Cirkevná stupnica (iné názvy: modus, stará stupnica, autentická stupnica, pôvodná stupnica, stredoveká stupnica) je diatonická stupnica, ktorá sa rozvinula už v staroveku a v stredoveku sa nazývala modus. Cirkevné stupnice viedli na vznik moderných diatonických stupníc: durovej stupnice a molovej stupnice. Durová stupnica vznikla z lýdickej stupnice a molová stupnica vznikla z dórskej stupnice, a to tak, že v základnom tónovom rade sa tón h často znižoval na tón b, čím z dórskej stupnice (d-e-f-g-a-h-c-d) vznikla prirodzená molová stupnica d mol (d-e-f-g-a-b-c-d) a z lýdickej stupnice od tónu f (f-g-a-h-c-d-e-f) vznikla durová stupnica F dur (f-g-a-b-c-d-e-f). V súčasnosti sa z pedagogických dôvodov však opisuje vzťah durovej stupnice a iónskej stupnice a molovej stupnice a aiolskej stupnice. Názvy cirkevných stupníc sú odvodené od názvov gréckych kmeňov, z ktorých niektoré žili na území Malej Ázie. V 16. storočí (na začiatku novoveku) pribudli ku cirkevným stupniciam aj aiolská stupnica a iónska stupnica. +Prehľad cirkevných stupnícNázovTónový materiálTónorodCharakteristický tónCharakteristický intervalAkosť charakteristického intervaluIónska stupnicac-d-e-f-g-a-h-cDurovýIII. stupeňIónska terciaVeľká terciaDórska stupnicad-e-f-g-a-h-c-dMolovýVI. stupeňDórska sextaVeľká sextaFrýgická stupnicae-f-g-a-h-c-d-eMolovýII. stupeňFrýgická sekundaMalá sekunda (poltón)Lýdická stupnicaf-g-a-h-c-d-e-fDurovýIV. stupeňLýdická kvartaZväčšená kvartaMixolýdická stupnicag-a-h-c-d-e-f-gDurovýVII. stupeňMixolýdická septimaMalá septimaAiolská stupnicaa-h-c-d-e-f-g-aMolovýIII. stupeňAiolská terciaMalá terciaLokrijská stupnicah-c-d-e-f-g-a-hMolovýV. stupeňLokrijská kvintaZmenšená kvinta V lýdickej tónine je ľudová pieseň Červené jabĺčko vo vačku mám, v dórskej tónine je ľudová pieseň Páslo dievča pávy a ľudová pieseň Ej Janík, janík, vo frýgickej tónine je )ľudová pieseň Už Turek ide, už vojna bude.
Referencie
Kategória:Hudobné stupnice