Marta Longauerová, rod. Mašurová, pseudonymy Myrta, Podjasienková, Teta Myrta (* 3. október 1888, Bobrovec† 22. október 1958, Ivanka pri Nitre) bola slovenská spisovateľka, dramatička a úradníčka, ktorá bola začiatkom 20. rokov 20. storočia jednou z najproduktívnejších slovenských dramatičiek, populárnou medzi dobovými ochotníkmi.. Poznámka: Všetky názvy diel sú v hesle uvádzané kurzívou.
Život Narodila sa v Bobrovci na Liptove v rodine Márie Mašurovej, rod. Rusinovej a roľníka Jozefa Mašuru, pričom mala deviatich súrodencov. Po vychodení ľudovej školy vo svojom rodisku (18951901) absolvovala štúdium na meštianskej škole v Budapešti (19011905) a vzápätí pracovala ako poštová úradníčka v Liptovskej Osade (19101912) a Liptovskom Svätom Mikuláši (19121913). V rokoch 19051910 žila u rodičov v Bobrovci, po sobáši v Liptovskej Osade (19131918), v rokoch 19191920 žila vo Vajnoroch (dnes mestská časť Bratislavy) a od roku 1920 v Ivanke pri Nitre.
Tvorba Od roku 1919 publikovala prózu v Slovenských novinách, neskôr v Slovenke (19281929) a Priateľovi dietok, pričom knižne debutovala románom Soňa (1925, 234 s.). Vytvorila viacero drám a veselohier s tematikou národného obrodenia, vojny a spoločenských problémov.
Encyklopédia dramatických umení Slovenska (EDUS; 1. diel, 1989) ju pokladá za začiatkom 20. rokov 20. storočia najproduktívnejšiu (slovenskú) autorku divadelných hier s pestrým tematickým okruhom, po ktorých často siahali vtedajší ochotníci. Jej tvorbu opisuje a hodnotí nasledovne: „Ďuro ide na svadbu (1922) zobrazuje nár.[odné] preporodenie popanšteného dedinského človeka, veselohra Svetluša (1922) ženskú vernosť vo vojnových časoch, ‚dedinský obraz‘ Gábriškini pytači (1923) typ školenej ženy v nových pomeroch demokratickej republiky, veselohra Stolistá ruža (1923) zosmiešňuje intrigánstvo s vydajom v mestskom svete, veselohra Elenkin výlet (1923) zobrazuje dobrodružstvo zemianskej dcéry medzi zbojníkmi, veselohra Emova vernosť (1923) ironizuje záletníctvo v popanštených kruhoch. Dráma Turzo (1923) jednostranne pertraktuje pseudohist.[orickú] predstavu o feudálnom tyranovi. [...] Veselohra Galiby trhu (1926) konfrontuje mesto a dedinu, ‚obraz‘ Nebezpečná hra (1929) povrchne a sentimentálne stvárňuje osud pozitívnej dedinčanky a negatívnej meštianky.“ Za jej námetovo najpozoruhodnejšiu drámu EDUS pokladá „hru zo života“ Zaslepená láska (1923). V nej si bezohľadná matka po manželovej smrti v Amerike túži užiť veľké dedičstvo na úkor vlastného syna, ktorého dá zabiť svojmu nápadníkovi a následne upadne do šialenstva. EDUS ale zároveň poukazuje na limity v psychológii postáv a situačnom rozpracovaní kompozície dejstiev. Slovenský biografický slovník (3. diel, 1989) a Biografický lexikón Slovenska (5. diel, 2013) usudzujú, že jej drámy „nedosahovali vyššiu umeleckú úroveň,“ pričom EDUS uvádza, že hoci „dobre ovládala hovorový ľud.[ový] jazyk, [...] v umel.[ecko]-dram.[atickom] spracovaní fabuly, situácií a konfliktov neprekračovala stereotypné konvencie naivného realizmu,“ pričom „[k]ritika jej často vyčítala neprirodzené konanie postáv, fraškovité triky, nedostatok dejovej logiky, nedram.[atickú] konštrukciu.“
Osobný život Zosobášila sa s učiteľom Jozefom Longauerom a mala tri deti vrátane opernej sopranistky Márie Slotíkovej, rod. Longauerovej (* 1916† 1976).
Dielo Dráma , 40 s. , 40 s. , 50 s. , 43 s. , 44 s. , 58 s. , 66 s. , 51 s. , 51 s. , 156 s. , 47 s.
Román , 234 s.
Rukopisy Chodníčky, kniha pre staršie deti Prvý obed, novela Prišiel Mikuláš s veľkým batohom, novela Dedinskí špekulanti, jednoaktovka Naše oslobodenie, jednoaktovka Nezrelé ovocie, jednoaktovka
Referencie
Ďalšia literatúra
, 19 s.
Externé odkazy
Kategória:Osobnosti z Bobrovca Kategória:Slovenskí spisovatelia Kategória:Slovenskí dramatici Kategória:Slovenskí úradníci