Svätý Timotej IV. alebo Timotej III. (; * ?† 7. február 535) bol alexandrijský patriarcha od októbra 518 až do svojej smrti v roku 535. Býva označovaný za posledného patriarchu nerozdelenej Koptskej cirkvi.
Jeho patriarchát je charakteristický snahou o zmierňovanie napätia medzi ortodoxiou a monofyzitizmom, ku ktorému mal bližšie. Koptskou ortodoxnou cirkvou je označovaný ako tretí alexandrijský patriarcha tohto mena, keďže neuznávajú patriarchu Timoteja III. Salofakiola.
Koptskou ortodoxnou cirkvou je uctievaný ako svätý. Spomienka naňho pripadá na 13. mechira, t. j. 7. februára.
Život
Pramene Informácie o Timotejovi sa zachovali v niekoľkých dielach cirkevných historikov a kronikárov 6. až 10. storočia. Medzi najdôležitejšie patria spisy Zachariáša Rétora, diakona Liberáta z Kartága, biskupa Viktora z Tunnuny (všetci polovica 6. storočia), biskupa Jána z Nikiu (7. storočie) a Sevíra ibn al-Mukaffu, biskupa al-Ašmúnajnu (10. storočie). Spomína ho aj anonymný spis Dejiny alexandrijských patriarchov.
Datovanie života Datovanie jeho patriarchátu sa u kronikárov líši. Byzantskí kronikári Nikefor, konštantínopolský patriarcha, a Teofan Vyznávač, ako aj biskup Viktor z Tunnuny poznamenávajú, že úrad zastával sedemnásť rokov, v rokoch 520/521 až 536/537. Považujú ho za legitímneho patriarchu a nespomínajú jeho monofyzitizmus. Abú-l-Barakát ibn Kabar (14. storočie) vo svojich zoznamoch uvádza, že Timotej nastúpil so úradu v mesiaci hathor (december) a zomrel vo februári, pričom úrad zastával 16 rokov a 3 mesiace (527 až 544). Napriek chybe v rokoch sú údaje o mesiacoch veľmi cenné. Deň jeho smrti7. februárje uvedený v alexandrijskom synaxári a v ďalších neskorších koptsko-arabských kalendároch.
Historický výskum prameňov zo 6. storočia umožňuje spresniť údaje o jeho patriarcháte. Už v roku 535 sa o úrad alexandrijského patriarchu sporili patriarchovia Teodóz I. a Gaián, takže Timotej musel zomrieť najneskôr v roku 535. Začiatok jeho patriarchátu Liberát z Kartága kladie do prvého roku vlády byzantského cisára Justína I. (518527). Podľa Liberáta v roku 518 nový pravoslávny cisár Justín vyhnal z úradov vodcov monofyzitov Severa Antiochijského a Juliána z Halikarnasu. Obaja utiekli do Alexandrie, kde našli útočisko u Timoteja. V Egypte medzi monofyzitujúcimi mníchmi vypukla polemika o porušiteľnosti alebo neporušiteľnosti Kristovho tela. Severos zastával názor o porušiteľnosti, čím sa približoval k pravoslávnym; Julián tvrdil, že Kristovo telo bolo neporušiteľné. V spore sa Timotej priklonil k Severovej pozícii, no podľa Liberátovej formulácie, že Timotej „viac nasledoval názor Severa“, sa zdá, že sa snažil obe strany zmieriť.
Patriarchát Timotej pokračoval v christianizácii Egypta. Musel však riešiť aj vnútorné spory, keďže v Alexandrii sa za jeho patriarchátu objavila heréza agnoitov (gr. agnoetai), ktorej zakladateľom bol diakon Themistios. Timotej vystúpil proti tomuto učeniu, kvôli čomu s ním jeho stúpenci prerušili cirkevné spoločenstvo. Avšak Timotej Themistia neodsúdil, k čomu sa uchýlil až jeho nástupca, patriarcha Teodóz I. Liberátov opis umožňuje vytvoriť obraz Timoteja ako človeka, ktorý sa usiloval o pokoj v Cirkvi a zmierenie rôznych strán. Pravdepodobne dosiahol aspoň mierové spolužitie aj s pravoslávnymi kresťanmi v Egypte, čo čiastočne vysvetľuje neutrálne postoje voči nemu zo strany byzantskej moci i neskorších kronikárov. Zmierlivú pozíciu Timoteja potvrdzuje aj jeho súčasník, pravoslávny teológ Leontios Byzantský.
Zvláštnosťou je správa v gréckom Živote svätej Arefy a nagranských mučeníkov, že cisár Justín I., snažiac sa pomstiť himjarským vládcom za pogrom kresťanov v Nadžráne (Južná Arábia), okolo podnecoval v rokoch 524 až 525 aksumského kráľa Elesbaana k výprave proti himjarskému kráľovi Júsufovi. Podľa zdroja cisár Justín napísal istému „alexandrijskému biskupovi Asteriovi“, aby ovplyvnil aksumského kráľa. Avšak alexandrijským biskupom bol v tom čase Timotej, a meno Asterios iné pramene nepoznajú. Caesar Baronius (16. storočie) a po ňom bolandista du Solier sa prikláňali k názoru, že tento Asterios bol pravoslávnym odporcom Timoteja. Je však nepravdepodobné, že by aksumský vládca, uznávajúci autoritu alexandrijskej monofyzitskej hierarchie, mal počúvať rady ortodoxného biskupa. Tejto teórii odporujú tiež pramene, podľa ktorých Timotej zastával svoj úrad bez tlaku zo strany byzantskej vlády (podľa Jána z Nikiu nad ním držala ochrannú ruku cisárovná Teodora, ktorá ho mala vnímať ako svojho duchovného otca). Mlčanie ostatných prameňov o Asteriovi vyvolalo hypotézu, že meno Asterios mohlo byť druhým menom alebo prezývkou Timoteja.
Legenda Monofyzitský kronikár Ján z Nikiu uvádza legendu, že za Timotejovho patriarchátu bol v Alexandrii nájdený mandylion (nerukoutvorený obraz Ježiša Krista) a plátna, ktorým sa Kristus opásal pri umývaní nôh učeníkom (Jn 13,4). Tieto relikvie sa nachádzali v dome istého žida Avbaruny. Žid dostal bronzovú truhlicu, no nevedel, čo v nej je, keďže pri každom pokuse otvoriť ju, začul anjelský spev a z truhlice vyšľahol plameň. Avbaruna to oznámil Timotejovi, ktorý prišiel s procesiou a keď vstúpili, truhlica sa sama otvorila. Timotej vzal mandylion a plátno do opatery a neskôr ich umiestnil v chráme. Po prenesení relikvií zostúpil do domu anjel a zapečatil truhlicu tak, že ju už nikto neotvoril. Počas perzskej okupácie Egypta (616 až 629) sa Peržania mali márne snažiť truhlicu otvoriť. Avbaruna so svojou rodinou prijal krst.
Dielo Kosmas Indikopleustes (6. storočie) zaznamenal vo svojom Kresťanskom miestopise niekoľko citátov z Timotejových homílií. Jedna z nich sa celá zachovala aj v sýrskom preklade. Bola prednesená v nedeľu 19. mája 527 a venovaná výkladu verša: „Ježiš unavený z cesty sadol si k studni“ (Jn 4,6). Homília súvisí s polemikou okolo aftartodoketizmu; Timotej tu obhajuje pozíciu Severa z Antiochie, sústreďujúc sa na Kristovu prirodzenosť po vtelení.
Šesť fragmentov sa zachovalo len u Kosmu.
Sporná je aj atribúcia dvoch liturgických spisov zachovaných v sýrskom preklade: eucharistickej anafory a poriadku krstu. Prvý z nich sa v rukopisnej tradícii uvádza pod menom Timoteja II. Ailura.
Referencie
Kategória:Koptskí pápeži Kategória:Egyptskí teológovia Kategória:Byzantskí teológovia Kategória:Byzantskí spisovatelia Kategória:Koptskí orientálni ortodoxní svätci Kategória:Úmrtia v 535 Kategória:Úmrtia 7. februára Kategória:Narodenia v 5. storočí Kategória:Osoby s neistým dátumom narodenia