Jie Ťien-jing (, ; * 28. apríl 1897, Mej-sien, Kuang-tung† 22. október 1986, Peking) bol čínsky komunistický revolučný vodca a politik, jeden z desiatich zakladajúcich maršálov Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády. Hoci bol v období Kultúrnej revolúcie kritizovaný, čoskoro sa vrátil do politiky a stal sa nástupcom Lin Piaa vo funkcii ministra obrany. Pomohol zvrhnúť takzvaný gang štyroch, čo následne viedlo k ukončeniu Kultúrnej revolúcie.
Jie Ťien-jing sa narodil do bohatej obchodníckej rodiny v okrese Mej-sien v provincii Kuang-tung. V roku 1919 po absolvovaní Jü-nanskej vojenskej akadémie vstúpil do Kuomintangu. Stal sa inštruktorom Vojenskej akadémie Whampoa a v roku 1927 vstúpil do Komunistickej strany. Po neúspešnom povstaní v Nan-čchangu (1927) utiekol spolu s dvoma ďalšími povstaleckými vodcami, Čou En-lajom a Jie Tchingom do Hongkongu, následne študoval v Moskve. Po návrate do Číny v roku 1932 slúžil ako náčelník štábu štvrtej frontovej armády Čang Kuo-tchaa. Počas Dlhého pochodu sa stretli so skupinou Mao Ce-tunga, kde Jie Ťien-jing vyjadril súhlas s Maom ohľadom ďalšieho presunu Červenej armády. Čang Kuo-tchao naopak trval na presune na juh, čo sa neskôr ukázalo ako katastrofa. Prežil Dlhý pochod a stal sa riaditeľom kancelárií, ktoré sa spojili s Kuomintangom po roku 1936, najprv v Si-ane, následne v Nankingu a nakoniec v Čunkingu. V tejto funkcii spolupracoval s Čou En-lajom.
Po založení Čínskej ľudovej republiky bol Jie poverený vedením Kuang-tungu. Všimol si, že ekonomické podmienky v provincii boli veľmi odlišné od zvyšku Číny, rozhodol sa chrániť roľníkov. Jeho politika však odporovala všeobecným smerniciam pozemkovej reformy vedenej stranou, ktorá zdôrazňovala triedny boj, bol preto nahradený Lin Piaom a jeho politická kariéra skončila, zachoval si však svoje vojenské pozície, v roku 1955 sa stal maršalom. Potom, čo bol Lin Piao v roku 1971 zvrhnutý, Jieov vplyv vzrástol a v roku 1975 bol vymenovaný za ministra obrany.
Od roku 1973 bol tiež podpredsedom Ústredného výboru Komunistickej strany Číny. Viedol skupinu vedúcich osôb strany, ktorá zvrhla Gang štyroch a 6. októbra 1976 vydal rozkaz na ich zatkuntie. V roku 1977 mu bola na Jedenástom národnom zjazde Komunistickej strany Číny potvrdená funkcia podpredsedu Strany, avšak jeho fyzické zdravie už mu nedovolilo funkciu plne vykonávať a následne rezignoval. V roku 1978 bol menovaný za predsedu stáleho výboru Celočínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov a obsadil miesto, ktoré nebolo obsadené od smrti Ču Teho v roku 1976. V roku 1983 z tejto funkcie odišiel a v roku 1985 sa z politbyra úplne stiahol. O rok neskôr zomrel vo veku 89 rokov.
Referencie
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Čínski politici Kategória:Politici Komunistickej strany Číny Kategória:Politici Kuomintangu Kategória:Čínski generáli Kategória:Príslušníci Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády