIS v lyžovaní vo Vysokých Tatrách, kde štartoval v disciplínach behu na lyžiach na 18 km a 50 km. V roku 1944 sa stal majstrom Bratislavy v behu na lyžiach. Zúčastnil sa aj vytrvalostného behu na lyžiach na trase Košice – Štós – Košice.
V 50. rokoch 20. storočia zaznamenalo lyžiarske stredisko na bratislavskom Kamzíku výrazný rozmach. Na rozširovaní a budovaní zjazdových tratí sa podieľal najmä lyžiarsky oddiel TJ Lokomotíva Bratislava. Pod vedením Hercega členovia oddielu vybudovali pod vrcholom Kamzíka skokanský mostík, na ktorom v roku 1953 aj Herceg štartoval v súťaži skokov na lyžiach. Skokanský mostík bol spočiatku konštruovaný ako provizórna drevená stavba a v roku 1959 bol nahradený oceľovou konštrukciou s celoročnou prevádzkou. alt=|náhľad|Herceg v roku 1936 ako 23-ročný atlét I. ČsŠK zvíťazil v maratónskom behu Devín – Bratislava V oblasti vytrvalostného behu dosiahol Herceg viaceré významné úspechy. V roku 1935 získal bronzovú medailu na maratóne Veľký Biel – Bratislava ako tretí najlepší bežec Česko-Slovenska. Pred ním sa umiestnili len dvaja českí bežci, čím sa stal majstrom Slovenska a jeho výsledný čas 2:55:54 hod. sa stal novým slovenským rekordom. V rokoch 1936 a 1937 zvíťazil v maratónskom Behu Devín – Bratislava, ktorý organizoval I. ČsŠK. Po prerušení pretekov počas druhej svetovej vojny sa aktívne podieľal na ich povojnovej obnove.
V behu na dlhé trate získal celkovo sedem titulov majstra Slovenska. V jednom období mu patrili všetky slovenské rekordy od 3 000 metrov až po maratón.
Z jeho atletických a ďalších športových úspechov možno spomenúť najmä nasledujúce výsledky: RokUmiestnenieŠportová disciplína1935Beh Kadeřábkov memoriál1936 1. miestoŠtefánikov Maratón (Beh Devín-Bratislava) 1937 1. miestoŠtefánikov Maratón (Beh Devín-Bratislava) 3. miestoMajstrovstvo ČSR v maratóne1941Majstrovstvá Bratislavy v cezpoľnom behu1942Majstrovstvá Bratislavy v cezpoľnom behu1943I. slovenský maratón Matúša Trenčianskeho, Majstrovstvá Slovenska1944 1. miestoMajster Bratislavy v behu na lyžiach 1946 1. miesto16. ročník Košického maratónu, cena pre najlepšieho železničiaraMajstrovstvá ČSR v ľahkej atletike, Plzeň, cena družstiev194717. ročník Košického maratónu, cena pre najlepšieho železničiara194818. ročník Košického maratónu, cena pre najlepšieho železničiara 19493. ročník hviezdicového štafetového behu (Sokol Železničiari Bratislava)19. ročník Košického maratónu, cena pre najlepšieho železničiara19504. ročník hviezdicového štafetového behu (Sokol Železničiari Bratislava)1952Diplom za účasť v letnom preteku brannej zdatnosti1953 1. miestoDukelský pretek brannej zdatnosti 1954 2. miestoDukelský pretek brannej zdatnosti 2. miesto Sokolské preteky brannej zdatnosti (lyže)1955 3. miestoSokolské preteky brannej zdatnosti (lyže)1956Obvodná spartakiáda Staré mesto
Cyklistika Popri atletike a lyžovaní sa Herceg intenzívne venoval aj cyklistike. V 30. a 40. rokoch 20. storočia súťažil za ŠK Bratislava a zaradil sa medzi najlepších slovenských cyklistov svojej doby. Vo veku 35 rokov zvíťazil na cyklistických pretekoch Okolo Beskydských Karpát. V roku 1948 sa stal členom prvého slovenského cyklistického tímu, ktorý sa zúčastnil prvého ročníka Pretekov mieru.
Športové výkony Hercega mali značný ohlas v dobovej tlači. Z jeho cyklistických aktivít možno spomenúť najmä nasledujúce výsledky: RokUmiestnenieŠportová disciplína1940 3. miesto Cyklistické preteky okolo Bratislavy1946 1. miestoCyklistické preteky k 1. výročiu oslobodenia v Harmanci 1947 1. miestoPutovný pohár o víťazstvo v cyklistických pretekoch Bratislava-Kúty-Bratislava 3. miestoMajstrovstvá Slovenska v cyklistike 2. miestoCyklistické prebory Lokomotíva BratislavaMajstrovstvá ČSR v cyklistike do vrchu (Bratislava - Koliba) 1948Prvý ročník Preteky mieru Praha-Varšava-Praha 4. miestookruhový pretek v Trnave 1949 2. miestoCyklistický prekážkový pretek 2. miestoCyklistický prebor Sokol Železničiari 3. miestoCyklistické kritérium v Košiciach 2. miestoMajstrovstvá Slovenska v cyklistike, pretek na 100 km1956Cyklistický pretek Okolo Bratislavy1960Cyklistické preteky O pohár SČSP1961 1. miestoPutovný pohár o Veľkú cenu PKO v Bratislave1969 1. miestoSúťaž zdatnosti ČSZTV pre Karol Herceg a Lokomotíva Bratislava
Organizácia športového života a činnosť v rozvoji cyklistiky alt=|náhľad|Herceg ako aktívny účastník v sprievode pretekov Okolo Slovenska Od rokov 19491950 začala Hercegova trénerská, organizátorská a funkcionárska dráha. Z jeho iniciatívy sa konali rôzne súťaže pre verejnosť a hľadanie cyklistických talentov v uliciach Bratislavy aj inde.
V roku 1953 v Bratislave uskutočnilo cyklistické kritérium okolo Hviezdoslavovho námestia, ktoré bolo súčasťou nultého ročníka Pretekov Okolo Slovenska. Podujatie vzniklo z iniciatívy bratislavských športových funkcionárov s cieľom podporiť rozvoj cyklistického športu na Slovensku a zároveň prezentovať hlavné mesto. Významnú úlohu pri organizácii podujatia zohral Herceg, ktorý sa na pretekoch zúčastnil nielen ako organizátor, ale aj ako aktívny pretekár.
Keď sa v roku 1954 uskutočnil prvý ročník cyklistických pretekov Okolo Slovenska, bol Herceg neodmysliteľnou súčasťou vedenia a organizačného tímu, ktorý oslovoval sponzorov, určoval hlavné trasy a etapové mestá a vytyčoval trate. Za významný podiel na kvalite tratí a celkovej organizácii tohto podujatia bolo Hercegovi každoročne udelené spoločenské ocenenie od organizátorov i účastníkov pretekov. K takýmto oceneniam za prípravu a organizáciu medzinárodných pretekov Okolo Slovenska patria najmä: RokOcenenie1955Ocenenie za organizáciu a sprievod na 2. ročníku pretekov Okolo Slovenska1960Čestné uznanie za organizáciu 7. ročníka medzin. cykl. pretekov Okolo Slovenska1967Čestné uznanie za organizáciu 14. ročníka medzin. cykl. pretekov Okolo Slovenska1970Čestné uznanie za organizáciu medzin. cykl. pretekov Okolo Slovenska1971Ocenenie za organizáciu pretekov 15. ročníka Okolo Slovenska1973Ocenenie za organizáciu a doprovod na pretekoch Okolo Slovenska1974Ocenenie za organizáciu pretekov Okolo Slovenska – etapové mesto Martin1975Ocenenie za organizačné zabezpečenie medzin. cykl. pretekov Okolo Slovenska1976Ocenenie za organizačné zabezpečenie 20. ročnika Okolo Slovenska
Herceg patril medzi iniciátorov výstavby cyklistickej klopenej dráhy, resp. cyklistického štadióna na Tehelnom poli v Bratislave, ktorej realizácia prebiehala do roku 1952. Podľa dobovej dokumentácie bola výstavba realizovaná aj prostredníctvom brigádnickej činnosti športových nadšencov a dobrovoľníkov, na čele ktorých pôsobil aj Karol Herceg. Na tejto dráhe neskôr trénovali a pretekali viacerí významní predstavitelia cyklistického športu, ako napríklad Juraj Miklušica, Dušan Škvarenina, Karol Menschy a Anton Tkáč.
Počas svojej funkcionárskej kariéry Herceg súbežne zastával viacero funkcií: pôsobil ako sekretár Cyklistického oddielu TJ Lokomotíva Bratislava, hlavný metodik Slovenského cyklistického zväzu pri Ústrednom výbore Slovenskej telovýchovnej organizácie (ÚV STO) a tréner cyklistiky I. triedy. Ako tréner priviedol svojich zverencov k zisku osemnástich titulov majstra Slovenska. V roku 1972 bol členom československej výpravy na Letných olympijských hrách v Mníchove, kde pôsobil ako člen tímu cyklistu Antona Tkáča.
Za aktívny prínos k organizácii cyklistiky a za významnú spoluprácu na medzinárodných cyklistických pretekoch a sústredeniach boli udelené Hercegovi nasledujúce ocenenia: RokTímOcenenie1960Čestné uznanie za organizáciu 13. ročníka Pretekov mieru Praha-Varšava-Berlín1961Pamätná medaila za účasť a doprovod na Pretekoch mieru (Lipsko)1966Sprievodný tím Cyklistické Preteky Intertour (Bratislava-Viedeň-Budapešť)Sprievodný tímJugend Tour de Austria, organizačná spolupráca s firmou Semperit1968Sprievodný tímOkolo Belgicka1969Sprievodný tím MS v cestnej cyklistike, Brno1972Sprievodný tím OH Mníchov1977Sprievodný tímCyklistické preteky Viedeň – DrážďanyPamätná plaketa na spoluprácu s cyklistickým klubom ARBÖ Wien, Rakúsko
Pedagogická a publikačná činnosť