Tomáš I. Nádašdy (; * 1498, Egervár, Uhorské kráľovstvo – † 2. jún 1562, Egervár, Kráľovské Uhorsko) bol chorvátsky bán (1437 až 1542) a uhorský palatín (1554 až 1562). Bol ženatý s Uršuľou Kanižaiovou ako poslednou dedičkou šľachtického rodu Kanižaiovcov. Ich jediný potomkom bol zadunajský kapitán ale aj doslova obávaný turkobijec a to František Nádašdy, známy vďaka prezývke Čierny beg ().
Od štúdia k vyšším hodnostiam Tomáš Nádašdy absolvoval univerzitné štúdium v Bologni a Ríme.
V období po vojenskej bitke pri Moháči sa postavil na stranu rakúskeho vojvodu a uhorského kráľa Ferdinanda I. Habsburského ako švagra zosnulého Ľudovíta II. Jagelovského. Roku 1527 bol poverený ako kapitán Budínskeho hradu. O dva roky neskôr, presnejšie roku 1529, sa dostal do zajatia osmanského sultána Süleymana I. Ten ho následne odovzdal ako zajatca pre uhorského protikráľa a osmanského vazala Jána I. Zápoľského.
Samotný Nádašdy však získal dôveru Jána I. Zápoľského, v dôsledku čoho sa dočkal kľúčových provízii a veľkých majetkových darov. V roku 1530 bránil Budínsky hrad proti cisárskych vojskám (landsknechtom) rakúskeho arcivojvodu a uhorského kráľa Ferdinanda I. Habsburského.
Roku 1533, keď sa nevedel zmôcť pre vzdor cisárskych vojsk pod velením generála Alvisa Grittiho, prešiel späť na stranu uhorského kráľa Ferdinanda I. Habsburského.
V tom istom roku sa oženil s Uršuľou Kanižaiovou. Práve po tomto svadobnom sobáši získal obrovské majetky v Zadunajsku. Tým upevnil moc rodu, ktorý sa neskôr povýšil na grófsky stav. Roku 1537 sa stal chorvátskym bánom. O tri roky neskôr sa dočkal titulatúry krajinského sudcu. V roku 1553 získal barónsky titul. Následne sa roku 1554 stal uhorským palatínom.
Humanista a jeho prestíž Tomáš Nádašdy bol taktiež ako humanista popredným patrónom reformácie. Roku 1537 zriadil na svojom panstve Újsziget tlačiareň a založil dokonca školu. Vlastným nákladom vydal Nový zákon Jána Sylvestra.
V čase vrcholu vlastnej kariéry, v rokoch 1554 až 1562, zastával ako prvý práporčík krajiny hodnosť uhorského palatína. Ekonomická sila jeho rodiny súvisela s menom. Práve po svadbe s Uršuľou Kanižaiovou získal obrovské pozemkové vlastníctvo. Rod Nádašdyovcov patril medzi najvýznamnejšie šľachtické rody na území Uhorska. Roku 1541 získal titul dedičného grófa z hradu Fogaraš a Fogarasföld.
Navyše jeho syn František (* 1555 – † 1604) bol tiež jedným z najprestížnejších uhorských veľmožov, pričom práve tie najväčšie úspechy dosiahol v bojoch proti ozbrojeným oddielom osmanských Turkov.
Odlákanie osmanských vojenských útočníkov
Roku 1543 padla do rúk vojsk osmanských Turkov pevnosť Päťkostolie (). Pevnosť Sihoť () sa tak dôsledne stala najsilnejšou baštou kresťanských vojsk v oblasti celého Zadunajska.
Roku 1556 došlo k vojenskému obľahnutiu samotnej pevnosti a to zásluhou armády osmanských Turkov pod velením budínskeho pašu. To vyvolalo vojenskú odvetu uhorských oddielov pod velením Tomáša I. Nádašdyho. Ozbrojenci sa zhromaždili v blízkosti Veľkej Kaniže a následne obľahli pevnosť Babócsa, ktorá bola v osmanskej vojenskej okupácii od roku 1555. Budínsky paša na čele svojich oddielov tak zanechal obliehanie. Práve to bol dôvod, prečo bola napokon pevnosť Sihoť oslobodená zo zovretia osmanských útočníkov.
Skon a odkaz osobnosti Bol posledným palatínom, ktorý popri svojich sudcovských funkciách dokázal presadzovať takisto práva palatína ako národného hlavného kapitána, a to natoľko, že mohol veliť Sforzovi Pallavicinimu, ktorý prišiel na ťaženie do Uhorska a mal pod velením cudzie vojská.
Prekvitajúce obdobie palatína napokon ukončilo ochorenie na mor, ktorý v tom čase pustošil celú Európu. Tomáš Nádašdy skonal dňa 2. júla roku 1562. Práve jeho politická kariéra a úspechy, ktoré sa mu v tomto náročnom období podarilo dosiahnuť, z neho urobili poprednú osobnosť uhorských dejín.
Referencie
Literatúra BADA, Michal. (2017). Slovenské dejiny II. Bratislava: Literárne informačné centrum. ISBN 978-80-8119-103-9. DANGL, Vojtech- SEGEŠ, Vladimír. (2012). Vojvodcovia - 111 vojenských osobností vojenských dejín Slovenska. Praha: Ottovo nakladatelství, s.r.o. ISBN 978-80-7360-986-3. LENGYELOVÁ, Tünde. (2016). Život na šľachtickom dvore. Bratislava: SLOVART, s.r.o. ISBN 978-80-556-1287-4.
Pozri aj František Nádašdy Obliehanie Szigetváru (1566)
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Maďarské vojenské osobnosti Kategória:Uhorskí palatíni Kategória:Uhorskí šľachtici Kategória:Chorvátski báni Kategória:Nádašdyovci