Chorvátske kráľovstvo (chor. Kraljevina Hrvatska; latinsky Regnum Croatiae, maď. Horvát Királyság, nem. Königreich Kroatien) bola jednou z historických krajín juhovýchodnej Európy v rokoch 1526 až 1568 a zároveň súčasť Uhorskej koruny. Hlavným mestom kráľovstva bol Záhreb. Od roku 1527, po voľbe rakúskeho arcivojvodu Ferdinanda Habsburského za uhorského kráľa na hrade Cetin, bolo oficiálne súčasťou habsburskej monarchie. Následne v období rokov 1804 až 1867 patrilo pod korunu rakúskeho cisára, teda bolo súčasťou Rakúskeho cisárstva.
V období 16. storočia utrpelo Chorvátske kráľovstvo značné územné straty a to v čase vojen rakúskych Habsburgovcov proti Osmanskej ríši. Až do čias 18. storočia zahŕňalo iba malú severozápadnú časť dnešného Chorvátska a to okolo mesta Záhreb s úzkym pásom pobrežia okolo Rijeky, ktoré neboli pod osmanskou kontrolou alebo súčasťou Chorvátskej vojenskej hranice. V období rokov 1744 až 1868 zahŕňalo Chorvátske kráľovstvo podriadené autonómne kráľovstvo – Slavónske kráľovstvo. Toto územie bolo znovu dobyté Osmanmi a krátko bolo súčasťou Vojenskej hranice. Roku 1868 bolo Chorvátsko a zároveň Slavónske kráľovstvo zlúčené do novej monarchie a to Chorvátsko-slavónskeho kráľovstva.
Dejiny dŕžavy
Chorvátske kráľovstvo pod korunou Habsburgovcov (1526/1527 až 1744) vľavo|náhľad|Znak od roku 1526. vľavo|náhľad|Prápor od roku 1526.
Dňa 29. augusta roku 1526 boli spojené uhorské, české a sliezske vojská porazené na Moháčskom poli po bitke s osmanskou armádou pod velením sultána Süleymana I. Roku 1527 chorvátska šľachta uznala Ferdinanda I. chorvátskym kráľom v rámci únie s Uhorskom, ale výmenou za to, že bude viesť vojenskú obranu proti osmanským janičiarom. Tak sa Habsburgovci stali kráľmi Chorvátska jednak voľbou ale aj dedičským nárokom. Zároveň boli uhorskí králi. V tých časoch Chorvátsko súčasťou tzv. Kráľovského Uhorska.
Roku 1529 vznikla na území stredného Chorvátska a Slavónii tzv. Vojenská hranica pre obranu kresťanského sveta. Tá bola rozdelená na Chorvátsku vojenskú hranicu (do roku 1881) a Slavónsku vojenskú hranicu. Do tejto oblasti (tzv. Krajina) pri dnešnej hranici s Bosnou a Hercegovinou smerovala vlna srbských utečencov, ktorí tu zmenili etnickú situáciu. Počas Veľkej tureckej vojny v rokoch 1683 až 1699 medzi Habsburskou monarchiou a Osmanskou ríšou dochádza napokon roku 1699 k vojenskému oslobodeniu Slavónie. Jej územie bolo rozdelené medzi Vojenskú hranicu a neskôr (1744) vzniknutú rakúsku korunnú krajinu Kráľovstva Slavónie. Slavónske kráľovstvo bolo súčasne podriadené Chorvátskemu kráľovstvu i Svätoštefanskej korune (Uhorsku).
Chorvátske územia súčasťou Napoleonových Ilýrskych provincií (1809 až 1814) vľavo|náhľad|Vojenská hranica v Slavónii (1751).
Roku 1809 boli zásluhou francúzskeho cisára Napoleona I. zriadené na bývalom rakúskom území tzv. Ilýrske provincie, ktoré zahŕňali historické krajiny ako Dalmácia, Istria, Kraňsko, Gorice, Terst, Dubrovníka, Korutánsko a tzv. chorvátske prímorie. Ilýrske provincie sa stali súčasťou Francúzskeho cisárstva a jeho departmentom. Na čele stál francúzsky guvernér. Francúzska správa tu oslabila feudálne vzťahy a vytvorila priaznivé podmienky pre rozvoj národného hnutia Juhoslovanov.
Nové usporiadanie po Napoleonských vojnách (1815 až 1868) Roku 1815, keď došlo k vojenskej prehre francúzskych vojsk uprostred Bitky pri Waterloo a zároveň k Napoleonovmu pádu, pripadli Ilýrske provincie späť pod vládu Rakúskeho cisárstva. Udialo sa tak práve vtedy, keď získali Habsburgovci Jadranské pobrežie. Zároveň bola z veľkej časti opätovne obnovená predchádzajúca správa, čím bolo staršie Chorvátske kráľovstvo rozdelené (aspoň pod habsburskou vládou) na tri celky resp. korunné krajiny. Bolo ňou kráľovstvo Chorvátske (zaberalo iba tzv. centrálne Chorvátsko), Slavónske kráľovstvo (oblasť Slavónie) a kráľovstvo Dalmácie (oblasť Dalmácie, Dubrovníka a Kotoru). Každá z týchto „chorvátskych“ korunných krajín mala vlastnú čiastočnú autonómiu. Ostatné územie bývalých Ilýrskych provincií sa stalo súčasťou novo utvorenej korunnej krajiny kráľovstva Illyrského (to ale bolo roku 1849 rozdelené na historické krajiny). Kráľovstvo Slavónske bolo v rokoch 1744 až 1849 formálne podriadené kráľovstvu Chorvátskemu, v rokoch 1849 až 1868, už nezávislá korunná krajina. Tradičné krajinské snemy, ktoré boli do roku 1848 orgánmi stavovského zastúpenia, boli po revolúcii z roku 1848 cisárskou vládou vo všetkých korunných krajinách, vrátane chorvátskych zrušené a až roku 1860 zvolané v novej forme.
Symbolika
znak
vlajka
Pozri aj Osmansko-habsburské vojny Habsbursko-osmanské vojny v Uhorsku v rokoch 1526 až 1568 Pätnásťročná vojna (1593 až 1606) Bitka pri Sisaku Veľká turecká vojna (1683 až 1699) Karlovský mier (1699) Požarevacký mier (1718)
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Dejiny Chorvátska Kategória:Zaniknuté štáty na Balkánskom polostrove Kategória:Zaniknuté kráľovstvá